Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-17C-4-2021.pdf
PDF · 138.59 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-17C/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobkyne A.. X. A., N. XX.XX.XXXX, A. Š.T. XX, XXX XX T., zastúpená: BARNA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., Nová ulica 6, 094 02 Slovenská Kajňa, IČO: 53 960 360, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 82.751,05 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 8.874,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.874,- EUR odo dňa 20.05.2021 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni titulom zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 23.042,- EUR.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Rožňava dňa 19.05.2021 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 31.908,70 EUR za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne z uvedenej sumy od podania žaloby do zaplatenia, sumy 50,842,35 EUR ako zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne z uvedenej sumy od podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.05.2018 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil manžel žalobkyne Mgr. Art. X. A. na osobnom motorovom vozidle, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, na základe čoho vznikol žalobkyni nárok na poistné plnenie. Žalovaný žalobkyni plnil z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 99.680,- EUR. Zároveň žalobkyni priznal nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 15% a z tohto dôvodu uhradil žalobkyni ďalších 14.952,- EUR. Žalobkyňa však na základe k žalobe priložených znaleckých posudkov žiadala priznať navyše sumu 31.908,70 EUR ako základnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, a zároveň žiadala priznať až 50% zvýšenie náhrady z celej požadovanej sumy, čo po odpočítaní žalovaným už priznaného zvýšenia tvorilo navyše sumu 50.842,35 EUR. K žalobe priložila znalecké posudky preukazujúce jej nárok, komunikáciu so žalovaným a trestný rozkaz vinníka dopravnej nehody. V neskorších vyjadreniach ešte pripojila lekársku správu a posudok Sociálnej poisťovne s priznanou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditou) vo výške 75%, rovnako ako diplomy a osvedčenia žalobkyne.
3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vzťahu k prípadným nárokom žalobkyne vzniesol námietku premlčania, nakoľko podľa názoru žalovaného bolo zo znaleckého posudku zrejmé, že stav žalobkyne bol stabilizovaný už v roku 2019. Keďže právo na náhradu škody sa v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode, a týmto momentom je deň stabilizácie zdravotného stavu, lehota na uplatnenie nároku dňom 19.05.2021 márne uplynula. Z doručených dokladov bolo podľa žalovaného zrejmé, že k podaniu žaloby došlo emailom bez ZEP a z toho sa javilo, že toto nie je kvalifikovaným podaním so zachovanými právnymi účinkami a je na mieste takéto podanie odmietnuť. Vo vyjadrení taktiež v zmysle § 41 CSP namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Rožňava.
4. Z vecného hľadiska žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko na základe ním predložených znaleckých posudkov tvrdil, že nárok žalobkyne na ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (nad rámec ním priznanej) nie je preukázaný. Pokiaľ ide o zvýšenie náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia, požadované 50% zvýšenie označil za neprimerané, pričom podľa žalovaného neboli v tomto smere zo strany žalobkyne predložené žiadne dôkazy. Žalovaný taktiež rozporoval priznanie úrokov z omeškania žalobkyni. Uviedol, že v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) je poisťovateľ povinný platiť úroky z omeškania v prípade, že si nesplní povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP, pričom toto ustanovenie obsahuje len povinnosť ukončiť prešetrenie poistnej udalosti do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o poistnej udalosti, a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, resp. písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré plnenia odmietol alebo ho krátil. Keďže zákon o PZP je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, jeho ustanovenia majú pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka prednosť, a teda nie je možné použiť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o úrokoch z omeškania. Keďže si zároveň žalovaný splnil vyššie uvedenú povinnosť, nárok na úroky z omeškania žalobkyni z titulu prípadného súdom priznaného plnenia žalobkyni nevznikol. Tento právny názor podporil odkazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. K vyjadreniu pripojil hlásenie o škode, správu o dopravnej nehode, ďalšiu komunikáciu so žalobkyňou, a lekárske, resp. znalecké posudky týkajúce sa hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne.
5. Súd v texte vyššie neuviedol detailné argumenty oboch strán k jednotlivým položkám nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko týmto sa venuje osobitne v odsekoch 12 až 22 nižšie, kde sa s týmito tvrdeniami v potrebnej miere vysporiadava a zároveň v potrebnej miere uvádza dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal.
6. Okresný súd Rožňava dňa 19.08.2021 postúpil spis v súlade s § 41 a § 43 ods. 1 CSP tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) z dôvodu miestnej nepríslušnosti, nakoľko v zmysle § 15 CSP je všeobecným súdom právnickej osoby súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo, a žalovaný pri prvom úkone vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. Žalobkyňa s týmto postupom nesúhlasila, nakoľko tvrdila, že ide o spotrebiteľský spor, a preto bol Okresný súd Rožňava miestne príslušným podľa § 19 písm. d) CSP. Tunajší súd sa však s týmto názorom nestotožnil, nakoľko spor nevyplýva zo zmluvy medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale ide o nárok žalobkyne vyplývajúci z povinného zmluvného poistenia uzatvoreného treťou osobou, pričom žalobkyňa nemá so žalovaným žiadny zmluvný vzťah. Na okraj súd uvádza, že z uvedeného dôvodu súd predložil vec Krajskému súdu v Bratislave, avšak tento mu spis vrátil bez rozhodnutia, nakoľko vec nebola v zmysle § 43 CSP nadriadenému súdu predložená bezodkladne, a zároveň nebola splnená podmienka, že s postúpením musí nesúhlasiť samotný súd.
