Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-237-2012.pdf
PDF · 96.25 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/237/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, adresa pre doručovanie Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Regionálne riaditeľstvo Zvolen, Námestie SNP 98/2, proti odporcovi G.. X. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. M. č. X, XXX XX N., právne zastúpeného JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 9.365,06 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/211/2009-414 zo dňa 22. 11. 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.365,06 EUR s príslušenstvom, ako aj trovy konania vo výške 691,56 EUR, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 80 EUR mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci počínajúc prvým mesiacom po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
Okresný súd svojím rozhodnutím vyhovel návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal zaplatenia vyššie uvedenej sumy z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z poistnej zmluvy, ktorú mal uzavretú s odporcom, a na základe ktorej nahradil tretím osobám (poškodeným) stratu na zárobku, bolestné a náklady zdravotnej poisťovne. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 3T/74/2006 zo dňa 26. 06. 2006 mal okresný súd za preukázané, že odporca dňa 09. 10. 2005 viedol osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA Fabia, keď v dôsledku nerešpektovania povinnosti vodiča s vozidlom prešiel mimo cestu, kde sa prevrátil do priekopy, pričom spolujazdci odporcu utrpeli poranenia rôzneho typu, ktoré si vyžiadali liečenie spojené s trvaním práceneschopnosti. Bolo preukázané, že odporca viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s hladinou alkoholu v dychu 0,80 mg/l (1,6 promile).
Odporca v konaní pred okresným súdom nenamietal výplatu z titulu likvidácie poistnej udalosti navrhovateľom. Základ nároku uznal vzhľadom k tomu, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Namietal však výšku plnenia z dôvodu, že navrhovateľ pri plnení nárokov na náhradu škody mal zohľadniť spoluvinu poškodených. Okresný súd po vykonanom dokazovaní ale dospel k záveru, že škoda nebola spôsobená aj zavinením poškodených, a že by títo boli povinní znášať škodu pomerne.
Jednoznačne konštatoval, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by poškodení v čase nastupovania do motorového vozidla, ktoré bolo vo vlastníctve odporcu, a ktoré on v čase dopravnej nehody aj riadil, mali vedomosť, že odporca by v tom čase bol pod vplyvom alkoholu. Nebolo preukázané ani to, že by si poškodení nasadli vedome do motorového vozidla, ktoré riadil odporca s tým, že by mali vedomosť, že jeho vnímacie a reakčné schopnosti boli oslabené požitím alkoholu. Okresný súd teda nemohol ustáliť prípadnú spoluzodpovednosť poškodených tak, ako to žiadal odporca, keďže ich spoluzodpovednosť v rámci súdneho konania nebola preukázaná. Odporcovi, ktorého zaviazal na zaplatenie vyššie uvedenej sumy, povolil na jej zaplatenie splátky v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. berúc do úvahy jeho osobné, sociálne a majetkové pomery.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie odporca. Napadol rozsudok v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nevyplynuli jednoznačne z vykonaného dokazovania a súčasne uvedené rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Zdôraznil, že prejednávaný nárok je odvodený z nároku na náhradu škody, ktorú za odporcu titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaplatil navrhovateľ poškodeným z dopravnej nehody zo dňa 09. 10. 2005. Navrhovateľ však napriek tomu, že odporca na oznámení poistnej udalosti neuviedol, či škodu spoluzavinili aj poškodení alebo nie, pristúpil k poskytnutiu náhrady škody v plnej výške. Napriek tomu, že z výpovedí všetkých svedkov vyplynulo, že počas celej poľovníckej akcie sa v pomerne veľkom množstve požíval alkohol, pričom je nepochybné, že ho požíval aj odporca, súd vyhodnotil jeho obranu ako účelovú a vôbec neprihliadal na spoluzavinenie poškodených. Poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého : „Pokiaľ by súd pri rozhodovaní o regresných nárokoch nezohľadnil aj prípadné spoluzavinenie poškodeného, znemožnil by tým účastníkovi konania bránenie svojich oprávnených záujmov“. Opätovne poukázal na to, že odporca mal v čase dopravnej nehody v dychu 1,6 promile alkoholu, čo je také množstvo, ktoré aj bez presného určenia je zistiteľné z reakcií osoby, príp. aj dychu, a to bez použitia meracích prístrojov. Poškodení teda museli predpokladať, že za situácie, keď navrhovateľ bol pod vplyvom alkoholu, môže dôjsť k dopravnej nehode, čím porušili ust.