Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12P-98-2024.pdf
PDF · 114.43 KB
Case nature
Subarea
12P/98/2024
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. M. S., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: S. I., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. XXXX/X M., Š., v konaní zastúpená: AKMB, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 9, Nitra a otca: X. Č., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. XXXX/ X, Š., v konaní zastúpený: JUDr. Nadežda Boľová, advokátka so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia:
Maloleté dieťa sa dočasne ponecháva v osobnej starostlivosti matky, a to až do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedeného pod sp. zn. XXP/XX/XXXX.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 200,- Eur, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom:
- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 10:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že matka je povinná odovzdať maloleté dieťa v určenom pred miestom bydliska dieťaťa a v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať maloleté dieťa od otca späť, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Otcovi maloletého dieťaťa sa zakazuje bez písomného súhlasu matky maloletého dieťaťa vycestovať s maloletým dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 18.07.2024 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a zároveň nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 10:00 hod. do 16:00 hod., zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 300,- Eur, otcovi zakázal vziať maloleté dieťa do zahraničia a aby správcom majetku maloletého dieťaťa bola matka maloletého dieťaťa.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2023. Najprv žili spolu v I., asi po dvoch rokoch sa presťahovali do
G. z dôvodu podnikateľskej aktivity otca. Otec maloletého dieťaťa trávil veľa času mimo domova, celú starostlivosť o domácnosť zabezpečovala matka. Otec často chodil do zahraničia za účelom rekreácie bez matky a maloletého dieťaťa. Od jún XXXX sa u otca začalo prejavovať nezvyčajné správanie, čo si začalo všímať aj jeho okolie. Bol neustále podráždený, nepríjemný na ňu a deti, v matke sa prehlboval strach z otca. Zdravotné problémy psychického charakteru odmietal otec riešiť, a tieto prerástli do silnej mánie, pričom v manickej fáze boli kroky otca ešte viacej nepredvídateľné. Obdobie od júna XXXX do apríla XXXX bolo pre matku a maloleté dieťa psychicky náročné. Otec si v uvedenom období s maloletým dieťaťom nevybudoval takmer žiaden vzťah. Po manickej fáze vypukli u otca silné depresie. Matke sa podarilo presvedčiť otca, aby navštívil psychiatra, ktorý mu mal diagnostikovať bipolárnu poruchu a predpísal mu lieky. Po návrate do I., mal otec horšie aj lepšie psychické rozpoloženie a trávil s maloletým dieťaťom pomerne dosť času. Matka si našla prácu v J., otec sa snažil zamestnať, avšak opäť začal vyvíjať podnikateľské aktivity. Otec trávil s maloletým dieťaťom čas osamote len v nevyhnutných prípadoch a minimálne. Maloleté dieťa nebolo nikdy počas noci s otcom osamote. Voči otcovi bolo vedené trestné stíhanie za trestný čin podvodu, kde ho právoplatne odsúdili s podmienečným odkladom a aktuálne sú voči nemu vedené dve konania. Po nástupe maloletého dieťaťa do školy sa rodičia dohodli, že otec bude maloleté dieťa vyzdvihovať zo školy trikrát do týždňa, avšak často na poslednú chvíľu menil dohodnutý systém. V prípadoch, keď sa otec staral o maloleté dieťa, nevenoval mu pozornosť, bol na mobile, spal alebo pozeral televíziu. Matka si všimla asi v marci XXXX u otca výrazné zmeny nálad a psychického stavu, ktorý sa jej priznal, že od marca XXXX vysadil lieky od psychiatra, pretože sa cítil dobre. Nakoľko otec javil o maloleté dieťa stále menší záujem, matka nemala potrebu úpravy styku súdnou cestou. Začiatkom júla XXXX začal otec javiť väčší záujem o maloleté dieťa, čo matka považuje za účelové, nakoľko krátko predtým jej zaslal znenie rodičovskej dohody, ktorej obsah je pre matku neakceptovateľný. Maloleté dieťa nebolo nikdy počas noci s otcom osamote, nakoľko o to ani v minulosti neprejavil záujem. Matka má obavy, ak by otec zobral maloleté dieťa na dovolenku, že by bola ohrozená bezpečnosť maloletého dieťaťa alebo zanedbaná starostlivosť. Na základe ústnej dohody medzi rodičmi, otec posielal výživné na maloleté dieťa vo výške 200,- Eur mesačne, avšak posledné dva mesiace výživné neposlala včas, vzhľadom na jeho finančné problémy. V prípade, ak mal otec peniaze, uspokojil potreby maloletého dieťaťa aj nad rámec výživného. Maloleté dieťa nechce s otcom vycestovať na dovolenku, ani u neho prespať, nakoľko nemajú vybudovaný vzťah. Matka má obavu, že v prípade, ak by dieťa zdedilo majetok po matke a otec by spravoval tento majetok, nebolo by ním nakladané v prospech maloletého dieťaťa. Matka má za to, že otec nedokáže maloletému dieťaťu zabezpečiť stabilné prostredie, v ktorom nebude ohrozený jeho vývoj, nakoľko sa v minulosti nepodieľal na režime a starostlivosti o maloleté dieťa a o maloleté dieťa nejavil záujem a z toho dôvodu má za to, že ak by otec trávil čas s maloletým dieťaťom tak, ako navrhol v rodičovskej dohode, mohlo by to mať negatívny vplyv nielen na vývoj maloletého dieťaťa, ale aj na jeho režim.
3. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhom vo veci samej, ako aj so správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov zo dňa XX.XX.XXXX, obsahom spisu sp. zn. XXP/XX/XXXX a zistil nasledujúci skutkový stav a právny stav:
4. Maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí od augusta XXXX nežijú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ súdom upravené neboli.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX vykonal šetrenia na adrese E.É. XXXX/X, Š., kde bola zastihnutá matka maloletého dieťaťa a maloleté dieťa. Matka mal. dieťaťa uviedla, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti približne od augusta XXXX. Asi pred X týždňami sa otec maloletého dieťaťa presťahoval z H. nad I. do G.. Matka mal. dieťaťa je slobodná s jednou vyživovacou povinnosťou, je zamestnaná v dražobnej spoločnosti M. v J. ako licitátor s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške X.XXX,- Eur, uplatňuje si daňový bonus na dieťa a poberá prídavok vo výške XX,- Eur mesačne. Vlastní rodinný dom, byt a osobné motorové vozidlo zn. E. iXX, r. v. XXXX. Matka spolu s maloletým dieťaťom obývajú X-izbový byt vo vlastníctve matky dieťaťa. Náklady spojené s bývaním sú tvorené platbou za nájomné a vodu vo výške XXX,- Eur mesačne, zálohovou platbou za elektrinu vo výške XX,- Eur mesačne, poplatok za internet vo výške XX,- Eur mesačne, poplatok za odvoz komunálneho odpadu XX,- Eur za osobu na rok. Bežné mesačné výdavky pozostávajú zo stravy vo výške XXX,- Eur, oblečenia a obuvi vo výške XX,- Eur, hygienických potrieb vo výške XX,- Eur a náklady spojené s dochádzkou do práce vo výške XXX,- Eur. Okrem toho matka spláca hypotekárny úver vo výške XXX,- Eur mesačne, leasing auta vo výške XX,- Eur mesačne a platí si životné poistenie vo výške XX,- Eur mesačne. Maloleté dieťa je od rozchodu rodičov v osobnej starostlivosti matky, v
školskom roku XXXX/XXXX bude žiakom X. ročníka L.. ŠY. Doposiaľ navštevovalo bezplatné záujmové krúžky v rámci školy a platený krúžok tenisu, ktorý prestalo navštevovať kvôli tomu, že ho tam nemal kto nosiť a vyzdvihovať. Bežné mesačné výdavky na maloleté dieťa matka vyčíslila takto: strava vo výške 180,- Eur, ošatenie a obuv vo výške XXX,- Eur, hygienické potreby vo výške XX,- Eur, životné poistenie vo výške XX,- Eur a vitamíny vo výške XX,- Eur. Maloletá S. pri pohovore uviedla, že v škole sa jej v 1. ročníku darilo, učievala sa s ňou maminka. Keď bola s „tatim“, tak sa učila sama alebo potom doma s maminkou, tatino nemal čas. Keď bola s tatinom, tak sa s ňou málo hral, niekedy spal alebo telefonoval. Keď ju strážil tatino, stalo sa, že si sama robila jesť. Maloletá S. najskôr povedala, že u otca nechce spinkať, lebo ju tatino nevie poumývať, s čím potrebuje ešte trochu pomôcť, bez pomoci to ešte úplne nedokáže. Neskôr z rozhovoru s maloletou S. vyplynulo, že nechce u otca prespať, keďže ako sa sama vyjadrila: „Chýbala by mi maminka.“ Je zvyknutá spať s maminkou alebo s babkou. Takto, ako to je teraz, že býva s matkou, maloletému dieťaťu vyhovuje. Svojho otca by chcela vídavať cez víkend. Vyjadrila sa, že by to malo byť doobeda, prespať u otca si predstaviť nevie. Maloletá S. ďalej uviedla, že na dovolenku s tatinom by nechcela, lebo by jej chýbala mamina. S maminou sú si blízke, ako kamarátky. S tatinom nebola na výlete, skôr boli len pred „barákom“ na ihrisku alebo v H. nad I.. Maloletá S. by si želala, aby sa s ňou jej tatino viac hral a venoval sa jej. Matka vo vykonanom pohovore v zásade uvádzala rovnaké skutočnosti ako vo svojom návrhu, najmä čo sa týka fungovania rodiny. V roku XXXX jej otec maloletého dieťaťa mal povedať o svojej diagnóze, t.j. bipolárnej poruche. Z jeho správania je podľa matky zrejmé, že sa u neho striedajú obdobia mánie a depresie. Podľa vyjadrení matky v marci XXXX vysadil lieky predpísané psychiatrom. Matka uviedla, že maloleté dieťa nemá so svojím otcom vytvorený blízky vzťah, už odmala sa o dieťa starala prevažne ona a aj keď otec s maloletým dieťaťom príležitostne ostal sám, matka mu všetko prichystala a otec s dieťaťom nemal prakticky žiadne starosti. Kým sa otec mal venovať maloletému dieťaťu, neraz spal, telefonoval alebo inak riešil svoje záležitosti týkajúce sa jeho podnikania, nedbajúc na zodpovednosť za dieťa, či jeho potreby. Matka sa vyjadrila, že maloleté dieťa je na ňu naviazané, nie je zvyknuté zaspať bez jej prítomnosti. Zo strany otca v tomto smere neprichádzala od rozchodu rodičov žiadna iniciatíva, maloleté dieťa k sebe ani nevolal spať. Spočiatku po rozchode sa rodičia vedeli dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností. Otec zvykol dieťa vyzdvihnúť zo školy X-X krát do týždňa, trávili spolu približne hodinu a pol v jeho domácnosti alebo vzal dieťa niekam von. Od apríla sa situácia zhoršila, otec začal mať finančné problémy, menej času kvôli podnikateľským aktivitám, v čoho dôsledku trávil s maloletým dieťaťom čoraz menej času a komunikácia rodičov sa sťažila. Posledný osobný kontakt maloletého dieťaťa s otcom sa realizoval dňa XX.XX.XXXX, kedy otec dieťa pred odchodom na dovolenku prišiel pozrieť na kúpalisko. Od toho času prebieha kontakt otca s dieťaťom telefonickou formou. Svoj návrh na neodkladné opatrenie v časti obmedzenia oprávnenia otca vziať maloleté dieťa do zahraničia matka odôvodnila tým, že otec sa vyjadril, že koncom augusta chce dieťa vziať maloleté dieťa na dovolenku do I. na dovolenku, s čím matka nesúhlasí. Jednak sa obáva nezodpovedného prístupu otca k starostlivosti o dieťa a zároveň vie, že dieťa s otcom ísť nechce. Súčasne matka od otca žiadala písomný súhlas na vycestovanie s dieťaťom do U., avšak otec s tým nesúhlasil. Matka sa obáva dieťa vziať na dovolenku proti jeho vôli, hoci vie, že jeho súhlas nie je nevyhnutný, avšak nechce prehlbovať napätie medzi rodičmi a chce predísť situácii, aby si otec vzal dieťa na dovolenku bez jej súhlasu. Otec na výživu maloletého dieťaťa prispieva asi od októbra XXXX a to sumou XXX,- Eur mesačne, pričom za jún XXXX zaplatil až v júli spolu s júlovým výživným. Okrem toho sa otec podieľal na úhrade niektorých ďalších výdavkov dieťaťa. Dňa XX.XX.XXXX sa na úrad dostavil otec maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že matka maloletého dieťaťa mu za posledné dva týždne umožnila kontakt s maloletým dieťaťom 2-krát po dobu X minút a taktiež neumožňuje maloletému dieťaťu ani prespať v jeho domácnosti i napriek skutočnosti, že ju o to žiadal a s maloletým dieťaťom má vybudovaný stabilný a blízky vzťah. Podľa názoru otca je maloleté dieťa vo svojich postojoch ako i vyjadreniach ovplyvňované matkou, ktorá maloleté dieťa využíva ako nástroj pomsty, keďže si otec našiel novú partnerku. Čo sa týka dobrovoľných platieb z titulu výživného, otec potvrdil vyjadrenia matky, že na výživu dieťaťa od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti prispieva mesačne sumou XXX,- Eur a okrem toho poskytuje dieťaťu aj iné vecné plnenia. Otec nesúhlasí s výškou navrhovaného výživného, je ochotný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou XX,- Eur mesačne a na mimoriadnych výdavkoch sa plánuje naďalej podieľať v plnej výške. Otec od júna býva na adrese ulica G. XF, G.-H. v prenajatom trojizbovom byte s kuchyňou, zmluva medzi prenajímateľom (spoločnosť E. V.), ktorej je otec majiteľom ako i konateľom je uzavretá na dobu určitú s predkupným právom na byt. Mesačné nájomné a úhrada za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške X.XXX,- Eur sú hradené spoločnosťou, nakoľko sa jedná o firemný byt. Otec maloletého dieťaťa je slobodný, má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou v študijnom odbore elektrotechnik, od XX.XX.XXXX je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti D. O. s.r.o., v pracovnej pozícii manažér predaja s priemerným čistým mesačným
príjmom podľa jeho vyjadrenia vo výške XXX,- Eur. Zároveň je majiteľom a konateľom v deviatich spoločnostiach: G., z ktorých si po skončení zdaňovacieho obdobia nenecháva vyplácať žiadny podiel na zisku. Otec maloletého dieťaťa ako fyzická osoba nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného, resp. hnuteľného majetku, všetok majetok je vo vlastníctve spoločností. Okrem maloletej S. má vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi N. vo výške XXX,- Eur mesačne. Partnerka otca je rozvedenou matkou s jednou vyživovacou povinnosťou voči desať ročnému synovi, je N., pričom podniká v H., kde je majiteľkou súkromnej materskej školy. Kolízny opatrovník skonštatoval, že spočiatku sa rodičia o výkone práv a povinností voči maloletému dieťaťu dokázali dohodnúť, avšak za aktuálnych okolností je dohoda rodičov značne sťažená. V zásade nebolo preukázané, že by matka otcovi v styku s maloletým dieťaťom bránila, rodičia však nedokázali zjednotiť svoje predstavy o rozsahu a spôsobe stretávania sa otca s maloletým dieťaťom.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
18. Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
19. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
21. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
23. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
24. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
25. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
26. V konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný, prihliada sa najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným, prostrediu, vývinové potreby, denný režim, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, stabilitu výchovného prostredia a podobne. Je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa stabilizovať výchovné prostredie do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V danom prípade mal súd dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu, že rodičia maloletého
dieťaťa spolu nežijú, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu ešte neboli upravené žiadnym rozhodnutím. Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, ktorá mu poskytuje každodennú starostlivosť, pričom v konaní neboli tvrdené, ani zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa zo strany matky. Súd považoval za potrebné potvrdiť tento faktický stav a má za to, že takáto úprava je v záujme maloletého dieťaťa a rešpektuje aj pokračovanie súčasného stavu, kedy sa fakticky o maloleté dieťa osobne stará matka. Nakoľko sa maloleté dieťa v starostlivosti matky fakticky aj nachádza, súd rozhodol o jeho ponechaní v jej starostlivosti, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
27. Každý rodič je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, pričom nie je možné vylúčiť rodiča z plnenia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Otec maloletého dieťaťa v správe z prešetrených pomerov navrhol výšku výživného na sumu 80,- Eur, avšak obaja rodičia v správe z prešetrených pomerov zhodne uviedli, že otec maloletého dieťaťa od rozchodu rodičov dobrovoľne prispieva na výživu maloletého dieťaťa vo výške XXX,- Eur mesačne bez rozhodnutia súdu a taktiež poskytuje dieťaťa aj vecné plnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nemá priestor na širšie dokazovanie a zisťovanie pomerov na strane povinného rodiča, a otec ani pri šetrení pomerov neuviedol svoje príjmové pomery a mesačné výdavky, súd zaviazal otec maloletého dieťaťa na platenie výživného vo výške XXX,- Eur mesačne vychádzajúc zo zhodných tvrdení oboch rodičov, že otec v takejto výške dobrovoľne hradí výživné. Otec síce navrhol výživné vo výške XX,- Eur mesačne, avšak nerozporoval matkou vyčíslené výdavky na maloleté dieťa a neuviedol dôvody a skutočnosti, pre ktoré navrhuje určiť výživné v nižšej sume ako od augusta XXXX dobrovoľne na základe dohody s matkou hradí. Účelom neodkladného opatrenia nie je upraviť pomery účastníkov s konečnou platnosťou, ale ich len dočasne vyriešiť určením výživného, ktoré je povinná osoba zaviazaná platiť len v nevyhnutnej miere. O riadnej výške bežného výživného môže súd rozhodovať až v konaní vo veci samej, v ktorom je aj dostatok priestoru na vykonanie náležitého dokazovania za účelom stanovenia primeranej výšky výživného. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nemá priestor na širšie dokazovanie a zisťovanie pomerov na strane povinného rodiča a otec dobrovoľne plní výživné vo výške XXX,- Eur, považoval za opodstatnené dočasne otca zaviazať platiť výživné vo výške XXX,- Eur, ktorú výšku súd považoval za adekvátnu. Súdom určené výživné na maloleté dieťa je otec povinný platiť počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia, a to pravidelne k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd však poznamenáva, že všetky účastníkmi tvrdené skutočnosti bude skúmať a dokazovať v konaní vo veci samej.
28. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom v danom prípade mal súd taktiež dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a nevedia sa dohodnúť na úprave styku s maloletým dieťaťom. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme maloletého dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený osobný kontakt s oboma rodičmi. Matka navrhla upraviť styk s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 10:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že matka je povinná odovzdať maloleté dieťa v určenom pred miestom bydliska dieťaťa a v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať maloleté dieťa od otca späť. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že maloleté dieťa žilo do augusta 2023 v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec zvykol maloleté dieťa vyzdvihnúť zo školy 2-3 krát do týždňa, trávili spolu približne hodinu a pol v jeho domácnosti alebo vzal dieťa niekam von. Od apríla sa situácia zhoršila, otec začal mať finančné problémy, menej času kvôli podnikateľským aktivitám, v čoho dôsledku trávil s maloletým dieťaťom čoraz menej času. Posledný osobný kontakt maloletého dieťaťa s otcom sa realizoval dňa 16.07.2024, kedy otec pred odchodom na dovolenku prišiel pozrieť maloleté dieťa na kúpalisko a od toho času prebieha kontakt otca s dieťaťom telefonickou formou. Maloleté dieťa sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrilo, že nechce u otca prespať, keďže je zvyknuté spať s mamou alebo s babkou a nevie si predstaviť, že by spalo u otca a taktiež nechce ísť s otcom na dovolenku. Súd berúc do úvahy vyjadrenie maloletého dieťaťa pred kolíznym opatrovníkom rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu od 10:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že matka je povinná odovzdať maloleté dieťa v určenom pred miestom bydliska dieťaťa a v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať maloleté dieťa od otca späť, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby rodičia vyvinuli maximálne úsilie na vzájomné kultivované správanie sa, ktoré je základným predpokladom zdravého vývinu maloletého dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií aj v budúcnosti. Uvedený rozsah styku je spôsobilý zabrániť strate vzájomného kontaktu, prípadne odcudzeniu otca a maloletého dieťaťa, ako i rozvíjať emocionálnu väzbu dieťaťa a otca, ďalej zabezpečí pravidelný režim pre maloleté dieťa, nakoľko súd má za to, že maloleté dieťa je v citlivom veku, kedy pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin je dôležité zabezpečiť mu pravidelnosť stretávania sa s otcom, ale zároveň zachovať jeho denný režim, ktorý mu zabezpečuje a najlepšie pozná jeho matka. Keďže v danom prípade ide o neodkladné opatrenie a nie o rozhodnutie vo veci samej a neodkladným opatrením sa pomery medzi účastníkmi upravujú iba dočasne, súd považoval za dostatočnú úpravu styku v uvedenom rozsahu s tým, že posúdenie vhodnosti prípadnej rozsiahlejšej úpravy bude predmetom dokazovania vo veci samej.
29. Súd musí pri akomkoľvek opatrení, ktoré sa týka maloletého dieťaťa prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Právna teória uvádza, že záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. V prípade, keď všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je potrebné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je sa v zásade rovnakou mierou starať o dieťa a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a preto ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomu dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.
30. Súd dospel k záveru, že v danej veci je osvedčená potreba okamžitého riešenia danej situácie, preto súd podanému návrhu matky v časti zákazu vycestovania otca s maloletým dieťaťom do zahraničia vyhovel a otcovi zakázal, aby s maloletým dieťaťom vycestoval mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu matky maloletého dieťaťa.
31. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam zodpovedajúca úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bude predmetom konania vo veci samej. Súd však apeluje na oboch rodičov, aby sa snažili vyhýbať konfliktom, hádkam, osočovaniu a iným prejavov, ktoré by mali negatívny vplyv na vývoj maloletého dieťaťa. Rodičia by mali byť po rozchode schopní v záujme spoločného dieťaťa vzájomného kultivovaného správania sa, ktoré je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Rodičia by mali byť schopní v záujme spoločného dieťaťa spolupracovať a rozchodovú situáciu by nemali zneužívať na zničenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča.
32. Súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.