7. Na základe návrhu žalovaného súd v konaní nariadil uznesením č.k. 17C/4/2021-302 zo dňa 26.04.2023 znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychiatria MUDr. Janou Greškovou a uznesením č.k. 17C/4/2021-303 zo dňa 26.04.2023 znalecké dokazovanie znalcom z odboru úrazová chirurgia MUDr. Juliánom Tkáčom. Znalkyňa aj znalec osobne vyšetrili žalobkyňu a predložili do konania znalecké posudky.
8. Súd vykonal dokazovanie nasledovnými predloženými listinnými dôkazmi: znalecký posudok č. 9/2020 MUDr. Rastislava Burdu, PhD. zo dňa 15.02.2020 (č.l. 7 až 12), znalecký posudok č. 8/2020 MUDr. Ivice Mitríkovej Kmečovej, MBA zo dňa 21.01.2020 (č.l. 12 až 18), znalecký posudok č. 2/2019 MUDr. Zoltána Sidora zo dňa 25.04.2019 (č.l. 99 až 114), posudok MUDr. Jolany Zlatošovej zo dňa 14.04.2020
(č.l. 144 až 146), znalecký posudok č. 17/20 MUDr. Daniely Martišovej zo dňa 30.04.2020 (č.l. 147 až 153), znalecký posudok č. 40/2023 MUDr. Jany Greškovej zo dňa 08.05.2023 (č.l. 315 až 327), znalecký posudok č. 60/2023 MUDr. Juliána Tkáča zo dňa 03.07.2023 (č.l. 333 až 368), lekárska správa a posudok Sociálnej poisťovne zo dňa 06.05.2019 (č.l. 200 až 203) výzva na plnenie adresovaná žalovanému zo dňa 20.03.2020 s podacím lístkom (č.l. 20 až 22), vyjadrenia žalovaného k likvidácii poistnej udalosti zo dňa 06.05.2020 a zo dňa 23.06.2020 (č.l. 22 až 23), odvolanie žalobkyne zo dňa 03.08.2020 s podacím lístkom (č.l. 24 až 26), diplomom žalobkyne v študijnom programe šport a rekreácia v odbore špore Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach zo dňa 04.06.2012, osvedčením žalobkyne ako trénera športu zo dňa 06.02.2013 a bakalárskym diplomom žalobkyne v študijnom programe fyzioterapia v odbore zdravotnícke vedy Prešovskej univerzity v Prešove zo dňa 10.06.2020 (č.l. 306 až 308). Súd taktiež na pojednávaní dňa 07.03.2023 vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne (zvuková stopa od 49:05 min. do 1:12:50 hod na zvukovom zázname) a výsluchom manžela žalobkyne ako svedka (zvuková stopa od 1:17:15 do 1:28:50 na zvukovom zázname).
9. V konaní bolo nesporné, že došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne. Rovnako bolo nesporné, že vinník nehody mal povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu uzatvorené u žalovaného, v dôsledku čoho vznikol žalobkyni nárok na plnenie. Sporná bola výlučne výška tohto plnenia, a to tak pokiaľ ide o nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť a SSU“), ako aj o nárok na zvýšenie tejto náhrady v zmysle § 5 ods. 5 zákona o náhrade za bolesť a SSU. V konaní taktiež nebolo medzi stranami sporné, že hodnota jedného bodu za rok 2019 bola v zmysle § 5 ods. 2 zákona o náhrade za bolesť a SSU 20,26 EUR.
10. Súd sa v prvom rade vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. V zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade táto dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva nepochybne plynie od ustálenia zdravotného stavu poškodeného, keď je možné výšku škody zhodnotiť. Podľa § 8 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a SSU sa lekársky posudok vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. V konaní nebolo sporné, že k dopravnej nehode došlo dňa 19.05.2018. Podľa znaleckého posudku MUDr. Burdu vyhotoveného vo februári 2020 bol stav ustálený „v roku 2019“, podľa znaleckého posudku MUDr. Sidora ešte nebol zdravotný stav ustálený dňa 25.04.2019. V konaní tak nebolo zo znaleckých posudkov jednoznačne preukázané, kedy bol zdravotný stav žalobkyne ustálený. Skutočnosť, že to znalci v posudkoch neuviedli však nemôže byť na ťarchu žalobkyne a súd tak vychádzal zo znenia zákona, v zmysle ktorého je zdravotný stav ustálený spravidla po roku od poškodenia zdravia. Súd tak za najskorší termín ustálenia zdravotného stavu žalobkyne pokladal dátum 19.05.2019, a keďže žaloba bola podaná dňa 19.05.2021, bola podaná včas.
11. K samotnému podaniu žaloby súd uvádza, že táto bola podaná emailom bez zaručeného elektronického podpisu dňa 19.05.2021 (č.l. 5), pričom následne bola v súlade s § 125 ods. 2 CSP dodatočne doručená v lehote 10 dní dňa 22.05.2021 v elektronickej podobe autorizovaná podľa osobitného predpisu (č.l. 30 až 61). Žaloba tak bola doručená súdu včas a súd námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú.
12. Súd sa teda postupne vysporiadal s jednotlivými spornými nárokmi podľa položiek klasifikácie poškodenia na zdraví.
13. Prvou spornou položkou bola položka 254 z prílohy č. 1 k zákonu o náhrade za bolesť a SSU, ktorá obsahuje sadzby bodového hodnotenia za jednotlivé sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. položka „Vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy“, s možným bodovým ohodnotením 130 až 780 bodov. Žalovaný túto položku priznal na základe posudku MUDr. Martišovej v rozsahu 200 bodov, a platba za tento počet bodov bola súčasťou sumy vyplatenej žalovaným pred začatím konania (a teda nebola predmetom žaloby). Žalobkyňa v konaní požadovala vyplatenie sumy za hodnotu 475 bodov, a to na základe znaleckého posudku MUDr. Mitríkovej Kmečovej, ktorá bodové hodnotenie určila na 450 bodov (ako strednú hodnotu rozpätia 130 až 780 bodov) a taktiež priznala zvýšenie bodového hodnotenia v zmysle § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a SSU o 50%, t.j.
ďalších 225 bodov. Spolu teda priznala žalobkyni 675 bodov, na základe čoho požadovala žalobkyňa rozdiel medzi týmto bodovým ohodnotením a vyplatenou hodnotou 200 bodov. V treťom znaleckom posudku nariadenom súdom ohodnotila túto položku MUDr. Grešková na 214,5 bodu.
14. Súd pri rozhodovaní o tejto položke vychádzal zo všetkých troch znaleckých posudkov, pričom ani po detailnom oboznámení sa s nimi nebolo v jeho silách, pokiaľ ide o základné bodové ohodnotenie, posúdiť ich závery. V danej veci ide o odbornú otázku, ktorá zjavne nie je jednoznačná a závisí od posúdenia konkrétneho psychiatra. Súd zdôrazňuje, že všetky tri znalkyne sa nezhodli ani na presnej diagnóze žalobkyne, nakoľko MUDr. Mitríková Kmečová uviedla diagnózu F43.2, MUDr. Martišová F43.21 a MUDr. Grešková F41.2. Všetky tri sa ale zhodli, že zdravotné poškodenie žalobkyne zodpovedá položke 254. Súd tak pokiaľ ide o bodové ohodnotenie žalobkyne za túto položku vychádzal z váženého priemeru bodového hodnotenia všetkých posudkov, pričom posudku MUDr. Martišovej priradil váhu 50%, nakoľko žalobkyňu nevyšetrila osobne. Súd tak dospel k záveru, že žalobkyni je potrebné priznať základné ohodnotenie vo výške 305 bodov ((2 x 450 + 2 x 214,5 + 200) / 5 = 305,8). Keďže predmetom žaloby bolo bodové ohodnotenie v tejto položke nad priznanú a vyplatenú hranicu 200 bodov, súd priznal v tejto položke bodové ohodnotenie vo výške 105 bodov.
15. Žalobkyňa v konaní spochybnila posudok MUDr. Greškovej z toho dôvodu, že MUDr. Grešková pri výpočte bodového hodnotenia použila metódu, ktorá podľa žalobkyne nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, resp. zo znaleckej praxe. Žalobkyňa preto navrhla, aby súd na tento znalecký posudok neprihliadal. Súd sa s týmto tvrdením žalobkyne nestotožnil, nakoľko podľa názoru súdu je použitie aj inak v praxi nepoužívanej metódy zo strany znalca plne v kompetencii znalca. Súd navyše zdôrazňuje, že iní znalci často používajú na určenie hodnoty v rámci bodového rozpätia oveľa menej sofistikované metódy, resp. určia túto hodnotu len na základe svojej úvahy. Tak postupovala napr. MUDr. Mitríková Kmečová v tomto konaní, keď priradila žalobkyni strednú hodnotu 450 bodov z rozpätia 130 až 780, pričom túto skutočnosť nijako osobitne nezdôvodnila. Tento jej prístup je ešte menej preskúmateľný ako prístup MUDr. Greškovej, avšak tento zo strany žalobkyne spochybnený nebol. Súd tak nevidel dôvod na spochybnenie metódy MUDr. Greškovej, a to ani v prípade, ak by táto metóda bola výlučne jej vlastným originálny postupom.
16. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 01.09.2023 predloženým súdu deň pred pojednávaním, na ktorom sa vo veci rozhodlo, vyčítala posudku MUDr. Greškovej aj fakt, že poškodenie zdravia žalobkyne klasifikovala ako položku 254, a nie ako položku 255. Tento argument súd nepokladal za relevantný, nakoľko ako položku 254 hodnotili poškodenie zdravia žalobkyne všetky tri znalkyne, a to bez ohľadu na rozdiely v diagnóze.
17. Pokiaľ ide o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré môže v zmysle § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a SSU priznať posudzujúci lekár, v tejto otázke sa súd stotožnil s MUDr. Greškovou a MUDr. Martišovou, ktoré navýšenie nepriznali. MUDr. Martišová tento postup označila za duplicitný a neodôvodnený. Súd sa s týmto odôvodnením stotožnil, nakoľko všetky znalkyne sa v podstate zhodli, že primárne poškodenie zdravia žalobkyne je fyzické, a psychické problémy sú dôsledkom tohto fyzického poškodenia. Zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a SSU môže lekár uplatniť vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, v danom prípade to ale nebolo dôvodné, keďže toto obmedzenie alebo strata vyplýva z fyzického poškodenia zdravia žalobkyne. Takéto zvýšenie za fyzické poškodenie zdravia bolo žalobkyni aj priznané a vyplatené zo strany žalovaného, kde žalovaný akceptoval 100% zvýšenie lekárom pri všetkých položkách fyzického poškodenia.
