Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/251/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: O. A., D.. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zast. advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Advokátska kancelária, Stropkov, Nám. SNP 7, o 432,85 eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie, č. k. -47 z 8.6.2012 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania žalobcu a vedľajšieho účastníka tak, že zaväzuje žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 94,01 €, ktorú je povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ambrózovi Motykovi do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

Z a v ä z u j e žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi titulom náhrady trov odvolacieho konania sumu 38,08 €, ktorú je povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ambrózovi Motykovi do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

Návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie z a m i e t a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie vo veci samej. Rozhodol, že v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a nariadil Daňovému úradu Bratislava vrátiť žalobcovi súdny poplatok v sume 18,77 € do 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia vo veci.

O zastavení konania vo veci samej rozhodol s poukazom na ust. , z dôvodu, že žalobca vzal návrh na začatie konania späť celkom pred začatím pojednávania.

O trovách konania rozhodol podľa . O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodol s poukazom na ust. . Bol toho názoru, že paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len Združenie) do konaní bez poznania tej- ktorej konkrétnej žaloby, najmä ak sa Združenie dalo právne zastúpiť advokátom navodzuje dojem, že účelom vstupu v skutočnosti nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale možnosť uplatňovať si náhradu trov konania. Zohľadňoval aj skutočnosť, že u právneho zástupcu vedľajšieho účastníka nejde o vzťah na základe individuálneho plnomocenstva pre predmetnú vec, ale ide o mnohonásobné typovo sa opakujúce zastupovanie, totožný právny problém vyžadujúci rovnaké administratívne úkony. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel k záveru, že pokiaľ sa združenie, ktoré je schopné a spôsobilé chrániť záujmy spotrebiteľ dá právne zastúpiť advokátom, nejde o účelne vynaložené trovy konania.

O povinnosti vrátiť súdny poplatok rozhodol s poukazom na ust. , .

Uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník. Navrhol zmeniť uznesenie v napadnutej časti tak, aby vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov prvostupňového konania vo výške 94,01 eur a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 38,08 eur. Bol toho názoru, že aplikácia na danú právnu vec je nenáležitá. Poukázal na to, že správanie sa žalobcu v spore, ale najmä okolností, za ktorých žalobca plošne na celom Slovensku uplatňuje pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok, pri použití nekalých obchodných praktík a premlčané pohľadávky nedávajú predpoklad pre aplikáciu Uviedol, že môže preukázať, že v množstve súdnych sporoch spôsobil už jeho vstup do konania pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Svedčí o tom skutočnosť, že žalobca po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, prípadne potom, čo vstup vedľajšieho účastníka do konania zistí iným spôsobom, plošne berie žaloby späť. Bol toho názoru, že súdy pri rozhodovaní by mali vychádzať z článku 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach a podporiť tento prostriedok účinnej ochrany spotrebiteľov v súdnych sporoch tým, že Združeniu prizná náhradu trov konania. V opačnom prípade by činnosť nemajetného Združenia mohla byť paralyzovaná. Poukazoval na to, že predpokladá, že súd v predmetnej veci vydal platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na úhradu celej žalovanej sumy aj s príslušenstvom a spotrebiteľa zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania, teda súd pri priznaní trov dodávateľovi, ktorý si naviac vedome uplatňoval premlčaný nárok, nemal žiaden problém priznať mu trovy konania a nezaoberal sa tým, že v osobe žalobcu ide o súčasť silnej nadnárodnej siete 49 spoločností takmer v 30 krajinách, pričom len samotný žalobca zamestnáva 210 zamestnancov. Poukazoval na zmysel práva na súdnu ochranu, ktorého cieľom je umožniť každému reálny prístup k súdu a vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. K otázke podpory od štátu poukazoval na to, že realita praxe je úplne iná a podpora štátu je skôr v rovine iluzórnej, než v skutočnej. Trval na tom, že najväčšie možnosti na efektívnu pomoc spotrebiteľom je práve inštitút vedľajšieho účastníka. V súvislosti s hospodárnosťou konania a nadbytočnému navyšovaniu trov konania poukazoval na to, že v konaní bol spotrebiteľ úspešný, že skutočným dôvodom späťvzatia žaloby bol tlak argumentov a poznanie žalobcu, že v konaní už nebude proti nemu len rezignovaný a neinformovaný spotrebiteľ. V ďalšej časti odvolania uviedol skutočnosti, pre ktoré túto agendu považuje za náročnú. Bol toho názoru, že súd pri nepriznaní trov vedľajšiemu účastníkovi postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Citoval články Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Charty základných práv Európskej únie, poukazoval na dôvodnú správu , ktorou boli novelizované ustanovenia , poukazoval na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa zaoberal okrem iného aj zásadou účinnej súdnej ochrany. Zotrval na tom, že pokiaľ by nemajetnému Združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, znamenalo by to nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov ich Združením. Účelnosť trov podľa jeho názoru možno odvodiť aj z článku 47 ods. 2 . Poukazoval na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu, citoval rozhodnutia Krajský súdoch v Prešove, v Košiciach, Banskej Bystrici, v ktorých bolo rozhodnuté o nároku vedľajšieho účastníka na trovy konania. Ďalej poukazoval na základný princíp „rovnosti zbraní“, ďalej poukazoval na pozitívny zásah štátu vykonávanú spotrebiteľskou právnou úpravou, má však za to, že nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou, a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektoch, ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľov.

