Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ek-193-2023.pdf
PDF · 95.51 KB
Case nature
Subarea
20Ek/193/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Q. - Q. W..Y..R.., W. W. R. XXXX/X, XXX XX I., Č. Y., H.: XX XXX XXX, právne zast.: Mgr. Pavol Šuľan, advokát, so sídlom Hlavná 929/6, 924 01 Galanta, IČO: 37 842 137, proti povinnému: R. K., K.. X.XX.XXXX, I. O. Z. O. XXX, XXX XX Z. O., H.: XX XXX XXX, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Soňa Majkútová, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 257/37A, 905 01 Senica, pod č. XXXEX XX/XX, o vymoženie 2158,10 Eur s prísl., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 17.01.2023 prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2158,10 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXUp/XXXX/ XXXX zo dňa 07.10.2022, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 29.10.2022 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 07.02.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soňa Majkútová, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 257/37A, 905 01 Senica (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod č. XXXEX XX/XX. Súdny exekútor vydal dňa 01.03.2023 Upovedomenie o začatí exekúcie.
3. Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 07.03.2023 poštovou službou do vlastných rúk. Dňa 27.03.2023 doručil povinný návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 24.03.2023 e-mailom na exekútorský úrad, v ten istý deň ho povinný podal na poštovú prepravu a súdnemu exekútorovi bol listinne doručený dňa 29.03.2023. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote od dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, pretože táto lehota uplynula dňom 22.03.2023 a povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.03.2023, takže nemá odkladný účinok.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 24.03.2023 uviedol, že v súlade s § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku žiada zastaviť exekučné konanie. Svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že oprávnený dodal povinnému v rámci kúpnej zmluvy na tovar 3000 kg rýchlotuhnúcej zmesi Q. I. D. C. a 2ks balenia špeciálneho impregnačného prostriedku Q. I. W., nekvalitný tovar zmes Q. I., ktorá po spracovaní nezodpovedala svojou farebnosťou objednanému tovaru a povinný musel na pokyn objednávateľa danej stavby žiadať od oprávneného dodanie zmesi opätovne, pričom mu vznikli náklady, ktoré predstavujú škodu vo výše 2684 Eur, ktorú povinný oprávnenému, po vzniku exekučného
titulu, vyúčtoval písomným právnym úkonom spolu s výzvou na dobrovoľné plnenie. Povinný uviedol ďalej, že v prípade neuspokojenia tejto výzvy zo strany oprávneného podá na príslušnom súde žalobu o náhradu škody najneskôr do 04.04.2023, čo preukáže osobitným podaním v tejto veci. Povinný zároveň poukázal, že označenie oprávneného a najmä povinného v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 01.03.2023 nie je v súlade s označením sporových strán v exekučnom titule.
5. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie dňa 06.04.2023 vyjadril, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko tvrdenia povinného sa nezakladajú na pravde, pretože tovar bol oprávneným dodaný povinnému včas a riadne a presne podľa špecifikácie objednávky a povinnému bola riadne vyfakturovaná kúpna cena. Dôkazom opaku tvrdení povinného je podľa oprávneného aj splátkový kalendár, ktorý navrhol oprávnenému sám povinný, ktorý bol povinným vlastnoručne podpísaný a čiastočne aj plnený. Na základe uvedených skutočností je oprávnený toho názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný a navrhuje, aby súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel a aby exekúcia na jeho majetok pokračovala.
6. Súdny exekútor predložil dňa 11.04.2023 návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.03.2023 spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 06.04.2023 súdu na rozhodnutie. Súdny exekútor sa ku skutočnostiam uvedeným v návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.
7. Podľa § 243p ods. 2 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa postupuje podľa doterajších predpisov.
8. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, exekučné konanie sa začína na návrh.
9. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
14. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
15. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
16. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
17. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
18. Podľa § 61e Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
19. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
20. Podľa § 358 veta prvá zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
21. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pričom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
22. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekučného konania povinný svoju pohľadávku neplnil, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
23. Exekučný súd upozorňuje, že pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným, platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa §
61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.
24. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.
25. Na rozdiel od exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných pred 01.04.2017, kde povinný mohol kedykoľvek podať relevantný návrh na zastavenie exekúcie (na ktorý sa koncentrácia konania nevzťahovala), už zákonodarca v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Koncentrácia exekučného konania sa vzťahuje na všetkých povinných bez rozdielu. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.
26. Súd po opätovnom preštudovaní spisového materiálu, preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a ostatných doručených podaní a príloh dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
27. Súd poukazuje na to, že započítanie v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 358 Obchodného zákonníka je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok u veriteľa a dlžníka, ktoré súčasne umožňuje ušetrenie dvojakého splnenia vzájomných pohľadávok a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi. Započítanie znamená zánik vzájomných pohľadávok, ktorý nastáva okamihom, v ktorom sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a to za splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: a) vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom, b) skutočnosť, že plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie ide o započítanie pohľadávok peňažného druhu), c) spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t.j. že započítanie nie je vylúčené ani zákonom ani právnym predpisom, ani dohodou účastníkov, ani povahou vzájomných pohľadávok a napokon d) existencia prejavu smerujúceho k započítaniu, ako jednostranného právneho úkonu z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej je výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa smeruje. Ak niektorá z vyššie uvedených podmienok chýba, účinky započítania nenastanú. Z hľadiska účinnosti započítania pohľadávky treba uviesť, že stretnutie vzájomných pohľadávok samo o sebe nemá právne účinky, tieto nastanú až kompenzačným prejavom ku dňu stretnutia pohľadávok (ex tunc). Tento kompenzačný prejav je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. K zániku pohľadávok v dôsledku započítania dôjde v rozsahu, v akom sa pohľadávky navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky. (rozhodnutie NS SR 2 M Cdo 18/2007).