18. Súd ďalej posudzoval položku 301b - „Iné následky poranenia pľúc obojstranné“, ktorej podľa prílohy č. 1 k zákonu o náhrade za bolesť a SSU prislúcha bodové hodnotenie vo výške 250 až 1000 bodov. Žalobkyňa túto žiadala priznať v rozsahu 500 bodov (250 bodov + zvýšenie lekárom v zmysle § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a SSU 250 bodov), a to na základe znaleckého posudku MUDr. Burdu. Žalovaný túto položku odmietol uznať, pričom uviedol, že toto poškodenie zdravia nebolo preukázané. Opieral sa pritom o posudok MUDr. Zlatošovej, ktorá uviedla, že nie je známe, aké subjektívne ťažkosti žalobkyňa mala, či išlo o prvé vyšetrenie poškodenej alebo má objektívne preukázané, že je sledovaná od úrazu pľúcnym lekárom. Ak išlo o prvé vyšetrenie, neodporúčala položku k úhrade. Žalobkyňa k týmto tvrdeniam uviedla, že pomliaždenie pľúc bolo diagnostikované počas prvotnej hospitalizácie
bezprostredne po úraze, pričom podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie nebola pred nehodou liečená na ochorenie pľúc, a znalec preto hodnotil nález na funkčnom pľúcnom vyšetrení ako následok úrazu.
19. Aj z dôvodu rozdielnych posudkov pri tejto položke nariadil súd na návrh žalovaného znalecké dokazovanie. MUDr. Julián Tkáč po osobnom vyšetrení žalobkyne v posudku uviedol, že žalobkyňa dňa 19.05.2018 neutrpela také zranenia v oblasti hrudníka a vnútrohrudných orgánov, ktoré by zanechali trvalé následky v priamej príčinnej súvislosti s úrazom a tým jej sťažili obvyklý spôsob života. Tento svoj záver podrobne zdôvodnil v posudkovej časti, kde uviedol, že záver možno vyvodiť aj z CT vyšetrenia poškodenej z dňa úrazu, na ktorom sú popísané chorobné zmeny, a teda už pred úrazom bol prítomný difúzny emfyzém pľúc a dysatelektatické ložiská v dolných lalokoch pľúc, čiže zmeny, ktoré sú v literatúre zdokumentované už pri latentných fázach budúcej obštrukčnej ventilačnej nedostatočnosti. Navyše, RTG vyšetrenie pľúc dňa 20.06.2023 zrealizované počas jeho osobného vyšetrenia žalobkyne neodhalilo žiadne štrukturálne zmeny pľúcneho tkaniva, ktoré by mohli byť anatomickým základom pre reštrikčnú ventilačnú poruchu. Funkčné spirometrické vyšetrenie potvrdilo fyziologické hodnoty dychových objemov a dychovej kapacity pľúc žalobkyne. Znalec na základe toho zhrnul, že závažné pomliaždenie alebo rozdrvenie pľúcneho tkaniva, ktoré nie je plne reparabilné sa pri poúrazových stavoch prejavuje respiračnou formou poruchy ventilácie, ktorá bola v predmetnom prípade pri oboch znaleckých vyšetreniach vylúčená a u žalobkyne prítomná latentná forma obštrukčnej ventilačnej poruchy zase nie je v priamej príčinnej súvislosti s úrazom, a anatomické štrukturálne zmeny, na ktorých podklade sa pri funkčných vyšetreniach prejavuje, boli prítomné už v čase predmetného úrazu. Súd nevidel dôvod sa s týmto presvedčivým zdôvodnením znalca nestotožniť a žalobkyni bodové ohodnotenie za túto položku nepriznal.
20. Poslednou medzi stranami spornou položkou bola položka 316c - „Ťažká porucha močenia následkom poranenia močových orgánov“, ktorej podľa prílohy č. 1 k zákonu o náhrade za bolesť a SSU prislúcha bodové hodnotenie vo výške 200 až 300 bodov. Žalobkyňa túto položku žiadala na základe znaleckého posudku MUDr. Burdu priznať v rozsahu 600 bodov (300 bodov + zvýšenie lekárom v zmysle § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a SSU 300 bodov). Žalovaný plnenie položky vo svojich pôvodných vyjadreniach v plnom rozsahu odmietol, keď najmä na základe znaleckého posudku MUDr. Zlatošovej tvrdil, že ide o duplicitnú položku, nakoľko táto je už zahrnutá v priznanej a vyplatenej položke 305, t.j. položke „Poúrazová parapéza a kvadruparéza“. Žalovaný tvrdil, že súčasťou tejto položky sú vždy aj ostatné poruchy, ako sú poruchy citlivosti, poruchy zvieračov močenia a stolice, tvorba preležanín a podobne. Podľa žalovaného sa nejedná o periférny typ ochorenia, kedy poruchy zvieračov sú zriedkavé, ale ide o poruchu funkcie miechy, teda centrálneho riadenia pohyblivosti končatín, zvieračov a citlivosti. Medzi stranami bol teda primárne spor, či v prípade poranenia miechy prichádza do úvahy paralelné použitie položky 316c, alebo ide vždy o priamy dôsledok poranenia miechy a preto by bolo priznanie položky duplicitné.