§ 415 Občianskeho zákonníka, teda všeobecnú prevenčnú povinnosť. Namietal i vyhodnotenie svedeckých výpovedí súdom. Rozhodnutie okresného súdu teda nepovažoval za správne v otázke posúdenia zodpovednosti odporcu za vznik škody bez zohľadnenia spoluzavinenia poškodených, v otázke primeranosti uplatneného nároku z oprávnene vyplatenej náhrady škody, a v otázke výšky mesačných splátok, ktorú skutočne reálne a objektívne nie je schopný dodržať. V prípade náhrady trov konania poukázal na to, že odporca prejavil ochotu a záujem uznať až 50% z vyplatených súm po zohľadnení spoluzavinenia poškodených ešte pred začiatkom konania a začal dobrovoľne sám v splátkach splácať aspoň časť záväzku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie aj navrhovateľ, ktorý odvolaním napadol len výšku súdom povolených mesačných splátok v sume 80 EUR, ktorými má odporca splácať istinu 9.365,06 EUR s príslušenstvom spolu s trovami konania a úrokmi z omeškania. Mesačnú výšku splátok považoval za neprimeranú vzhľadom na celkovú dĺžku úhrady. Podľa neho „priznané úroky z omeškania z jednotlivých splátok by boli vymožiteľné asi len v rámci exekučného konania.“ Uznáva, že navrhovateľ je t. č. nezamestnaný, a preto súhlasí so splácaním istiny v splátkach, avšak za primeranú považuje sumu 332 EUR mesačne.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že z vykonaného dokazovania v priebehu konania a najmä z výpovede svedkov (poškodených), ako aj svedkov, ktorí podpísali čestné prehlásenia, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by poškodení v čase nastupovania do motorového vozidla, ktoré bolo vo vlastníctve odporcu, a ktoré on v čase dopravnej nehody aj riadil, mali títo vedomosť, že by odporca v tom čase bol pod vplyvom alkoholu, a že by sa teda dopustili porušenia v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odporca uviedol, že nie je schopný reálne plniť súdom uloženú povinnosť zaplatiť sumu 9.365,06 EUR spolu s príslušenstvom ako aj trovami konania v splátkach vo výške 332 EUR mesačne, nakoľko mu to neumožňuje jeho majetková a finančná situácia. Zdôraznil, že má i vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi. Od prvotných úkonov navrhovateľa smerujúcich k uplatneniu pohľadávky dobrovoľne podľa svojich schopností a možností uhradil do rozhodnutia súdu čiastku 2.152 EUR, teda nie je možné konštatovať, že by sa svojej povinnosti vyhýbal.
Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 1, 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným navrhovateľom, ako aj odporcom v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné:
Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p..
Z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, príp. iný účastník konania, stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.
Okresný súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 9.365,06 EUR s príslušenstvom z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú mal uzavretú navrhovateľ s odporcom, a na základe ktorej navrhovateľ nahradil poškodeným osobám stratu na zárobku, bolestné a náklady za liečenie. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah predmetného odvolania či už navrhovateľa, alebo odporcu, je takmer zhodný s obsahom ich prednesov, vyjadrení, ako aj písomným podaní počas celého prvostupňového konania, a preto odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietkam navrhovateľa i odporcu je úplné aj pokiaľ ide o ich odvolania. Odporca, ani navrhovateľ v odvolaní neuvádzajú žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredložili ďalšie nové dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje tak, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí i prvostupňový súd, že odporca pred súdom základ nároku uznal vzhľadom k tomu, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, avšak namietal len výšku plnenia z dôvodu, že navrhovateľ pri plnení nárokov na náhradu škody v prospech poškodených mal zohľadniť aj ich spoluvinu. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že v sporovom
konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, z ktorej vyplýva, že účastník má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Okresný súd správne vyhodnotil výpovede svedkov - poškodených (p. M. a p. M.), keď konštatoval, že odporca nepreukázal, že v čase nastupovania do motorového vozidla mali poškodení vedomosť o tom, že by odporca bol v tom čase pod vplyvom alkoholu, resp. že by si vedome nasadli do motorového vozidla, ktoré riadil odporca s tým, že by mali vedomosť, že jeho vnímacie a reakčné schopnosti by boli oslabené požitím alkoholu. Podstatnou teda pre právny záver okresného, ale i odvolacieho súdu bola práve otázka vedomosti poškodených o tom, že odporca v čase odchodu, resp. pri nástupe poškodených do osobného motorového vozidla, ktoré následne odporca viedol, bol pod vplyvom alkoholu. Svedecké výpovede nepriamo potvrdili okolnosť, že odporca alkoholické nápoje požíval, resp. že alkohol požívali i ďalší svedkovia, avšak žiadny z dôkazov nepreukázal, že práve poškodení a vodič, teda odporca, požívali alkoholické nápoje spoločne, príp., že by túto skutočnosť potvrdil niektorý zo svedkov. Ani v prípade výpovede svedka p. M., ktorý bol poškodeným, a ktorý potvrdil, že odporca požil štamperlík Burčiaku v čase, keď prišli na akciu do X., čo bolo v rozmedzí od 08. 30 hod. do 09. 00 hod., nie je možné preukázať vedomosť poškodeného o tom, že by bola oslabená schopnosť odporcu viesť motorové vozidlo, ak z uvedenej akcie spoločne odchádzali až o 13.00 hod. Iné požitie alkoholických nápojov tak, že by o tom mali vedomosť aj poškodení v konaní pred súdom jednoznačne preukázané nebolo. Odporca ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by uvedené právne závery spochybnili a len tvrdenie, že na základe zisteného množstva alkoholu v dychu v rozsahu 1,6 promile išlo o stredný stupeň opilosti, v dôsledku ktorého je nutné túto opilosť rozpoznať i bez zvláštneho vyšetrenia, teda aj laikom, neobstojí. Je nutné poukázať i na tú skutočnosť, že v čase, keď do motorového vozidla, ktoré pri odchode z akcie viedol práve odporca, nastupovali poškodení pod vplyvom alkoholu. Už táto okolnosť, ktorá v konaní bola preukázaná, preto spochybňuje tvrdenia odporcu uvádzané v odvolaní, keď vnímacie a reakčné schopnosti poškodených mohli byť vzhľadom na požitie alkoholu oslabené. Neobstojí ani ďalší argument uvádzaný v odvolaní odporcu pokiaľ spochybňoval vyhodnotenie svedeckých výpovedí poškodeného p.P. M. a svedkov p.U., p.T. a p.F.. Odporca v odvolaní len vytrhol niektoré časti z ich výpovedí, dokonca niektoré v nedokončených vetách, ale v konečnom dôsledku v žiadnom prípade nepreukázali vedomosť poškodených o tom, že pri nasadaní do motorového vozidla mali vedomosť o požití alkoholických nápojov odporcom a o tom, že by jeho schopnosti vnímacie a reakčné boli oslabené požitím alkoholu. Naopak, poškodený p. M. uviedol, že nevidel, že by odporca burčiak ochutnával a keď nasadali do auta nevidel, že by odporca bol pod vplyvom alkoholu. Predtým sa s ním ani nerozprával, až keď boli na ceste mu hovoril o množstve áut. Dokonca tvrdil, že predtým, než odchádzali, prišiel odporca s hubami a keď išli spoločne k vozidlu odporca sa nepotácal, len si sadli do auta a išli preč. Svedok p.M. jednoznačne vypovedal, že odporca pri odchode nejavil známky požitia alkoholu, necítil to ani z jeho dychu, nebolo to vidieť ani na jeho chôdzi. Naopak potvrdil, že odporcu nevidel požívať alkoholické nápoje, ale on sám mal mierne vypité. Čestné písomné prehlásenia svedkov p.U., p.Poláčeka a p.T. boli jednoznačne vyvrátené ich osobnou výpoveďou pred prvostupňovým súdom, a preto boli správne vyhodnotené ako účelové s vopred pripraveným obsahom.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Za stavu, keď odporca označenými a vykonanými dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenia, nemôže počítať s úspechom v občianskom súdnom konaní, keď ani v odvolaní odporca nepoukazuje na konkrétne skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli vyššie uvedenú vedomosť poškodených preukázať, ale len opakuje tvrdenia, ktoré boli známe už prvostupňovému súdu.
Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil prečo návrhu vyhovel, keď boli súčasne splnené všetky predpoklady pre vznik nároku navrhovateľa (z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z poistnej zmluvy, ktorú mal uzavretú s odporcom) v zmysle ust. §-u 12 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na základe ktorého poisťovateľ, teda navrhovateľ, má proti poistníkovi, teda odporcovi, nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu pod vplyvom návykovej látky. Spoluzavinenie poškodených v priebehu konania nebolo preukázané, okresný súd dôvodne zaviazal odporcu k náhrade tohto plnenia.
Ani odvolanie navrhovateľa odvolací súd nepovažoval za dôvodné, pokiaľ tento napadol rozsudok len v časti, v ktorej okresný súd poskytol odporcovi právo zaplatiť pohľadávku navrhovateľa v splátkach. Odvolací súd považuje výšku splátok určenú prvostupňovým súdom za primeranú v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p., keď tieto spĺňajú kritériá primeranosti splátok jednak vzhľadom k povahe prejednávanej veci ( keď odporca uznal samotný nárok navrhovateľa spochybňoval len jeho výšku, pričom po začatí konania začal čiastočne dobrovoľne splácať svoj dlh ), jednak k výške priznaného nároku ako aj k osobným pomerom odporcu. Uvedené dôvody preto správne umožňovali okresnému súdu použitie výnimky zo zákonnej zásady zaplatiť dlh do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tak, že podľa § 219 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania ako súvisiaci výrok, odvolací súd tiež potvrdil ako vecne správny. Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní správne z ust. § 142 ods. 1 O. s. p., a pokiaľ odporca v odvolaní poukazuje na ochotu odporcu uznať až 50% z vyplatených súm, išlo len o podmienečný prejav dohodnúť sa, nakoľko tak pred začatím konania ako aj počas neho trval na zohľadnení spoluzavinenia poškodených, ktoré však v konaní preukázané nebolo. Okolnosť, že odporca sám, dobrovoľne začal splácať aspoň časť záväzku a pravidelne každý mesiac poskytuje navrhovateľovi už od septembra roku 2008 splátky, i keď od marca roku 2011 v nižšej čiastke, bola zohľadnená pri povolení splátok a ich výške v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p.. Okresný súd teda správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 160 ods. 1 O. s. p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Odporca, ktorý sa domáhal náhrady trov konania v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu týchto trov nepriznal. Navrhovateľ, napriek úspechu v odvolacom konaní, návrh na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. nepodal, preto o nich odvolací súd nerozhodoval.
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.