Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-65-2024.pdf
PDF · 97.81 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/65/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B. C., pre zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 10.04.2024, č. k. 11T/15/2024-197, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. augusta 2024 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresnej prokurátorky z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 10.04.2024, č. k. 11T/15/2024-197 (ďalej len napadnutý rozsudok) bol obžalovaný A. A. uznaný vinným zo zločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 22.09.2023 v presne nezistenom čase v poobedných hodinách v rodinnom dome so súpisným číslom XXX v obci A., v miestnosti zadného domu, nalákal maloletú poškodenú D. E., nar. XX.XX.XXXX bez použitia násilia a odprevadil ju do zadného domu na dvore, postavil maloletú poškodenú D. E., nar. XX.XX.XXXX k stene, on sám sa vyzliekol a sexuálne sa vzrušil tak, že svojimi rukami držal ruku maloletej poškodenej D. E., nar. XX.XX.XXXX, a prikladal si ju k svojmu pohlavnému údu, čo u neho vyvolalo stoporenie pohlavného údu, následne priložil svoj pohlavný úd na líca maloletej poškodenej D. E., nar. XX.XX.XXXX, pričom si bol vedomý toho, že maloletá poškodená D. E., nar. XX.XX.XXXX, v tom čase nedovŕšila pätnásť rokov veku. Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona mu uložil aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 197-203 spisu. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásila odvolanie okresná prokurátorka (č.l. 196 spisu) a to čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Obžalovaný A. A., prítomný na hlavnom pojednávaní, sa vzdal práva na podanie odvolania a vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech ďalšími oprávnenými osobami (č.l. 196 spisu). Okresná prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania doručenom okresnému súdu dňa 29.04.2024 (č.l. 206-207 spisu) po podrobnej rekapitulácii záverov napadnutého rozsudku namietala, že rozhodnutie súdu vo výroku o treste nepovažuje za zákonné a primerané. Taktiež namietala, že s napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta a s jeho právnymi úvahami o dôvodoch uloženia trestu sa nestotožňuje a rozsudok vo výroku o treste považuje za nezákonný a zároveň aj nespravodlivý. Poukazujúc na ust. 34 Trestného zákona a všeobecné úvahy o ukladaní trestu uviedla, že z ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že obžalovaný nalákal maloletú poškodenú a odprevadil ju do zadného
domu na dvore, postavil ju k stene, on sám sa vyzliekol a sexuálne sa vzrušil tak, že svojimi rukami držal ruku maloletej poškodenej a prikladal si ju k svojmu pohlavnému údu, čo u neho vyvolalo stoporenie pohlavného údu, následne priložil svoj pohlavný úd na líca maloletej poškodenej, pričom si bol vedomý toho, že maloletá poškodená v tom čase nedovŕšila pätnásť rokov veku. Obžalovaný sa ku skutku priznal, pričom uviedol, že mal pocit, že maloletá poškodená to chce. Tiež uviedol, že ho vzrušujú maloleté deti. V ďalšom namietala, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa a vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa zastávala názor, že súdom vymeraný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, je neprimerane mierny. Ňou navrhovaný trest práve naopak považovala za primeraný, a to vzhľadom k všetkým okolnostiam spáchaného trestného činu ako i k osobe páchateľa. Podľa jej názoru je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností, kedy obžalovaný uviedol, že ho vzrušujú maloleté deti, predstavuje tento pre spoločnosť riziko, predovšetkým pre maloleté obete, ktoré sa nevedia brániť a vyhodnotiť správanie obžalovaného. Toto môže mat' negatívny vplyv na vývoj maloletých, ako aj ich psychické zdravie. Riziko páchania trestnej činnosti z pohľadu obžalovaného je o to horšie, že doteraz nevyhľadal odbornú pomoc, teda existuje riziko v pokračovaní páchania trestnej činnosti na maloletých deťoch, a pokiaľ obžalovaný vedomý si takéhoto rizika sa toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce. Závažnosť konania obžalovaného tiež zvyšuje tá skutočnosť, že obžalovaný mal sexuálne zneužívať aj inú maloletú osobu (vyjadrenie matky poškodenej D. F. v zápisnici o trestnom oznámení z 22.09.2023). Pri rešpektovaní prezumpcie neviny obžalovaného je namieste poukázať tiež na skutočnosť, že voči obžalovanému sa vedie trestné stíhanie na Okresnej prokuratúre Nové Zámky pod sp. zn. 1 Pv 428/23/4404 za obdobný skutok, ktorý sa mal stať 01.01.2023, čo zvyšuje závažnosť konania obžalovaného. Zároveň poukázala na to, že z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol v minulosti trestaný, a to za poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., kedy bol podmienečne odsúdený na 4 mesiace so skúšobnou dobou 1 roka, osvedčil sa 28.11.2019. Hoci sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, minulosť obžalovaného nasvedčuje záveru o problematickej možnosti jeho nápravy. Trest odňatia slobody v trvaní 4 roky tak bude plniť najmä represívnu funkciu a funkciu ochrany spoločnosti pred páchateľom počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaný bol zároveň od marca 2017 priestupkovo riešený 3-krát. Vo vzťahu k okolnostiam spáchania trestného činu poukázala na závery znaleckého posudku č. 06/2024 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, z ktorého vyplýva, že obžalovaný duševnou poruchou v úzkom zmysle slova netrpí a ani netrpel, súčasne rozpoznávacie schopnosti mal plne zachované, bol a je schopný chápať zmysel trestného konania, jeho pobyt na slobode môže byť pre spoločnosť nebezpečný. Na základe uvedeného možno konštatovať, že obžalovaný si bol vedomý svojho konania, ako aj trestnoprávnych následkov z neho vyplývajúcich. V ďalšom zastávala názor, že osobu obžalovaného nie je možné v žiadnom prípade považovať za páchateľa, ktorá doterajším spôsobom života preukázala, že na ochranu spoločnosti a jeho nápravu postačuje trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Súd nevzal do úvahy, že hoci posledné odsúdenie bolo z roku 2018, nešlo o bežné vybočenie z riadneho spôsobu života, nakoľko sa trestnej činnosti dopúšťa opakovane. Rovnako súd nevzal do úvahy priestupkovú minulosť obžalovaného a to napriek tomu, že uvedené v odôvodnení rozsudku uviedol. Priznanie sa páchateľa a oľutovanie spáchania trestného činu je všeobecne poľahčujúcou okolnosťou, ktorú súd správne vzal do úvahy, avšak pri skúmaní pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností toto automaticky nezakladá dôvod na uloženie trestu na spodnej hranici trestnej sadzby. V danom prípade je potrebné skúmať aj ďalšie okolnosti ako osobu páchateľa, jeho doterajší spôsob života a okolnosti spáchania skutku. Vzhľadom na uvedené či už osobu páchateľa alebo na okolnosti spáchaného trestného činu mala za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest prísnejší (a aj spravodlivejší), a to nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky. Takto uložený trest odňatia slobody považovala za taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, keďže ani trest, ktorý bol obžalovanému uložený skorším trestným rozkazom, nemal na jeho osobu prevýchovný účinok. Súdom uložený trest považovala vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody za neprimerane mierny, v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. S poukazom na vyššie uvedené dôvody okresná prokurátorka navrhla, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom tak, že obžalovanému uloží so zistením a určením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody minimálne
vo výmere 4 roky so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný A. A. sa k odvolaniu okresnej prokurátorky vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu osobitným písomným podaním (č.l. 211 spisu). Vo svojom vyjadrení uviedol, že od samotného počiatku prejednania zaujal k veci sebakritický prístup, priznáva vinu od prvého momentu a tento proces zavŕšil vyhlásením o vine. Obžalovaný si závažnosť celej situácie plne uvedomuje a zaujal sebareflexívny prístup sprevádzaný ľútosťou nad celou záležitosťou. Obžalovaný prekonal kľúčový a kritický bod v rámci jeho duševnej poruchy v podobe priznania problému a uvedomenia si možných negatívnych dôsledkov svojej poruchy pre svoje okolie. Na strane obžalovaného teda nastúpilo racionálne vnímanie a prijatie problému, ktoré sú predpokladom pre možnosť vyliečenia, respektíve efektívnej kontroly jeho spoločenskej nebezpečnosti. Ďalej dôvodil, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva. že v čase spáchania skutku trpel duševnou poruchou, ktorá mala vplyv na jeho ovládacie schopnosti, a to forenzne významným spôsobom. V dôsledku týchto odborných zistení je teda nutné na strane obžalovaného pojednávať o stave zmenšenej príčetnosti. Poukazujúc na odvolanie prokurátorky, kde táto konštatuje, že súdom vymeraný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky je neprimerane nízky, nakoľko obžalovaný predstavuje riziko pre spoločnosť a predovšetkým pre maloleté obete, uviedol, že predmetná oblasť ochrany spoločnosti je však zabezpečená práve súdom nariadeným ústavným ochranným liečením. Obžalovaný je pripravený podrobiť sa ústavnej forme liečby, ktorý mechanizmus je spôsobilý zabezpečiť ochranu spoločnosti a je pre osobu obžalovaného vhodnejšou voľbou ako