Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-234-2012.pdf
PDF · 80.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/234/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľky: Ing. C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., X. č. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom v H., P. č. XX, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie č. 1, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 10. mája 2012 č.k. 9C 303/2010-112, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na zaplatenie náhrady škody vo výške 21.576,- eur uplatnenej podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vykonaným dokazovaním zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 1P 92/1993 navrhovateľka ako matka v tom čase maloletého syna H. žiadala určiť výživné otca na maloletého H.. O výživnom otca na maloletého H. bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu až dňa 19.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.10.2008. Na základe podanej sťažnosti navrhovateľky na prieťahy v predmetnom konaní datovanom zo dňa 15.4.2005, predsedníčka Okresného súdu v Martine listom zo dňa 17.5.2005 pod Spr 2023/2005 oznámila navrhovateľke, že jej sťažnosť na prieťahy v tomto konaní je dôvodná. Taktiež Ústavný súd SR Nálezom č. I ÚS 181/2005-28 zo dňa 16.11.2005 konštatoval, že Okresný súd v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. 1P 92/1993 porušil základné právo Ing. C. R. a jej syna H., aby vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov a priznal im finančné zadosťučinenie, každému po 100.000,- Sk a náhradu trov konania. Navrhovateľka si uplatnila nárok na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Martine - vzniknutých prieťahov v konaní na tom skutkovom základe, že v dôsledku nevydania rozhodnutia o určenie výživného od povinného rodiča, z titulu neexistencie finančných prostriedkov, bola nútená zabezpečovať výživu syna H. získaním finančných prostriedkov formou pôžičiek od Z. R. v celkovej výške 650.000,- Sk (21.576,- eur). Odporca v priebehu konania na pojednávaní dňa 25.4.2012 vzniesol námietku premlčania poukazujúc na ust. § 22 ods. 1 zákona č. 58/69 Zb., podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí v trojročnej lehote odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Keďže navrhovateľka sa o škode dozvedela z listu predsedníčky Okresného súdu v Martine zo dňa 17.5.2005, ktorá jej oznámila, že jej sťažnosť na prieťahy v prebiehajúcom konaní o určenie výživného považuje za dôvodnú, nasledujúcim dňom od 18.5.2005 začala navrhovateľke plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody na súde, ktorá uplynula dňom 18.5.2008. Na základe vznesenej námietky premlčania návrh navrhovateľky zamietol, keďže považoval vznesenú námietku premlčania odporcom na pojednávaní za
dôvodnú aj v zmysle podmienok zákona č. 514/2003 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Považovala rozhodnutie okresného súdu, ktorý zamietol jej návrh na náhradu škody z dôvodu vznesenej námietky premlčania, za nesprávne. Poukázala na skutočnosť, že Okresný súd v Martine vo veci určenia výživného na maloletého H. rozhodol rozsudkom zo dňa 19.9.2008 sp. zn. 1P 92/1993, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.10.2008. Domnieva sa preto, že nesprávny úradný postup trval až do právoplatného skončenia veci, t.j. do 1.10.2008 a nie do doby, kedy jej bolo doručené oznámenie o prejednanie jej sťažnosti na prieťahy v konaní listom predsedníčky Okresného súdu v Martine zo dňa 17.5.2005. Na zabezpečenie výživy svojho syna bola nútená si požičiavať finančné prostriedky, a to až do doby rozhodnutia súdu vo veci samej, nielen do 17.5.2005, kedy jej bolo predsedníčkou súdu oznámené, že jej sťažnosť na prieťahy v konaní je opodstatnená. Napriek tomu, že predsedníčkou Okresného súdu v Martine boli potvrdené prieťahy v konaní 17.5.2005, okresný súd vo veci rozhodol až po ďalších troch rokoch, t.j. 1.10.2008. Znamená to, že prieťah v konaní trval aj ďalej, až do rozhodnutia vo veci samej. Žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 zákona č. 58/69 Zb., o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom, je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nie je možné zbaviť a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Napriek tomu, že nesprávny úradný postup nie je v zákone definovaný, vychádza právna teória aj súdna prax z toho (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2003 sp. zn. 3Cdo 134/03, ktoré bolo publikované pod č. Rc 89/2004 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky), že sa jedná o porušenie pravidiel daných právnymi normami v konaní štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonané v rámci rozhodovacej činnosti, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Za nesprávny postup vedúci k zodpovednosti štátu je potrebné považovať i nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, avšak až vtedy, ak boli splnené všetky vyššie uvedené predpoklady zodpovednosti za spôsobenú škodu. V danom prípade okresný súd na základe zistenej skutočnosti, že uplatnený nárok navrhovateľky na náhradu škody je premlčaný, vznesenej námietke premlčania odporcom v konaní, návrh navrhovateľky z uvedeného dôvodu zamietol (bez skúmania, či nastali predpoklady vzniku nároku navrhovateľky na náhradu škody).
