Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-85-2002.pdf
PDF · 86.08 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/85/2002
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, pobočka Dunajská Streda so sídlom Hlavná 32, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: F. S., E.. XX.XX.XXXX, I. F. XXXX/X, XXX XX K. A., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Katarína Baňarová, zástupca súdneho exekútora JUDr. Zoltána Slobodu, Exekútorský úrad so sídlom nám. Á. Vámbéryho 5249/13B, 929 01 Dunajská Streda pod spisovou značkou EX 1909/01 o vymoženie 566,32 € a trov exekúcie, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.
Súd povinnému ukladá povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej náhradu trov exekúcie vo výške 30,65 € do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený svojím návrhom podaným súdnemu exekútorovi dňa 07.12.2001 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Platobný výmer Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., č. 1015/2001/2 zo dňa 30.04.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2001 a vykonateľnosť dňa 04.06.2001. Dňa 18.12.2001 požiadal súdny exekútor tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa 07.01.2002 súdnemu exekútorovi poverenie č. 5201 011540 na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Dňa 07.04.2009 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi pôvodným oprávneným (Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.) ako postupcom a spoločnosťou VERITEĽ, a.s. ako postupníkom došlo dňa 09.12.2005 k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej predmetná pohľadávka v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka prešla na spoločnosť VERITEĽ, a.s. Spoločnosť VERITEĽ, a.s., v likvidácii ako postupca následne postúpila predmetnú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2005 na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. K návrhu súdny exekútor pripojil aj Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2005 ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2005. Spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. listom zo dňa 14.07.2009 oznámila súdu, že so vstupom do exekučného konania na strane oprávneného nesúhlasí. Na základe uvedeného vydal tunajší súd dňa 26.012010 pod č.k. 8Er/85/2002-30 uznesenie, ktorým zmenu účastníka na strane oprávneného nepripustil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2010.
Následne dňa 30.09.2010 bol od súdneho exekútora doručený návrh na zastavenie exekúcie, ktorý súdny exekútor odôvodnil tým, že nakoľko súd zmenu účastníka konania nepripustil, nastala procesná chyba, nakoľko niet oprávneného v exekučnom konaní. Na základe uvedeného súdny exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil a k úhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Súd si za účelom rozhodnutia o trovách exekúcie vyžiadal od súdneho exekútora exekučný spi, ktorý bol súdnym exekútorom zaslaný dňa 19.07.2011.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.) po postúpení pohľadávky stratil svoju hmotnoprávnu legitimáciu a spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., ako subjekt hmotnoprávne legitimovaný, nesúhlasila so vstupom do konania, nastala situácia, že v danom exekučnom konaní niet oprávneného a preto súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa ustanovenia § 196 (prvá veta) Exekučného poriadku. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 (prvá veta) Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora a o tom, kto bude mať povinnosť tieto trovy znášať. Súdny exekútor má v zmysle ust. 197 ods. 1 Exekučného poriadku právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda na trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie
trov exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie povinným a je to možné len v prípadoch, keď to zákonná úprava výslovne umožňuje.
Súd s poukazom na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Súd v danom prípade dospel k záveru, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného, a preto bol postup podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vylúčený.
Ďalej súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko toto sa viaže na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo však nie je tento prípad, pretože exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného.
Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku taktiež neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
Na základe uvedených skutočností súd na náhradu trov exekúcie zaviazal povinného v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
Podľa § 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.06.2006 touto vyhláškou sa ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa Exekučného poriadku.
Podľa § 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.06.2006 súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.
Podľa § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.06.2006 súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.06.2006 ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.06.2006 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.06.2006 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.06.2006 paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé zisťovanie majetku povinného
Podľa § 22 vyhlášky ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.06.2006 súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.06.2006 v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdny exekútor súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie zaslal tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekúcie v celkovej výške 30,65 €. V predloženom vyúčtovaní si súdny exekútor uplatnil:
a) hodinovú odmenu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. v celkovej sume 13,28 €,
b) náhradu hotových výdavkov v zmysle ustanovenia § 22 vyhl. č. 288/95 Z.z. v celkovej sume 12,48 €,
c) 19 % DPH vo výške 4,89 €.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis a zistil, že vyúčtovanie bolo vypracované v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi a preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu v plnej výške t.j. 30,65 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).