neprimerané zvýšenie dĺžky trestu odňatia slobody. Prokuratúra zároveň uvádza, že obžalovaný doposiaľ nevyhľadal odbornú pomoc, z čoho vyplýva riziko v pokračovaní páchania trestnej činnosti. Avšak odborná pomoc bolo obžalovanému nariadená práve uloženým ochranným liečením. Obžalovaný si do momentu súdneho konania neuvedomoval závažnosť a dôsledky svojho konania, keďže boli v dôsledku jeho duševnej poruchy obmedzené jeho ovládacie schopnosti, a z tohto dôvodu preto ani nevyhľadal odbornú pomoc sám. Aktuálne je však nastavenie obžalovaného diametrálne odlišné, pri ústavnej liečbe možno očakávať jej kladný terapeutický účinok, a to aj s poukazom na pozitívny prístup obžalovaného k liečbe. Sprísnenie trestu odňatia slobody preto v optike ochranného liečenia predstavuje neprimeranú prísnosť a represiu. S poukazom na všetky vyššie prezentované skutočnosti obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na § 319 Trestného poriadku, odvolanie okresnej prokuratúry zamietol ako nedôvodné. Konanie na odvolacom súde Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie prostredníctvom videokonferenčného zariadenia za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry, obžalovaného a obhajcu obžalo-vaného. Obžalovaný bol na termín verejného zasadnutia riadne predvolaný ( predvolanie prevzal dňa 14.06.2024, obhajca bol upovedomený dňa 17.06.2024 a krajská prokuratúra dňa 10.06.2024. Lehota ( päť pracovných dní) v zmysle ustanovenia § 61b ods.1 Trestného poriadku bola zachovaná. Prokurátorka krajskej prokuratúry prítomná na verejnom zasadnutí sa v celom rozsahu pridržiavala dôvodov odvolania a vzhľadom k tomu, že trest uložený okresným súdom považuje za neprimerane mierny, navrhla podanému odvolaniu vyhovieť a to v rozsahu ako je to uvedené v záverečnej časti písomne zdôvodneného odvolania. Obhajca obžalovaného JUDr. Albín Lancz v konečnom návrhu uviedol, že účel trestu a najmä ochrana spoločnosti sú zaistené už uloženým ústavným ochranným liečením a preto sa odvolanie prokuratúry javí ako nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť. Obžalovaný A. A. sa v konečnom návrhu pridržiaval vyjadrenia svojho obhajcu a dodal, že už nad takými vecami nebude rozmýšľať. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podala okresná prokurátorka ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, preto ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie okresnej prokurátorky nie je dôvodné a to z nasledujúcich dôvodov. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na všetky otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal ,,áno“, pričom prokurátorka nemala k vyhláseniu obžalovaného výhrady a navrhla
tieto vyhlásenia prijať, tak okresný súd postupoval správne, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a vykonal dokazovanie ohľadne trestu a ochranných opatrení. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje súd v zmysle všeobecných zásad a zásad ukladania trestov rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 33a a § 34 Trestného zákona, podľa ktorých páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného. Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestu za spáchaný trestný čin. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale práve naopak, pôsobia demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Vzhľadom na uvedené teoretické východiská, odvolací súd konštatuje, že podstatou odvolania okresnej prokurátorky bola neprimeraná miernosť súdom prvého stupňa uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému. V tomto smere, na základe preskúmania správnosti samotným odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie okresnej prokurátorky, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania. Odvolací súd viazaný výrokom o vine, ustálenej v napadnutom rozsudku zistil, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie a v danom prípade správne ustálil zákonnú trestnú sadzbu, v rámci ktorej prichádzalo do úvahy ukladanie trestu obžalovanému. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky na spodnej hranici trestnej sadzby s poukazom na ustanovenie § 36 písm. l) Trestného zákona. Za tejto situácie podľa právneho názoru odvolacieho súdu napadnutým rozsudkom okresného súdu uložený trest odňatia slobody nemožno považovať za neprimeraný v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Naopak krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, uvedeným v napadnutom rozsudku, keď výmeru na samotnej spodnej hranici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby považoval za primeranú na naplnenie účelu trestu (tiež v kombinácii s ukladaným ochranným opatrením - ústavnou sexuologickou liečbou), kedy prísnejšia sadzba aj podľa