28. Ďalej je potrebné rozlišovať, kedy k jednostrannému zápočtu došlo. V prípade, že k nemu došlo po začatí exekúcie, jednostranne je možné započítať len judikovanú pohľadávku (§ 61e Exekučného poriadku). Iná situácia nastane, keď k jednostrannému zápočtu dôjde pred začatím exekúcie. V takomto prípade Ústavný súd Slovenskej republiky (III. ÚS 359/2020) judikoval, že exekučný súd prihliadne na takýto jednostranný zápočet vždy, pokiaľ započítavaná pohľadávka je judikovaná a boli splnené hmotnoprávne zákonné podmienky. Pokiaľ započítavaná pohľadávka nie je judikovaná, exekučný súd môže akceptovať jednostranný zápočet len vtedy, pokiaľ nie je sporný. Je preto potrebné poukázať na to, že s účinnosťou od 01.04.2017 bola do Exekučného poriadku v § 61e zavedená nová právna úprava jednostranného započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, ktorá „po začatí
exekúcie“ obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na pohľadávky priznané povinnému exekučným titulom, t.j. na judikované vzájomné pohľadávky povinného voči oprávnenému. Inak povedané, § 61e Exekučného poriadku pre svoje uplatnenie vyžaduje, aby k započítaniu došlo „až po začatí exekúcie“, pričom „začatím exekúcie“ sa rozumie až „doručenie poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi“ v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a aby povinný predložil vykonateľný exekučný titul, v ktorom je povinnému priznaná započítavaná pohľadávka.
29. Pokiaľ by k započítaciemu prejavu došlo „pred začatím exekúcie“, nemožno postupovať podľa § 61e Exekučného poriadku. Na započítací prejav, ktorý bol uskutočnený pred začatím exekúcie sa ustanovenie § 61e Exekučného poriadku nevzťahuje. A preto musí v takomto prípade exekučný súd vykonať prieskum tohto hmotnoprávneho úkonu a jeho právnych následkov na vymáhanú pohľadávku. Vo vzťahu k započítaniu nejudikovanej pohľadávky povinného sa však vyžaduje, aby táto pohľadávka oproti judikovanej pohľadávke, ktorá sa vymáha v exekúcii, bola dostatočne preukázaná. V dôsledku uvedeného sa tak na povinného kladú vyššie nároky pri preukazovaní svojej pohľadávky tak, aby záver o danosti pohľadávky povinného, ktorú uplatňuje k započítaniu, bol jednoznačný, pretože záver o tom, že došlo k započítaniu má závažný (nereparovateľný) dopad na oprávneného z exekučného titulu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 359/2020 - 40 zo dňa 22. 06.2021).
30. V danom prípade povinný súdu nijako nepreukázal, že vykonal jednostranný zápočet voči oprávnenému, tak ako uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie - že „písomným právnym úkonom spolu s výzvou na dobrovoľné plnenie vyúčtoval oprávnenému vzniknutú škodu“. Povinný zároveň neuviedol ani dátumy, z ktorých by bolo zrejmé, či bol zápočet z jeho strany vykonaný po začatí exekúcie alebo ešte pred začatím exekúcie, čo by sa taktiež rozdielne posudzovalo. Zároveň súd posúdil, že sa nejedná o judikovanú pohľadávku, nakoľko povinný nepredložil rozhodnutie súdu ani neuviedol informácie o takomto rozhodnutí súdu, ktoré by osvedčovali uvedené skutočnosti. Ako už bolo uvedené v bode 21. tohto uznesenia, tak dôkazné bremeno je na povinnom, aby preukázal všetky tvrdené skutočnosti.
31. Exekučný súd uvádza, že prihliadne na jednostranný zápočet vždy, pokiaľ započítavaná pohľadávka je judikovaná a boli splnené hmotnoprávne zákonné podmienky, tak ako je to uvedené v § 61e Exekučného poriadku. Povinný súdu taktiež nepreukázal, že by boli splnené podmienky započítania pred začatím exekúcie ako boli uvedené v bode 27. tohto uznesenia, preto je právneho názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
32. K námietke povinného, že označenie sporových strán v exekučnom titule sa nezhoduje s označením sporových strán v upovedomení o začatí exekúcie súd uvádza, že aktívnu aj pasívnu vecnú legitimáciu súd preskúmava ešte v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie. Nakoľko v exekučnom titule absentoval identifikačný údaj oprávneného, tak si exekučný súd pripojil spis základného konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX, v ktorom si overil aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Pasívna vecná legitimácia vyplýva povinnému z exekučného titulu, v ktorom je označený ako fyzická osoba - živnostník, ktorý ručí celým svojim majetkom ako fyzická osoba.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nezistil dôvod na zastavenie exekúcie a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.03.2023 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
34. Podľa § 195 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov konania a trovy štátu.
35. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
38. Oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, preto im ich súd nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.