21. Rovnako ako pri položke 301b aj pri tejto položke súd z dôvodu rozdielnych posudkov nariadil na návrh žalovaného znalecké dokazovanie. MUDr. Julián Tkáč po osobnom vyšetrení žalobkyne v posudku uviedol, že u žalobkyne sú jednoznačne zdokumentované poúrazové následky v oblasti vylučovacej sústavy, ktoré majú oporu v odbornej posudkovej literatúre ako priamu príčinnú súvislosť s poranením miechy zo dňa 19.05.2018. Znalec taktiež v záveroch znaleckého posudku uviedol, že poruchy močenia ťažkého stupňa, ktorými žalobkyňa po úraze trpí, nie sú zahrnuté v položke 305, bez ohľadu na výšku bodového hodnotenia položky 305 v rámci intervalu stanoveného zákonodarcom. Tento svoj záver znalec podrobne zdôvodnil v posudkovej časti, pričom súd za kľúčové pokladá jeho stanovisko, že poruchy na orgánoch vylučovacej sústavy alebo pohlavnej sústavy môžu byť samostatnými trvalými následkami, ktoré nemusia byť vždy súbežne prítomné s poúrazovou paraplégiou dolných končatín, a už iste nie v rovnakej intenzite, keďže anatomicky ide o rôzne vodivé vlákna v mieche, ktoré nemusia byť úrazovým mechanizmom rovnako postihnuté. Znalec teda pokladal za odôvodnené žalobkyni položku priznať. Jej základné hodnotenie však priznal na spodnej hranici 200 bodov, nakoľko v prípade akceptovania MUDr. Burdom priznanej hornej hranice 300 bodov by mu už nezostal priestor pre hodnotenie iných, oveľa závažnejších poúrazových následkov v oblasti vylučovacej sústavy, ktoré sú spojené s anatomickými deštrukciami močovodov, močového mechúra, močovej rúry alebo sú spojená s operačne zrealizovanými chirurgickými močovými vývodmi. Súd sa s týmto zdôvodnením MUDr. Tkáča stotožnil a žalobkyni priznal túto položku vo výške 200 bodov.
22. Pokiaľ ide zvýšenie tejto položky priznané lekárom v zmysle § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a SSU, MUDr. Tkáč dospel k záveru, že dôvodné je zvýšenie o 42%. Toto odôvodnil vekom žalobkyne, pričom podľa jeho názoru je potrebné zobrať do úvahy vek priemerného dožitia žien v Slovenskej republike, čo je 82 rokov, a následne lineárne určiť percento zvýšenia v závislosti od rokov, ktoré poškodenú v čase vzniku poškodenia zdravia delia od priemerného veku dožitia. Súd sa s týmto konceptom zohľadnenia veku pacienta vo všeobecnosti stotožnil, avšak podľa názoru súdu nemožno vek poškodeného brať do úvahy lineárne. Pri uplatnení tohto princípu by mal 10-ročný poškodený nárok na väčšie odškodnenie ako 20-ročný poškodený, čo ale z pohľadu súdu nie je spravodlivé, nakoľko v obidvoch prípadoch ide o človeka, ktorý má celý produktívny život pred sebou. Súd je teda toho názoru, že pri poškodených do približne 30 rokov veku je dôvodné, aby v prípade škálovania akéhokoľvek nároku im vznikol nárok na úrovni 100% možného rozpätia. Až následne by malo toto percento klesať, pričom klesanie by nemalo byť úplne lineárne. Súd je toho názoru, že 47-ročný človek, ako bola v tomto prípade žalobkyňa v čase nehody, je z pohľadu aktívneho prežitia života ešte stále relatívne mladý a má pred sebou podstatnú časť produktívneho života, resp. podstatnú časť života, ktorú by si bez vzniku úrazu mohol ešte plnohodnotne užívať. Súd teda dospel k názoru, že pri veku 47 rokov je primerané zo strany lekára zvýšenie o 66,6%, a žalobkyni tak priznal zvýšené bodové hodnotenie o 133 bodov (2/3 z 200 bodov). Pre úplnosť súd dodáva, že takýto postup súdu nie je svojvoľný a nedochádza tým k priznaniu takých bodov zo strany súdu, ktoré môže priznať len lekár, a to na základe tej skutočnosti, že súd vychádzal aj z posudku MUDr. Burdu, ktorý priznal zvýšenie dokonca o 100% (300 + 300 bodov).
23. Celkovo tak súd priznal žalobkyni nárok na bodové ohodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 105 bodov (položka 254) + 200 bodov (položka 316c základ) + 133 bodov (položka 316c zvýšenie) = 438 bodov. Pri hodnote jedného bodu 20,26 EUR ide spolu o sumu 8.873,88 EUR. Keďže v zmysle § 5 ods. 2 zákona o náhrade za bolesť a SSU sa nárok zaokrúhľuje na celé euro smerom nahor, súd priznal žalobkyni prvým výrokom tohto rozsudku sumu 8.874,- EUR.
24. Súd žalobkyni priznal aj úrok z omeškania z uvedenej sumy. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že úroky z omeškania nemožno priznať, nakoľko zákon o PZP je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, a tento zákon pozná len úroky z omeškania v prípade nesplnenia iných povinností poisťovne súd uvádza, že sa jednak s touto argumentáciou nestotožňuje a navyše je už dlhšie prekonaná rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd vo viacerých nálezoch, napr. II. ÚS 263/2022 alebo III. ÚS 309/2020 skonštatoval, že osobitné ustanovenie zákona o PZP o nároku na úrok z omeškania v osobitných prípadoch nemá žiadny vplyv na povinnosť poisťovní platiť úroky z omeškania aj vtedy, ak v rozpore so zákonom včas neposkytnú peňažné plnenie zodpovedajúce náhrade škody. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s plnením peňažného dlhu. Ústavný súd skonštatoval, že pri opačnom výklade ide o neprípustne formalistickú interpretáciu právnej normy. Súd sa s týmto výkladom ústavného súdu plne stotožňuje a žalobkyni úrok z omeškania priznal.
25. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobkyňa mala v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania. Úroky žalobkyňa požadovala odo dňa podania žaloby, pričom vzhľadom na to, že jej nárok vznikol v zmysle § 11 ods. 6 resp. ods. 7 zákona o PZP už pred podaním žaloby, súd žalobkyni úrok z omeškania ku dňu podania žaloby priznal. Žaloba bola podaná dňa 19.05.2021, pričom súd omylom pri vyhlasovaní rozsudku uviedol, že úroky priznáva odo dňa 20.05.2021. Vzhľadom na to, že ide o zanedbateľný rozdiel jedného dňa, súd vydá v tomto smere opravné uznesenie v zmysle § 224 CSP iba na návrh jednej zo strán. Výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné obchody platná k prvému dňu omeškania. Keďže táto sadzba bola ku dňu 20.05.2021 vo výške 0%, súd stanovil výšku úrokov z omeškania na 5%. Keďže žalobkyňa v žalobe požadovala úroky z omeškania vo výške 5,05%, výrok o zamietnutí časti žaloby (viď odsek 25 nižšie) sa vzťahuje tak na všetky úroky z omeškania zo súdom nepriznaných súm, ako aj úrok z omeškania nad výšku priznanú týmto rozhodnutím.
26. Súd následne pristúpil k posudzovaniu nároku žalobkyne na zvýšenie náhrady za spoločenské uplatnenie v zmysle § 5 ods. 5 zákona o náhrade za bolesť a SSU. V zmysle tohto ustanovenia môže súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, náhradu zvýšiť, a to najviac o 50%. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa má priznanú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť (invaliditu) vo výške 75%, pričom však súd uvádza, že priznanie invalidity nie je jediným dôvodom, keď ktorý môže súd brať do úvahy ako prípad hodný osobitného zreteľa.
27. Súd v prvom rade konštatuje, že zákonné znenie upravuje len všeobecný pojem „prípady hodné osobitného zreteľa“, pričom okrem odkazu na invaliditu neposkytuje žiadnu zákonnú definíciu alebo akýkoľvek návod, ako tento pojem vykladať. Posúdenie, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa tak ponecháva v plnom rozsahu na súd, pričom rovnako na ňom ponecháva posúdenie výšky zvýšenia náhrady, v maximálnom rozsahu do 50%. Úvaha súdu samozrejme nemôže byť úplne neobmedzená, musí byť primeraná okolnostiam konkrétneho prípadu a súd musí rešpektoval zásadu proporcionality.
28. Súd vychádzal pri posudzovaní nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo zdravotných následkov žalobkyne, ktoré neboli v konaní sporné (čo žalovaný zohľadnil v plneniach vyplatených pred začatím konania), resp. zo zdravotných následkov preukázaných v odsekoch 12 až 22 vyššie a najmä z výpovedí žalobkyne a jej manžela ako svedka. Tieto výpovede súd vyhodnotil ako dôveryhodné, keďže boli navzájom konzistentné a boli súladné aj s preukázanými medicínskymi dôsledkami nehody na žalobkyňu. Súd taktiež zobral do úvahy 75% invaliditu žalobkyne.
29. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07.03.2023 uviedla, že jej život sa v dôsledku dopravnej nehody zásadne zmenil. Pred nehodou bola aktívna v osobnom aj pracovnom živote. Pracovala ako fyzioterapeutka v Rakúsku, práca ju bavila a v tomto smere si aj dopĺňala vzdelanie, keď študovala fyzioterapiu na Prešovskej univerzite v Prešove. V osobnej sfére žila bežný život bez obmedzení a nemala vážnejšie zdravotné problémy. Uviedla, že je vyštudovanou trénerkou športu a v mladosti bola aktívnou športovkyňou. Pri športe zostala aj vo vyššom veku, pred nehodou aktívne lyžovala a robila aj inštruktorku. Chodila s manželom často na turistiku, aj v čase nehody sa vracali z turistiky v Nórsku. Bola plne sebestačná a užívala si život. Po nehode všetko toto skončilo. Má čiastočne ochrnuté dolné končatiny, pohybuje sa len s veľkou námahou pomocou francúzskych barlí. Okrem nôh má poškodené aj pravé rameno, aj v dôsledku zlého polohovania, snažila sa to rozcvičiť, ale bolo to možné len vo veľmi obmedzenej miere, pravú dominantnú ruku v podstate nevie použiť. Úplne prestala byť sebestačná v bežnom osobnom živote. Bola niekoľko mesiacov v nemocnici, odvtedy neustále rehabilituje, používa kompenzačné pomôcky. Spočiatku sa pokúšala o zlepšenie existujúceho stavu, teraz potrebuje rehabilitovať na dennej báze, aby sa stav výrazne nezhoršil, bude rehabilitovať do konca života, aby zmierňovala bolesti. Hrozia jej operácie pre problémy s miechou, ktorá sa zužuje, v krátkom čase ide k špecialistovi na neurochirurgiu do Ružomberka na posúdenie jej potreby, nakoľko predtým jej MUDr. Gajdoš z Košíc operáciu odporučil, kým iný neurochirurg zatiaľ nie. Má z toho obavy, keďže hrozí rozsiahlejšie ochrnutie. Obrovský problém sú problémy s močením, nakoľko neustále potrebuje cievkovanie. Má ťažkosti a bolesti pri sedení aj spaní, v noci má kŕče, ráno jej manžel pomáha vstať z postele, pomáha jej pri akejkoľvek hygiene, nakoľko toho nie je sama schopná, resp. by hrozil ďalší úraz. Nie je často schopná si zapnúť gombík, nieto si ho napr. prišiť. Tým, že na všetko potrebuje barle, nie je schopná zobrať si sama ani šálku s čajom.
30. Žalobkyňa taktiež uviedla, že v dôsledku havárie je v podstate znemožnený intímny vzťah s manželom. Jej stavom vo všeobecnosti trpí ich vzťah, nakoľko potrebuje veľa pomoci, a tiež si uvedomuje, že sa zmenila, je smutná, plačlivá, vzťahovačná, manžel sa jej snaží pomáhať, ale je to pre obidvoch mimoriadne psychicky náročné. Predtým veľa pomáhala svojej rodine ona, teraz je naopak odkázaná na pomoc ona samotná a je to pre ňu veľmi zložité. Nehodou prišla o možnosť venovať sa koníčkom, aktívny šport je vylúčený, nie je schopná žiadnej turistiky, maximálne chodí na krátke prechádzky, je schopná veľmi krátke vzdialenosti šoférovať. Občas sa pokúša ísť na športové podujatie ako divák, napr. nedávno na psie záprahy, ale neúspešne. Jednak je jej to nepríjemné, vzhľadom na stratenú možnosť športovať, a rovnako hocijaký sneh alebo klzkejší terén je mimoriadne nebezpečný pri jej pohybe. Školu si dokázala dokončiť, nakoľko jej vyšli v ústrety a mala určité úľavy, zároveň bol covid, takže sa dali veci robiť online, musela kvôli nehode zmeniť tému bakalárskej práce. V praxi školu ale už nikdy nevyužije. Snaží sa v obmedzenej miere pracovať, v manželovej firme spravili chránenú dielňu, kde čiastočne pomáha, aby aspoň niečo robila a nesedela len doma, ale nijako ju to nenapĺňa, spravidla rieši len nejaké telefonáty alebo administratívu, má pritom bolesti. Manžel bol filmár, jeho práca je teraz veľmi obmedzená, robí mu asistentku, ale zároveň sama potrebuje asistenciu. Ako rodina tým trpia finančne, nakoľko ona je invalidný dôchodca a jeho príjmy sa kvôli potrebe starostlivosti o ňu znížili. Má problémy aj psychické, má post traumatický syndróm, stráni sa spoločnosti, má obavy z negatívnych
reakcií. Je jej nepríjemné, keď ju ľudia ľutujú. Predtým sa pohybovala v spoločnosti športovcov, teraz sú spoločenské kontakty obmedzené na minimum, nechodí ani na nákupy.
31. Manžel Mgr. Art. X. A. ako svedok vo výpovedi na pojednávaní dňa 07.03.2023 potvrdil skutočnosti uvádzané žalobkyňou. Manželke sa úplne zmenil život, je odkázaná na jeho pomoc a pomoc ostatných blízkych. Predtým bola aktívnou športovkyňou, dokonca juniorskou majsterkou SR v orientačnom behu. Predtým bola zdravá veselá aktívna žena, lyžovala, plávala, pracovala v T., študovala, naučila sa perfektne nemecky, pracovala na sebe, o toto všetko prišla. Zdravotne je to veľmi zlé, manželka sa veľmi zmenila, keď prišla v podstate zo sekundy na sekundu o všetko. Často sa zobudí na to, ako manželka je v noci kvôli bolestiam alebo psychike hore a plače. Ráno jej pomáha z postele, pretože má stuhnuté svalstvo, potom to už žalobkyňa rozchodí a aspoň po byte sa pohybuje sama. Veľmi sa snaží fungovať sama a nezaťažovať manžela a rodinu, ale má to veľké limity. Potrebuje pomoc pri bežnej hygiene, pri obliekaní, pri zaviazaní šnúrok, domáce práce už robí výlučne on, pomáha manželke aj pri nastupovaní do a vystupovaní z auta. Manželka pracuje vo jeho firme v rámci chránenej dielne ako ZŤP, formálne na plný úväzok, snažia sa aby aspoň niečo robila, ale vyžaduje veľkú pomoc. Stráni sa spoločnosti, je uzavretá navonok.
32. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zákonné predpoklady na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona o náhrade za bolesť a SSU sú splnené. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pokladá súd jednak skutočnosť, že žalobkyňa je invalidná na 75% (čo ako dôvod predpokladá priamo zákon), ale taktiež podstatné zásahy do jej osobného, spoločenského a pracovného života. Súd zohľadnil, že žalobkyňa trpí bolesťami, je odkázaná na pomoc druhých, samostatne nevie riešiť ani množstvo základných osobných potrieb. Osobitne súd zohľadnil základné hygienické problémy, ktoré žalobkyňa má, t.j. najmä problémy s ovládaním močenia, resp. potrebu cievkovania. Žalobkyňa stratila predchádzajúcu možnosť spoločensky aj pracovne sa realizovať, resp. tieto je možnosti sú veľmi obmedzené. Súd všetky uvedené dôsledky na žalobkyňu pokladá za významný zásad do jej života, a teda za okolnosť hodnú osobitného zreteľa. Súd zároveň konštatuje, že samotná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa ani nebola medzi stranami sporná, nakoľko žalovaný pred začatím konania dobrovoľne plnil zvýšenie vo výške 15% (t.j. aj bez rozhodnutia súdu). Sporná bola len výška primeraného zvýšenia.
33. Po zvážení všetkých okolností súd dospel k záveru, že primeraným zvýšením je 35%. Zvýšenie navrhnuté v žalobe vo výške 50% je celkom zjavne neprimerané, nakoľko jeho priznaním by sa úplne stratil priestor na zohľadnenie ešte oveľa závažnejších stavov, ako má žalobkyňa (bez akéhokoľvek zľahčovania jej stavu). Je zrejmé, že ak má byť zachovaná proporcionalita pri posudzovaní zvýšenia, tak zvýšenie nad 40% musí byť vyhradené stavom, keď je poškodený napr. úplne pripútaný na lôžko a pod. V danom prípade súd vyhodnotil poškodenie zdravia, aké utrpela žalobkyňa, za mimoriadne závažné, a za primeraný rozptyl zvýšenia náhrady pokladal 25% až 40%, a to v závislosti najmä od veku poškodeného, resp. v závislosti od dopadov na jeho osobný, spoločenský a pracovný život. S ohľadom na vek žalobkyne súd dospel k záveru, že je dôvodné priznanie približne vo výške 2/3 možného rozptylu, a to z rovnakých dôvodov, aké súd uviedol v odseku 22 vyššie. S ohľadom na tento záver pokladal za primerané zvýšenie náhrady vo výške 35% (čo zodpovedá dvom tretinám z rozsahu 25% až 40%). Keďže súd bol toho názoru, že dopady na osobný, spoločenský a pracovný život žalobkyne sú taktiež veľmi zásadné a zodpovedajú jej veku, nevidel dôvod na ďalšie korekcie uvedeného percenta zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia smerom hore alebo dole a túto určil na 35%.
34. K argumentu žalovaného, že ním vyplatené zvýšenie vo výške 15% je primerané, nakoľko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach 4Cdo/29/2007 alebo 3Cdo/192/2015 rozhodol, že navýšenie na 20 a viacnásobok je vyhradené pre prípady, kedy došlo k veľmi výraznému obmedzeniu alebo k strate možnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred vznikom škody, alebo vtedy, keď pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo života, a keď jeho predpoklady na uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené, nie je schopný sám sa obslúžiť a pod., súd uvádza, že vyššie uvedený záver nie je na rozhodovanie súdu priamo aplikovateľný, nakoľko vychádza ešte z predchádzajúcej právnej úpravy, keď bola hodnota jedného bodu výrazne nižšia, avšak súdy mali možnosť v podstate neobmedzenými násobkami základných súm zohľadňovať zdravotný stav poškodeného. Súd však súhlasí s tým, že aj pri dnešnej právnej úprave je potrebné proporcionálne zhodnotiť dopad poškodenia zdravia na život
poškodeného, a zároveň je toho názoru, že presne to spravil pri posudzovaní dopadu poškodenia zdravia na žalobkyňu v tomto konaní.
35. Keďže celková výška priznanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne bola vo výške 108.554,- EUR (99.680,- EUR vyplatených žalovaným pred začatím konania + 8.874,- EUR priznaných týmto rozsudkom), celková výška zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia by mala dosiahnuť 37,994,- EUR (108.554 x 0,35). Vzhľadom na to, že žalovaný pred začatím konania uhradil žalobkyni zvýšenie náhrady vo výške 14.952,- EUR, súd priznal žalobkyni druhým výrokom tohto rozsudku nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške rozdielu medzi týmito sumami, t.j. vo výške 23.042,- EUR.
36. Žalobkyňa v žalobe požadovala aj úrok z omeškania zo sumy zvýšenej náhrady. Tento nárok súd žalobkyni nepriznal, nakoľko nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ak nedôjde k dohode medzi poskytovateľom náhrady a poškodeným) môže vzniknúť výlučne rozhodnutím súdu. Z nároku, ktorý pred rozsudkom súdu neexistoval, nie je možné priznať úroky z omeškania.
37. Pre úplnosť súd uvádza, že po oboznámení sa s posudkami MUDr. Greškovej a MUDr. Tkáča žalovaný uznal časť nároku žalobkyne priznanú týmito posudkami, a deklaroval úmysel ich uhradiť. Keďže však v čase pred rozhodnutím súdu (aj z dôvodov na strane žalobkyne) nedošlo k úhrade týchto súm, čo potvrdili obe strany na pojednávaní dňa 05.09.2023, súd túto skutočnosť nebral do úvahy a vo veci v plnom rozsahu rozhodol.
38. Keďže súd žalobe vyhovel len čiastočne, vo zvyšku súd žalobu tretím výrokom rozsudku zamietol. Zamietnutie zvyšku žaloby sa vzťahuje tak na nepriznanú časť náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, na nepriznanú časť zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj na nepriznané úroky z omeškania z nepriznaných súm, resp. nepriznanú časť úrokov z omeškania z priznanej istiny.
39. O trovách by súd štandardne rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a trovy by priznal stranám podľa pomeru ich úspechu vo veci. V predmetnom konaní však súd dospel k záveru, že konanie je potrebné vnímať ako celok a nie je možné jednoznačne vyčísliť, aký úspech ktorá strana presne mala. Pokiaľ ide o základný nárok žalobkyne na náhradu spoločenského uplatnenia, žalobkyňa uspela približne na 27% (8.874,- EUR z požadovaných 31.908,7 EUR), avšak podľa názoru súdu už ani tento úspech izolovane nemožno posudzovať výlučne číselne, nakoľko žalobkyňa nemôže ovplyvniť hodnotenie lekárov a znalcov, a svoj nárok opierala práve o takéto hodnotenie. Zároveň žalobkyňa uspela v tom, že súd aspoň čiastočne uznal za dôvodné dve z troch žalovaných položiek (254 a 316c). Pri nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bola žalobkyňa úspešná na približne 45% (23.042,- EUR z požadovaných 50.842,35 EUR), pričom ale zároveň pokiaľ ide o určenie percenta nároku na zvýšenie bola úspešná na 57% (podiel priznaného zvýšenia vo výške 35% na celkovom možnom rozptyle 15% až 50%). Rozhodovanie o zvýšení pritom síce závisí na posúdení súdu, avšak toto posúdenie súdu je nie je svojvoľné a súd musí pri určovaní úspechu strany zohľadniť realistickosť žaloby. Po zvážení všetkých skutočností súd dospel k záveru, že úspech strán v konaní nie je možné presne vyčísliť, pričom však obe strany mali úspech porovnateľný. Preto v zmysle § 255 ods. 2 CSP právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.