názoru krajského súdu potrebná nie je. V prospech obžalovaného svedčilo viacero skutočností/okolností a to, že obžalovaný sa priznával k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti už od samého počiatku trestného konania, čo v obžalobe inak uviedla aj sama okresná prokurátorka. V tejto súvislosti je nutné dodať, že obžalovaný svojím vyhlásením o vine v konečnom dôsledku „odbremenil“ súd prvého stupňa od vykonávania dokazovania týkajúceho sa výroku o vine, a teda aj prokurátorku od toho, aby jeho vinu musela pred súdom dokazovať. Zo znaleckých záverov napokon vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania činu trpel duševnou poruchou, ktorá mohla mať vplyv predovšetkým na jeho ovládacie schopnosti, rozpoznávacie schopnosti mal zachované, avšak tieto boli u obžalovaného v čase spáchania trestného činu znížené
forenzne významne. U obžalovaného pedofíliu ako ustálenú pravú deviáciu znalec nekonštatoval, ale z medicínskeho hľadiska považoval zistený stav za závažný, nadobúdajúci spoločenskú nebezpečnosť pravej sexuálnej deviácie. Znalcom mu bolo navrhované (a aj súdom prvého stupňa uložené) ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, nakoľko abnormné sexuálne aktivity u obžalovaného imponujú ako také, ktoré sa môžu opakovať a jeho pobyt na slobode môže byť pre spoločnosť nebezpečný. Naopak v jeho neprospech bolo potrebné zohľadniť, že síce sa z predošlého odsúdenia (odsúdenie Okresným súdom Nové Zámky pod sp zn. 3T/72/2018) obžalovaný osvedčil, no aj s poukazom na priestupkové záznamy v ich spojitosti, spolu s aktuálne stíhanou trestnou činnosťou, je možné badať u obžalovaného nie zanedbateľný sklon k trestnej činnosti s evidentne gradujúcou závažnosťou, kedy obžalovaný spáchal stíhaný skutok na osobe mladšej ako pätnásť rokov. Uloženie trestu odňatia slobody síce v základnej trestnej sadzbe určenej pre stíhaný trestný čin (§ 201 ods. 1 Trestného zákona), avšak v prísnejšej výmere (najmenej 4 (štyri) roky) tak, ako sa toho domáhala okresná prokurátorka v odvolacom návrhu, považoval aj odvolací súd v prejednávanom prípade vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného (popí-sané vyššie) už za neprimerane prísne, keď na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred ním postačuje aj trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, teda na samej dolnej hranici. Takýto trest u obžalovaného aj podľa názoru krajského súdu plne zodpovedá požiadavkám zákona a účelu trestu tak, ako si to vyžaduje ustanovenie § 34 Trestného zákona a tento odvolací súd považuje za zákonný a spravodlivý. Odvolací súd naviac dodáva, že ochranu spoločnosti pred obžalovaným zabezpečí aj uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, ktoré popri uloženom treste môže dovŕšiť celkovú nápravu obžalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd k odvolacím námietkam okresnej prokurátorky pripomína, že trestné sadzby, ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona za jednotlivé trestné činy, okrem iného vyjadrujú aj stupeň závažnosti v jednotlivých skutkových podstatách vymedzených konaní. Dolná hranica vymedzených trestných sadzieb tak ustanovuje vôľu zákonodarcu uložiť páchateľovi toho ktorého trestného činu najmenší trest. Z tohto pohľadu ukladanie trestov na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zásade nie je spôsobilé odôvodniť záver o neprimerane miernom treste v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku. Pokiaľ okresná prokurátorka vo svojom odvolaní poukázala aj na nezohľadnenie priestupkov a predchádzajúceho odsúdenia pri ukladaní trestu, k tomu krajský súd uvádza, že trestná a priestupková minulosť obžalovaného bola premietnutá do nepriznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda žeby obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. V tejto súvislosti možno tiež zopakovať, že tieto skutočnosti (kriminálna minulosť obžalovaného) pri ukladaní trestu zohľadnil už okresný súd, keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného poukázal aj na kriminálnu minulosť obžalovaného, u ktorého ani výkon podmienečného trestu odňatia slobody dosiaľ neviedol k úplnej náprave, i keď sa v predmetnom podmienečnom odsúdení osvedčil a teda v minulosti snahu po náprave prejavil. Pokiaľ ide o výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, odvolací súd nezistil jeho nesprávnosť, keď ani okresná prokurátorka svoje odvolanie neodôvodňovala vo vzťahu k tomuto výroku. Pritom aj okresná prokurátorka navrhovala zaradiť obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody práve do ústavu na výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie okresnej prokurátorky podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.