Z obsahu podaného písomného návrhu navrhovateľky, ako i z výsledku vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka si uplatnila nárok na náhradu škody voči štátu na tom skutkovom základe, že nečinnosťou okresného súdu a oneskoreným priznaním výživného na syna H. v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 1P 92/1993, jeho neplatením otcom maloletého, nemožnosťou vymáhať výživné od povinného rodiča z titulu neexistencie exekučného titulu až do doby, keď nebol syn schopný sa živiť, bola nútená na zabezpečenie jeho výživy získať finančné prostriedky formou pôžičiek od jej matky Z. R., v celkovej výške 650.000,- Sk. V súvislosti s tvrdením v návrhu na začatie konania, navrhovateľka ako dôkaz o preukázaní poskytnutej pôžičky, súdu predložila zmluvu o pôžičke datovanú zo dňa 15.1.1997 uzavretú medzi veriteľom Z. R., nar. XX.X.XXXX v L., bytom L. XXX, okres H. a dlžníkom Ing. C. R. (navrhovateľkou), z obsahu ktorej vyplýva, že Z. R. požičala navrhovateľke sumu 300.000,- Sk, ktorú sa navrhovateľka zaviazala vrátiť do 31.12.2008. Ďalšou zmluvou o pôžičke datovanou zo dňa 31.5.1995, uzavretou medzi veriteľom Z. R. a navrhovateľkou ako
dlžníčkou, navrhovateľka si požičala peňažnú sumu vo výške 350.000,- Sk, ktorú sa zaviazala vrátiť do 31.12.2008.
Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľka podaným písomným návrhom na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu podľa § 18 zákona č. 58/69 Zb. si uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý je premlčaný a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) správne okresný súd návrh navrhovateľky zamietol (§ 22 ods. 1 zákona č. 58/69 Zb.).
Na doplnenie dôvodov rozsudku okresného súdu krajský súd dodáva, že posúdenie okamžiku, kedy poškodený môže voči štátu uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, posudzoval Najvyšší súd ČSR v rozsudku zo dňa 23.6.1981 sp. zn. 1Cz 18/81, z ktorého vyplýva, že poškodený sa v zmysle ust. § 22 ods. 1 zákona č. 58/69 Zb. dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých je možné vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) i jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch). Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku). Začiatok behu tejto premlčacej doby sa odvíja od okamžiku, keď sa poškodený o škode dozvedel, teda keď preukázateľne získal vedomosť o tom, že vznikla. Nejde pritom o vedomosť o škodovej udalosti (o nesprávnom úradnom postupe), ktorú škodu vyvolala, ale skôr o vedomosť vzniku majetkovej ujmy na strane poškodeného. U nároku na náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa uplatní len jediná, a to subjektívna premlčacia doba podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/69 Zb., ktorá začína plynúť okamžikom, keď sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých je možné zistiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah.
V danom prípade, vychádzajúc zo skutkových okolností okresným súdom, ak navrhovateľka si uplatnila nárok na náhradu škody na tom skutkovom základe, že nečinnosťou okresného súdu (neurčenie výživného) si bola nútená vziať si pôžičku vo výške 300.000,- Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.1.1997 a vo výške 350.000,- Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 31.5.1995, momentom uzavretia týchto pôžičiek sa navrhovateľka dozvedela o spôsobe škody, vedela určiť aj jej rozsah a mohla si vo vzťahu k štátu uplatniť nárok na náhradu škody v trojročnej premlčacej lehote podľa § 22 ods. 1 v spojení s podmienkami uvedenými v § 18 a nasl. zákona č. 58/69 Zb.. Aj keď krajský súd na rozdiel od záveru okresného súdu neviazal začiatok plynutia premlčacej doby na oznámenie predsedníčky Okresného súdu v Martine v liste zo dňa 17.5.2005, že došlo k prieťahom v konaní, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom v konaní, zhodne s názorom okresného súdu dospel k záveru, že nárok navrhovateľky je premlčaný.
Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd rozhodol správne, keď premlčaný návrh navrhovateľky po vznesenej námietke premlčania zamietol, krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v odvolacom konaní si žiadne neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .