Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., JUDr. Renáty Deákovej, vo veci starostlivosti o maloletého L. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v E., odborom sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov K. Q., narodený XX.XX.XXXX, prechodne bytom G., B. XX, trvale bytom V., T. L. G. XX.X.X F., zast. JUDr. Marián Baláž, advokát so sídlom Lučenec, M. Rázusa 29 a B. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom G., X. F. X/XXX štátna občianka SR, v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a o návrhu starej matky F. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom G., B. XX, zast. JUDr. Marián Baláž, advokát so sídlom Lučenec, M. Rázusa 29, v konaní o úprave styku maloletého so starým rodičom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -178 zo dňa 14.11.2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. -21 zo dňa 10.02.2006 v časti určeného výživného a úpravy styku s otcom k maloletému dieťaťu tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 33,19 Eur na sumu 120,- Eur mesačne počnúc dňom 01.06.2012, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky mesačne vopred do 25-dňa toho ktorého mesiac, zročné výživné za obdobie od 01.06.2012 do 31.10.2012 vo výške 100.00 Eur povolil otca splácať po 20,- Eur v mesačných splátkach počnúc prvým dňom nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným až do úplneho vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. Súčasne uvedeným rozhodnutím upravil styk otca a starej matky F. Q. s maloletým tak, ako je to uvedené v rozsudku.

V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti u maloletého dieťaťa zo sumy 1 000,--Sk na sumu 200,--Eur mesačne od 01.05.2012 s poukazom, že od posledného určenia výživného (rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 10.02.2006) prešla dlhá doba, maloletý nastúpil do školy, v septembri 2012 už do V. ročníka základnej školy, zvýšili sa jej náklady spojené s jeho výchovou a výživou, otec s návrhom na zvýšenie výživného na sumu 200,--Eur nesúhlasil, pretože je od 10.05.2012 nezamestnaný, navrhol spolu so starou matkou upraviť styk maloletého. Prvostupňový súd zisťoval zmenu pomerov oproti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. a z vykonaného dokazovania zistil, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 6 rokov, nastali zmeny na strane maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho telesným aj duševným vývinom, aj nástupom do základnej školy, s čím sa zmenil celý spôsob jeho života a finančné náklady spojené s touto skutočnosťou. Otec maloletého dieťaťa platil zvýšené výživné 180,--Eur do mája roku 2012 a počnúc od 01.06.2012 platil výživné len vo výške 100,--Eur. Priemerný čistý príjem matky je 403,69 Eur a jej nevyhnutné pravidelné mesačné výdavky sú vo výške cca 164,-- Eur a nie nevyhnutné vo výške cca 50,--Eur mesačne. Do 10.05.2012 bol priemerný mesačný netto príjem otca za posledných 8 kalendárnych mesiacov vo výške 1 317,06 Eur a od 10.05.2012 poberá

v V. podporu v nezamestnanosti vo výške 1 037,40 Eur mesačne, teda jeho mesačný príjem sa znížil cca o 300,--Eur, pričom jeho pravidelné mesačné nevyhnutné výdavky otca sú vo výške 293,54 Eur a nie nevyhnutné mesačné výdavky otca sú vo výške 614,10 Eur a súvisia s platením hypotéky, poistenia bytu, životného poistenia, poplatku za auto. Na základe uvedeného mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca a v odôvodnených potrebách maloletého zvýšiť výživné zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 120,--Eur mesačne počnúc od 01.06.2012, kedy otec maloletého začal platiť výživné len 100,-- Eur mesačne. Zročné výživné ako rozdiel medzi plateným výživným, čo bolo 100,--Eur a novo zvýšeným výživným (120,--Eur - 100,--Eur = 20 x 5 mesiacov = 100,--Eur) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,--Eur spolu s bežným výživným za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súčasne upravil aj styk maloletého s otcom počas letných prázdnin, aj styk maloletého so starou matkou s otcovej strany.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka poukazujúc, že z rozhodnutia vyplýva pobyt povinného K. Q. v V. spolu s družkou Q. B., a teda povinným uvádzané náklady na živobytie sú pre dve osoby a netvoria nevyhnutné náklady len pre povinného. V zmysle právnych noriem SR má určená alebo dobrovoľne uznaná prijatá vyživovacia povinnosť prioritné postavenie v hierarchii plnenia „iných záväzkov“, záujmov, platieb. Považuje preto za potrebné a spravodlivé, keby súd vyžiadal a zabezpečil úradné potvrdenie o tom, či vo výdavkoch K. Q. započítaná osoba Q. B. sa uchádzala vôbec za roky pobytu v V. o prácu, či je vedená na úrade alebo pracuje bez oficiálnych evidencií, v dôsledku čoho sa nedá vykázať jej príjem, či v skutočnosti žije z príjmov povinného K. Q., ako to vyplýva z doterajšieho stavu. Ak sa zistí, že z hľadiska výdavkov povinného táto spoločne posudzovaná osoba má aj iné zdroje príjmu, bude treba túto sumu pripočítať k celkovému základu, z ktorého sa odvádzajú celkové príjmy povinného a v dôsledku toho bude základ oveľa vyšší. Ak sa zistí, že družka nemá žiadne príjmy, potom treba odpočítať adekvátnu položku (na Q. B. polovicu) výdavkov a v dôsledku čoho bude zase základ oveľa vyšší. Žiada, aby súd preveril vyššie uvádzané okolnosti alebo z úradnej moci odpočítal z udaných výdavkov povinného tú časť, ktoré sú výdavky jeho družky a potom ostávajúcu časť základu bral za smerodajnú pri určení výšky výživného. Pokiaľ povinný v mesiaci apríl 2011 sám dobrovoľne uznal, že na výživné svojho dieťaťa bude platiť sumu 180,-- Eur, čo do mája 2012 aj platil, čím uznal, že táto výška je adekvátna pre potreby výchovy dieťaťa. Namieta, že povinný v mesiaci máj prestal platiť výživné 180,-- Eur s tým, že stratil svoje zamestnanie, kde mal mesačný príjem v priemere okolo 1.300,-- Eur a od júla 2012 dostáva podporu v nezamestnanosti vo výške 1.037,40 Eur, z ktorej sumy nedokáže platiť len 100,-- Eur mesačne výživné. Poukazuje na súdom zabezpečenú dokumentáciu, podľa ktorej bol s povinným K. Q. rozviazaný pracovný pomer k 10. 05. 2012 z dôvodu, že porušil zmluvné podmienky, ako aj zneužil príkazy vedenia, z čoho vyplýva, že v dôsledku toho došlo v jeho príjmoch k poklesu o necelé 300,-- Eur, čo si povinný zapríčinil sám aj napriek vedomosti o svojej vyživovacej povinnosti. Matka tiež uviedla, že medzi ňou a povinným K. Q. došlo k záväznej ústnej dohode o výške výživného v sume 180,-- Eur, čo je zákonom prípustné a povinný túto sumu mal platiť. Keďže povinný si zapríčinil pokles príjmov z vlastnej viny minimálne 3 mesiace v priebehu dvoch rokov neplatil výživné v dohodnutej výške, stal sa podozrivým aj z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu neplnenia vyživovacej povinnosti, o ktorom podaní podnetu sa matka rozhodne podľa ďalšieho vývoja situácie a postoja povinného K. Q.. Matka poukázala aj na výšku jej výdavkov a v tej súvislosti na nové podstatné okolnosti, ktoré dovtedy nepokladala za potrebné uviesť, a to spolužitie s bývalým manželom K. Q. v Meste G. v 3-izbovom byte, ktorý bol v osobnom vlastníctve, zakúpený spoločne počas manželstva. Po rozvode bývalý manžel K. Q. predal 3-izbový byt, k čomu mu matka dala písomný súhlas po tom ako uviedol, že on potrebuje celú sumu získanú za byt, ale na odplatu založí pre syna účet na značnú sumu. Matka nevie za koľko tento byt predal, ale v tej dobe sa predávali byty cca za 600.000,-- Sk, čo je 20.000,-- Eur, z ktorej predajnej ceny nedostala ani cent a nedostal peniaze v hotovosti, resp. vkladnej knižke, ani syn. Matka s maloletým synom nemali kde bývať, najskôr bývali u jej matky, neskôr keď jej matka dostala odstupné vo výške 100.000,-- Sk a zobrala pôžičku ďalších 100.000,-- Sk, si matka kúpila 1-izbový byt vo G. a odvtedy spláca svojej matke 100.000,-- Sk a pôžičku poskytnutú prostredníctvom matky z V. G. vo výške 69,95 Eur, z ktorej sumy jej matka dopláca mesačne 19,95 Eur. Doteraz zaplatila za túto pôžičku 52 x 50,-- Eur, čo je 2.600,-- Eur a bude platiť ešte asi po dobu 140 mesiacov po 50,-- Eur. Z uvedeného vyplýva, že jej náklady na živobytie sú oveľa vyššie ako to bolo uvedené v rozhodnutí súdu, keď neuznal matkou žiadané výživné 200,-- Eur mesačne. Poukazujúc na uvedené a na prílohy, a to zmluvu o poskytnutí pôžičky, kúpnu zmluvu o zakúpení bytu, žiada súd o priznanie mesačného výživného vo výške 200,-- Eur. Matka tiež predložila súdu potvrdenie z Mestského úradu G. o platení ročného poplatku za odvoz komunálneho odpadu vo výške 38,80 Eur.

Uviedla, že bez pripomienok súhlasila s požiadavkou starých rodičov o styku s ich vnukom, pravidelne tak ako žiadali a pokiaľ je taká silná citová väzba, viazanosť starých rodičov na ich vnuka, že až súdnou cestou si žiadajú potvrdenie svojich práv na styk s vnukom, aj keď neboli obmedzované, žiada, aby súd zvážil prípadný príspevok aj zo strany starých rodičov na výchovu a výživu ich vnuka. Záverom uviedla, že mohla by ďalej poukázať na nespočetné výdavky spojené s výchovou dieťaťa, napr. náklady na auto, výdavky na starostlivosť o syna inou osobu, keď je v zamestnaní, tiež pri predaji spoločného 3-izbového bytu sa nedožadovala od bývalého manžela peňažného vyrovnania a nedožaduje sa ani teraz žiadnych finančných prostriedkov, ktoré by boli neopodstatnené a neslúžili by potrebám výchovy syna. Navrhuje prehodnotenie stanoviska súdu a žiada výživné v minimálnej výške 200,-- Eur mesačne.

K odvolaniu matky zaslal otec v zastúpení právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napadnutým rozsudkom súd konštatoval zmenu pomerov od ostatného rozhodnutia súdu o výživnom a zvýšil výživné na maloletého L. na sumu 120,-- Eur mesačne od 01. 06. 2012, tiež bolo v konaní preukázané, že dobrovoľne prispieval na výživu svojho syna výživným nad rámec súdom určenej sumy. Zdôraznil, že aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, nepochybne sa o neho stará, ale na jeho výživu musí okrem osobnej starostlivosti prispievať aj finančným príspevkom v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, pričom matka poberá aj rodinné prídavky na maloleté dieťa. Považuje rozhodnutie súdu za spravodlivé a dostatočné a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil vo výroku o výživnom na maloletého L.. Tvrdenia matky v odvolaní považuje za neopodstatnené, svedčiace o jej zištnom úmysle, ktorý nesleduje záujem maloletého syna.

Krajský súd ako súd odvolací ( č. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „“) prejednal odvolanie otca v rozsahu danom , bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa , .

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu súdu Lučenec č. k. a vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh matky vo veci starostlivosti o maloletého X- ročného L., ktorý je zverený do jej osobnej starostlivosti, pretože rodičia maloletého sú rozvedení, nežijú spolu v spoločnej domácnosti, pričom rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. -21 zo dňa 10.02.2006 súd určil otcovi platiť na maloletého L. výživné v sume 1000,- Sk, čo je 33,19 Eur. Tiež predmetom konania je úprava styku maloletého L. s otcom a starou matkou. Maloletý L. navštevuje V. ročník základnej školy, matka žiadala zvýšené výživné od 01.05.2012. Matka pracuje, otec je nezamestnaný, obidvaja rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosti k maloletým deťom. Okresný súd zisťoval zárobkové pomery rodičov, ich možnosti a schopnosti.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že matkou napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, na zvýšenie výživného sú splnené podmienky vymedzené v ustanovení a v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), to znamená, že matka ako navrhovateľka v konaní preukázala, že došlo k takej zmene pomerov, ktoré v zmysle citovaného ustanovenia odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému L. (Okresného súdu sp. zn. -21 zo dňa 10.02.2006, v ktorom čase určovania vyživovacej povinnosti maloletý L. bol X-ročný, príjem matky bol 8.714,- Sk, čo je 289,25 Eur a príjem otca bol 9.018,- Sk, čo je 299,34 Eur. V konaní bolo preukázané, že za obdobie od poslednej úpravy výživného (10.02.2006) došlo k takej zmene pomerov najmä na strane oprávnenej osoby - maloletého a jeho oprávnených potrieb, najmä v súvislosti s jeho fyzickým vekom (maloletý L. má X rokov, navštevuje V. ročník základnej školy) a vývojom životných nákladov ( ,

tzv. valorizačná klauzula), ktorá objektívna skutočnosť sama o sebe by mohla odôvodniť zmenu výšky výživného v zmysle citovaného rozhodnutia Okresného súdu Lučenec v rozsahu vyživovacej povinnosti.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom vrátane skutočností dôležitých pre určenie výšky výživného, dostatočne teda zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. , s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

K dôvodom matky uvádzaných v odvolaní odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ prvostupňový súd zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že primerané výživné pre maloletého L. je 120,- Eur mesačne, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu tohto rozhodnutia podľa návrhu matky vo výške 200,- Eur, resp. jeho zrušenie a vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože takto určené výživné zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci a zákonnej úprave (, , , , , a , ods. l ), ktorú prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu ohľadom zvýšeného výživného tak ako to určil a odôvodnil zodpovedá zákonnej úprave ohľadom posúdenia oprávnených (odôvodnených) potrieb maloletého a schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného, ktorú skutočnosť namietala matka. Odvolací súd zdôrazňuje, že obaja rodičia majú voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť a jej plnenie je prvoradou povinnosťou rodičov, pričom rozhodujúcim zákonným kritériom na určenie výšky výživného sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osobitne každého z rodičov v závislosti od odôvodnených potrieb dieťaťa, nie predstavy rodiča pretavené do návrhu alebo svojvoľná úvaha súdu, či návrh rodiča uzná alebo neuzná. Možno súhlasiť, že rámec potrieb sa rozširuje súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby, preto je osobitne dôležité tieto potreby dôsledne rozlišovať ako skutočne odôvodnené a nevyhnuté potreby maloletého. Prvostupňový súd správne poukázal, že vyživovacia povinnosť môže byť plnená formou osobnej starostlivosti, príp. starostlivosti o domácnosť podľa , formou poskytovania vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania a formou platenia výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.). Je faktom, že osobnú starostlivosť je ťažké objektívne mesačne finančne vyjadriť, to však ale neznamená, že súd nemá povinnosť posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných oboch rodičov. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd na základe zákonných podmienok ( a ods. l ) vychádzajúc aj z príjmov a výdajov povinnej osoby, čo však nie je obligatórne a rozhodujúce kritérium pre určenie výšky výživného, ktoré sa určuje komplexne v zmysle zákonných kritérií ustanovených . Odvolací súd akcentuje, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná aj životná úroveň každého z rodičov, pretože platí zákonná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča (, druhá veta ). Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nižšia a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedzovať, resp. obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Miera životnej úrovne rodičov je zistiteľná rôznymi dôkazmi, napr. aj výškou mesačných nákladov (výdavkov), čo prvostupňový súd rešpektoval a cez výdavky otca konštatoval nie celkom nízku životnú úroveň otca, preto nateraz nie je opodstatnená potreba ďalej selektovať výdavky otca aj vo vzťahu k jeho družke. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá aj týmto zákonným kritériám vrátane správne prvostupňovým súdom konštatovaného ustanovenia a z neho vyplývajúce plynule zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na odôvodnené potreby dieťaťa. Kritérium odôvodnené potreby sa posudzuje najmä z hľadiska veku dieťaťa, stupňa vzdelania a jeho zdravotného stavu, aj v závislosti od uvedeného prvostupňový súd určil primerané výživné vo výške 120,- Eur na zdravého maloletého L. vo veku X rokov. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné slúži na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého, preto neobstoja odvolacie námietky matky ohľadom jej výdavkov súvisiacich s platením pôžičky (záležitosť nevysporiadaného majetku patriaceho

do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže ovplyvňovať výšku výživného), resp. bližšie nešpecifikované a nepreukázané ako nevyhnutné náklady na auto, či výdavky na starostlivosť o syna inou osobu uvádzané matkou v odvolaní. Odvolací súd podotýka, že vzhľadom na vek maloletého L. možno v jeho prípade ešte predpokladať ďalší nárast potrieb v súvislosti jednak s povinnou školskou dochádzkou, prípadne prípravou na budúce povolanie ďalším štúdiom, kedy zrejme budú musieť byť opätovne konfrontované jeho odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti povinného rodiča.

V zmysle ods. l sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu a dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery ( ods. l, prvá veta ), pokiaľ teda prvostupňový zvýšil výživné na 120 eur mesačne počnúc od 01.06.2012, kedy došlo k zmene pomerov na strane povinného otca, ktorý sa stal nezamestnaný a začal platiť výživné vo výške 100,- Eur, nesporne tiež uvedeným dátumom došlo k zmene pomerov aj na strane oprávneného L. vzhľadom na obdobie od poslednej úpravy výživného (10.02.2006), potom nie je takéto rozhodnutie nesprávne a je v súlade so zákonnými požiadavkami.

Pokiaľ matka poukazuje na ústnu dohodu o výživnom vo výške 180,-- Eur odvolací súd poukazuje na 78 ods. l , podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (...), ktoré zákonné ustanovenie zahŕňa aj takú situáciu ako bola v danom prípade, keď otec ako povinná osoba dobrovoľne plnil v dôsledku zmeny pomerov výživné vo vyššej sume (180,- Eur) ako bolo určené súdom (rozsudkom Okresného súdu sp. zn. -21 zo dňa 10.02.2006 bolo určené výživné vo výške 33,19 Eur). Ak matka tvrdí, že išlo od dohodu medzi rodičmi, aj takúto situáciu nevylučuje zákon, aby sa rodičia mohli dohodnúť aj bez súdneho rozhodnutia o zmene pôvodného rozsudku, avšak takáto dohoda by nebola vykonateľná (analogia legis podľa ). V každom prípade aj takúto dohodu môže zmeniť súd, a to len vtedy, ak zistí, že v čase od jej uzavretia došlo k podstatnej zmene okolnosti oproti času, keď ju rodičia uzavreli.

V súvislosti so stykom otca, aj starých rodičov s maloletým, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dieťa okrem práva na styk so svojimi rodičmi ( SR) a na zachovanie vzťahu s nimi, má v zmysle čl. 8 ods. l Dohovoru o právach dieťaťa aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. Zároveň Dohovor o právach dieťaťa (čl. 5) uznáva aj zodpovednosť, práva a povinnosti členov širšej rodiny dieťaťa smerujúce k zabezpečeniu jeho orientácie a jeho usmerňovania v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami. Ochrana práva styku blízkych osôb (prarodičov, plnoletý súrodenec, resp. iné oprávnené osoby, keďže slovenské právo nepozná legálnu definíciu pojmu rodina a definuje blízke osoby a príbuzných s ohľadom na stanovenie stupňa príbuzenstva) s dieťaťom je daná . Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov“ (Gorgula vs. Nemecko - aplikácia NO.74969/01). Rodičia, resp. blízke osoby by mali byť schopní sa o výkone svojich práv a povinností dohodnúť, pretože pokiaľ zainteresované osoby dobrovoľne na základe dohody dospejú k zmierneniu vyriešenia podstatných otázok týkajúcich sa osobnosti dieťaťa (zverenie do osobnej starostlivosti, výživné, styk s druhým rodičom, resp. starými rodičmi, či inými oprávnenými osobami), je predpoklad, že ide o riešenie, ktoré vyhovuje a nebude poskytovať priestor na konflikty a rozpory a následnú destabilizáciu pomerov dieťaťa. Z uvedeného je tiež zrejmé, že styk otca, resp. starých rodičov s dieťaťom nie je v rozhodnutí matky, ale vecou vzájomnej dohody. Zákonná úprava teda vždy preferuje dohodu, pokiaľ však k dohode nedôjde, ďalšou možnosťou ako upraviť stretávanie oprávnenej osoby s dieťaťom, je autoritatívne súdne rozhodnutie, ktoré je subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady.

Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac odvolacie dôvody matky, odvolací súd môže len konštatovať, že prvostupňový súd svojim rozhodnutím skutkovo ani právne nepochybil a naplnil zmysel a účel právnej úpravy zmeny vyživovacej povinnosti vyplývajúcej najmä z , preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Odvolací súd pre úplnosť a právnu čistotu poukazuje na zákonné znenie druhá veta, keď súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti

určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, čo v danom prípade prvostupňový súd aplikoval, keď zročné výživné za obdobie od 01.06.2012 do 31.10.2012 vo výške 100,00 Eur povolil otcovi splácať po 20,- Eur v mesačných splátkach počnúc prvým dňom nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku spolu s bežným výživným až do úplneho vyrovnania pod následkom straty výhody splátok, čo v zmysle zákonnej dikcie znamená, že omeškania s plnením čo i len jednej splátky znamená stratu výhody splátok.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.