Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12RO-377-2011.pdf
PDF · 80.18 KB
No categories available
12RO/377/2011
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Údernícka 5, proti odporcovi: Marián P., bytom B. H., ul. M. L. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42176778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1.263,13 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Navrhovateľovi s a v r a c i a zaplatený súdny poplatok vo výške 75,30 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, ul. Ševčenkova 32, Bratislava.
odôvodnenie:
Dňa 24.11.2011 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcu zaplatiť mu istinu v sume 1.263,13 eur spolu s príslušenstvom. Spolu s návrhom navrhovateľ zaplatil kolkovými známkami súdny poplatok vo výške 82 eur. Podaním zo dňa 07.02.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.02.2012, vstúpil na základe vlastného podnetu do konania vedľajší účastník na strane odporcu, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. V konaní je vedľajší účastník zastúpený zástupcom pre celé konanie, JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, na základe plnomocenstva zo dňa 02.01.2012. Dňa 24.09.2012 bol súdu doručený odpor vedľajšieho účastníka proti platobnému rozkazu č.k. 12Ro/377/2011- 30, v ktorom namietal premlčanie práva navrhovateľa, ktorého sa návrhom v tomto konaní domáha. Zároveň vedľajší účastník vyčíslil doterajšie trovy konania, ktoré mu v konaní vznikli, a náhradu ktorých si zároveň uplatnil. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 189,60 eur. Dňa 08.10.2012 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu v celom rozsahu. Späťvzatie návrhu navrhovateľ neodôvodnil.
Súd konštatuje, že v konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Preto súd podľa citovaného ustanovenia zákona konanie zastavil. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.
Podľa § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods.2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie účastníkov na zastavení konania, pričom konštatuje, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože vzal návrh späť, a to nie pre správanie odporcu. Preto pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupuje aj vedľajší účastník, súd rozhodoval aj o náhrade trov vedľajšieho účastníka, ktoré mu v konaní vznikli a boli účelné. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:
Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods.4 mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. Občiansky súdny poriadok potom v ustanoveniach § 153d a § 201 špecifikuje procesné postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. V týchto prípadoch právo vedľajšieho účastníka obmedzuje tak, že právo podať odvolanie má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie je.
Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov zastaveného konania, má toto právo aj vedľajší účastník na strane odporcu.
Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, je účelné. Vzniká legitímna otázka, či takéto združenie nemá mať vlastný „aparát“, teda či nemá byť patrične personálne vybavené, s prihliadnutím na účel jeho existencie, tak aby jeho zastúpenie advokátom nebolo samoúčelné. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Takýmto personálom musí byť toto združenie vybavené, v opačnom prípade, by nemohlo plniť účel, za ktorým bolo založené. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom prípade vedľajší účastník podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľa, čo možno považovať, pri kladení vyššie uvedených nárokov na vedľajšieho účastníka, za jednoduchý procesný úkon. Iné úkony, ohliadnuc od vlastného podnetu na vstup do konania, v tomto konaní vedľajší účastník neurobil.
Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad, kedy by ani personálne vybavenie združenia nemuselo postačovať na riadne a plnohodnotné zastupovanie združenia. V tomto konaní však tomu tak nie je. Uvedený prístup možno aplikovať analogicky aj na účasť okresného prokurátora v občianskom súdnom konaní, ktorý by sa nechal zastupovať advokátom v konaní.
Súd zároveň konštatuje, že Krajský súd v Nitre v uznesení č.k. 5Co/250/2012 - 144 zo dňa 31.10.2012 okrem iného uviedol, že právo na poskytnutie právnej pomoci a náhrada trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so zastupovaním advokátom, sú dve rôzne veci, ktoré síce spolu súvisia, ale možno ich oddeliť. Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho konania, ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Pri skúmaní účelnosti vynaložených trov konania na zastupovanie účastníka, či vedľajšieho účastníka advokátom, je súd povinný skúmať, či ide o účelné či dôvodne vynaložené trovy. Ak sa vedľajší účastník, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa, a ktorý je zo zákona oprávnený vstupovať ako vedľajší účastník do súdneho konania na strane účastníka, nechá zastupovať v spore advokátom, neznamená to, že v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník v spore vystupuje, má vedľajší účastník automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Zákon považuje združenie na ochranu spotrebiteľa za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch. V uvedenom rozhodnutí tento súd skonštatoval, že napriek tomu, že v konaní sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť ďalším odborníkom, advokátom, v rovine náhrady trov konania táto skutočnosť nerezultuje v účelnosť trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako účelné.
Podľa § 11 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon“, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.
Podľa § 11 ods.4 zákona okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Vzhľadom ku skutočnosti, že súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu, zároveň rozhodol podľa § 11 ods.3 zákona o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, ktorý platil, pričom ho krátil o sumu 6,70 eur podľa § 11 ods.4 zákona.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Nitra. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).