Pre prípad, pokiaľ by odvolací súd sa nestotožnil s jeho právnou argumentáciou, navrhol prerušiť konanie podľa a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach:

1. Či pod právom na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporou Združení na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa rozumie aj právo na náhradu trov súdneho konania.

2.

a) Či sa má čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vykladať tak, že Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov patrí náhrada trov konania ako vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa za úspešné vedenie súdneho sporu, ak zmyslom a cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo záväzku po použití nekalej obchodnej praktiky podľa Smernice EP a Rady 2005/29/ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

b) Ak je odpoveď na otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že Združeniu patrí náhrada trov v súdnom konaní, či možno toto právo nepriznať len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania argumentovali a následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania alebo sa rozhodlo o späťvzatí žaloby žalobcom po námietke premlčania vznesenej v konaní Združením.

3. Či je porušené základné právo spotrebiteľa a Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov napriek ich úspechu v súdnom konaní a nevyporiada sa s odlišnými súdnymi rozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré sú zjavne odlišne právne odôvodnené.

4. Či právna úprava podľa až slovenského odporuje právu Európskej únie, ak neumožňuje Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov priznať plnú náhradu trov konania, napriek dosiahnutému úspechu v konaní, keď na druhej strane dodávateľovi náhradu trov konania priznať umožňuje.

5. Čl. čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 38 a 47 Charty základných práv EÚ treba vykladať tak, že bránia takej aplikácii vnútroštátneho procesného práva, ktorá označuje právne zastúpenie Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov za neúčelné napriek tomu, že po vstupe do Združenia do konania dodávateľ zobral žalobu späť.

Uvedené otázky považoval za otázky zásadného právneho významu, pretože s poukazom na dôvody uvádzané v tomto podaní ide o otázku holej existencie združení a de facto o otázku prežitia združení. Zdôrazňoval, že združenia obhajujú jedno zo základných práv EU dovolenými zákonnými prostriedkami účinnej obrany, súd im trovy nepriznáva, dodávatelia plošne po celom Slovensku porušujú spotrebiteľské práva a trovy konania sú im priznávané. Princíp spravodlivosti stanovený v je tu zjavne narušený. Bol toho názoru, že zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym súdom je nielen sudca určený rozvrhom práce podľa osobitných predpisov, ale aj komunitárny sudca alebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne aj jeho oprávnením, ktoré nemožno zásadne obísť a ak tak, len komunitárnym právom určenými spôsobmi, ktoré vyplývajú z judikatúry súdneho dvora EÚ. V ďalšej časti odvolania citoval časti rozhodnutia z 29.11.2011 (Ústavného súdu ČR).

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 28,08 €. Citujúc ust. , , , , , , . Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, bol toho názoru, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. V danom prípade podľa jeho názoru nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Zastával názor, že pokiaľ sa združenie rozhodlo využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, malo si trovy právneho

zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vyvoláva dojem účelovosti. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. , ako aj ďalšie rozhodnutia. Ďalej zdôraznil, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať. Poukazoval v ďalšej časti odvolania na právne závery vyslovené krajskými súdmi v Banskej Bystrici, v Prešove a odôvodnenie rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp.zn. . K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania združenia ako vedľajšieho účastníka uviedol, že má za to, že tento návrh je nedôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania vzhľadom k tomu, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Podľa veta prvá , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ak nie je ustanovené inak považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považujú aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy.

Ustanovenie veta prvá ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto pokiaľ navrhovateľ vzal návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi (pokiaľ neprichádza do úvahy postup podľa veta druhá ).

Podľa vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník konania, na strane ktorého vystupuje. Preto to, čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí, najmä z hľadiska náhrady trov konania aj pre vedľajšieho účastníka.

Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom v tejto veci, je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa

Predpoklad na priznanie náhrady trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy musia byť účelne vynaložené, treba interpretovať v súlade s dvomi významnými právnymi normami:

1. podľa článku 47 ods. 2 , každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi...,

2. podľa každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu ( ) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, za podmienok ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby si toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia, združení v nejakom združení, sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu, vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa), a tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže, podľa odvolacieho súdu, vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Navyše, v sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a). Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani neukladá takému združeniu (porovnaj najmä citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom v konaní, pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Združeniu podľa žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia, na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia.

Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 v spojení s je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k , osobitne ku náhrade trov konania, vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom. Vychádzajúc z takéhoto výkladu a zákona o ochrane spotrebiteľov, odvolací súd je názoru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad , resp. , ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.

Z obsahu spisu vyplýva, že k vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného došlo oznámením doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.2.2012, k tejto listine bolo pripojené plnomocenstvo Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS udelené advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi dňa

2.1.2012. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 23.5.2012 vedľajší účastník sa vyjadril k návrhu na začatie konania, zároveň v tomto podaní vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 31.5.2012. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 1.6.2012 z 25.5.2012 zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť.

Za takýchto okolností nemožno považovať úkon, prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie vyjadrenia vo veci za úkony neúčelné, pretože išlo o úkony, ktoré boli potrebné na účelné bránenie práva. Tieto úkony smerovali k meritórnemu rozhodnutiu vo veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa zmenil a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania podľa veta prvá a zaviazal žalovaného zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania v sume 94, eur za dva úkony právnej pomoci ( príprava, prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe) po 31,54 €, paušálnu náhradu 2 x 7,63 € + DPH vo výške 20 % zo sumy 78,34 €, čo predstavuje čiastku 15,668 €, čo spolu predstavuje čiastku 94,01 €.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má účastník, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, v danom prípade vedľajší účastník, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (odvolanie) vo výške 15,77 € ( ), paušálna náhrada vo výške 7,63 € a DPH vo výške 20 % zo sumy 23,40 €, čo 4,68 €, spolu teda bola priznaná náhrada trov konania vo výške 28,08 €.

V súlade s odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy prvostupňového konania, aj odvolacieho konania advokátovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ambrózovi Motykovi, ktorý je povinný ich uhradiť na č.účtu 0104681744/0900, VS:20111101 do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

Článok 267 ZFEÚ poskytuje vnútroštátnym súdom možnosť a v prípade potreby im ustanovuje povinnosť podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, keď súd, či už z vlastného podnetu alebo na návrh účastníkov konania konštatuje, že podstata sporu obsahuje otázku, ktorú treba vyriešiť, spadajúcu pod prvý odsek tohto článku. Vnútroštátne súdy majú čo najširšiu možnosť obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa domnievajú, že konanie, ktoré na nich prebieha, obsahuje otázky týkajúce sa výkladu alebo posúdenia platnosti ustanovení práva Únie vyžadujúceho si rozhodnutie z ich strany (rozsudky zo 16.1.1974, Reinmühlen-Düsseldofr, 166/73, Zb. s. 33, bod 3 a z 10. Júla 1997, Palmisani, C-261/95, Zb. s. I-4025, bod 20).

Z citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 ZFEU je to, že konanie stále prebieha. V posudzovanej veci bolo však podané odvolanie vedľajšieho účastníka v konaní, ktoré ako to vyplýva z prvej časti odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, bolo podané v právoplatne skončenej veci a predmetom odvolacieho konania bola len otázka, či súd prvého stupňa správne rozhodol o odmietnutí odporu, podaného po právoplatnosti platobného rozkazu. Z toho je zjavné, že prejudiciálna otázka podľa citovaného článku ZFEU nemôže byť bez akýchkoľvek pochýb, prípustná. Výsledok takého konania pred Súdnym dvorom EÚ, by už nebolo možné použiť v prebiehajúcom konaní pred vnútroštátnym súdom, lebo takého konania v prítomnom spore niet.

Odvolací súd k zneniu navrhovanej prejudiciálnej otázky ešte pripomína, že ustanovenie procesných podmienok, ktoré sa uplatnia pri prejednávaní a rozhodovaní aj v rozkazných sporoch, je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu podľa zásady procesnej autonómie členských štátov pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie), a že nevedú k praktickej nemožnosti

alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity), (napr. rozsudok zo 7.1.2004, Wells, C-201/02, Zb. s. I-723, bod 65).

Ustanovenie procesného pravidla, podľa ktorého vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako vedľajší účastník konania, na ktorého strane sa chce konania zúčastniť ( ), plne rešpektuje takto vymedzený obsah procesnej autonómie členského štátu. Právo Európskej únie a ani judikatúra Súdneho dvora EÚ nepožaduje v žiadnom prípade, aby princípy ekvivalencie a efektivity boli vykladané a aplikované tak, aby vedľajší účastník mal viac procesných práv ako účastník konania, a to ani v konaniach, v ktorých sa chráni spotrebiteľ.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.

Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.