Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/107/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľa: X. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. - I. č. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 072, proti odporkyni: Ing. V. I., bytom B. XX/XX, I., o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -82, zo dňa 19. apríla 2012, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -237, zo dňa 8. októbra 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu spolu s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 8. októbra 2012 m e n í tak, že z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. -83 zo dňa 21.6.2010, od 1.7.2011.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni naposledy upravenej rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. -83 zo dňa 21.6.2010 s účinnosťou od 30.9.2011. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti od 1.7.2011, zamietol. Vychádzal zo zistenia, že odporkyňa nadobudla schopnosť samostatne sa živiť, čím v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť navrhovateľa, ako otca voči nej zanikla. Konštatoval, že odporkyňa ukončila druhý stupeň vysokej školy, čím v dostatočnom rozsahu ukončila prípravu na budúce povolanie tak, aby bola schopná zamestnať sa a živiť sa sama. Nepovažoval za rozhodnú skutočnosť, že odporkyňa pokračuje v príprave na budúce povolanie v treťom stupni vysokého školstva - doktorandskom štúdiu. Zobral do úvahy, že odporkyňa je poberateľkou štipendia v mesačnej výške 495,- Eur, pričom práve uvedené štipendium je určené na zabezpečenie jej potrieb počas prebiehajúceho štúdia. V závere odôvodnenia zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vzniká a zaniká zo zákona, rozhodnutie súdu v danom prípade má iba deklaratórny charakter a jeho účelom je formálne zrušenie rozhodnutia, ktorým bol rozsah dovtedajšej vyživovacej povinnosti upravený. Najskôr však môže dôjsť k zmene (zrušeniu) rozsudku o výživnom odo dňa začatia súdneho konania, pričom k uvedenému právnemu názoru dospel vychádzajúc z výkladu druhej vety ustanovenia Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa Neúspech mal navrhovateľa v nepatrnom rozsahu, preto mu vzniklo právo na plnú náhradu trov konania, ktoré si však riadne neuplatnil, preto mu okresný súd ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podali odvolanie obaja účastníci konania.

Odporkyňa nepovažovala za správne, že prvostupňový súd vec prejednal a rozhodol napriek tomu, že navrhovateľ uviedol neúplný a nesprávny petit v žalobe, na ktorú okolnosť niekoľkokrát poukazovala. Namietala postup zákonnej sudkyne, ktorá od nej žiadala podrobné uvedenie dôvodov, pre ktoré sa dňa 15.3.2012 nemohla pojednávania na okresnom súde zúčastniť, hoci sa riadne ospravedlnila. Žiadne predvolanie na pojednávanie jej nebolo doručené, dňa 19.4.2012 bolo pojednávanie realizované bez jej prítomnosti, kde navrhovateľ aj jeho právny zástupca vypovedali zavádzajúco. Štipendium, na ktoré prihliadal okresný súd, je poskytované štátom a hradí si z neho výdavky spojené so školou, za navrhovateľa uhrádza jeho polovičku bytu aj drobné opravy už 8 rokov. V závere svojho odvolania odporkyňa žiadala rozhodnutie okresného súdu, ktoré bolo „zmanipulované“ zaujatou sudkyňou Mgr. Tisovou zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v podanom odvolaní nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý vo zvyšnej časti jeho žalobný návrh zamietol. Poukazujúc na znenie ustanovenia a Zborník stanovísk, záverov, rozborov a zhodnotení súdnej praxe NS ČSSR 1964-1969 zväzok III. strana 335, žiadal v tejto časti rozsudok okresného súdu zmeniť a zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni s účinnosťou od 1.7.2011 (v odvolaní chybne uvedené od 1.7.2012) . Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa sa s rozhodnutím o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa od 30.9.2011 stotožnila. Poukázala na to, že navrhovateľ sa nesprávne domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti od 1.7.2012 v rozpore s jeho žiadosťou, kde bol uvedený rok 2011. Nesúhlasila s jeho návrhom na náhradu trov konania a zároveň si v rozsahu svojho úspechu uplatňovala trovy konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu ustanovenom a bez nariadenia pojednávania ( za súčasnej aplikácie ) rozsudok okresného súdu podľa zmenil, pokiaľ ide o moment, odkedy zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni. Pre lepšiu prehľadnosť výrok svojho rozhodnutia formuloval ako zmenu napadnutého rozsudku v celom rozsahu, fakticky však zhodne s okresným súdom rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni ( s tým, že časový moment tohto zrušenia ustálil skôr, t.j. už k 1.7.2011).

Odvolací súd, zhodne s okresným súdom, dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni ako k dieťaťu zanikla, nakoľko táto nadobudla schopnosť sama sa živiť. Schopnosť dieťaťa, aby sa samo živilo, nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice. Je závislá na tom, kedy je dieťa spôsobilé hradiť si svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom. Vyživovacia povinnosť rodičov zaniká dovŕšením prípravy dieťaťa na zvolené povolanie. Je nepochybné, že odporkyňa ukončila druhý stupeň vysokoškolského vzdelania. Týmto získala schopnosť samostatne sa živiť. Pokiaľ sa rozhodla zvyšovať si svoju kvalifikáciu ďalším stupňom vzdelávania, nemožno takéto následné zvyšovanie odbornosti považovať za okolnosť, ktorá by tvorila prekážku jej schopnosti vlastnou prácou získavať finančné prostriedky na svoju výživu. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno spravodlivo žiadať od navrhovateľa, aby prispieval na výživu odporkyne, pokiaľ sa táto rozhodla pokračovať v ďalšom štúdiu. Táto má už všetky potrebné predpoklady získané na základe ukončenia riadneho vysokoškolského štúdia a získala schopnosti na zabezpečovanie výživy samostatne.

Krajský súd sa však nestotožnil s právnym záverom okresného súdu, ktorý ustálil zrušenie vyživovacej povinnosti k 30.9.2011, t.j. ku dňu podania žalobného návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľom na súd. Prvostupňový súd vychádzal zo správneho záveru, že rozhodnutie o zrušení vyživovacej povinnosti má deklaratórny charakter, teda sa ním len „konštatuje“ faktický stav, ktorý vznikol bez toho, aby k nemu bolo potrebné súdne rozhodnutie. Poukazovanie na ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine považoval odvolací súd za nenáležité. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje podmienky priznania výživného, t.j. uloženia povinnosti platiť výživné. Nasledujúce zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine sa týka zmeny rozhodnutia o vyživovacej povinnosti súdu. V tomto prípade je nutné zmenu chápať ako zvýšenie, prípadne zníženie určeného výživného. Rozhodnutie o zrušení vyživovacej povinnosti nie je rozhodnutím o zmene, ale ako už bolo uvedené vyššie, konštatovaním skutočnosti, ktorá nastala nezávisle od súdneho rozhodnutia. Keďže bolo nepochybne ustálené v prvostupňovom konaní, že vysokoškolské štúdium druhého stupňa odporkyňa k 1.7.2011 ukončila, krajský súd považoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné a rozhodol

(deklaroval) o zrušení jeho vyživovacej povinnosti navrhovateľa k tomuto dátumu. Týmto zmenil rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej žalobný návrh zamietol.

Pre úplnosť je nutné dodať, že krajský súd sa dôsledne zaoberal námietkami odporkyne, ktoré sa týkali (ne)správnosti postupu prvostupňového súdu pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Zistil, že odporkyňa bola na pojednávanie konané dňa 15.3.2012 riadne predvolaná, predvolanie prevzala dňa 25.1.2012. Prvostupňový súd jej ospravedlnenie z neúčasti na tomto pojednávaní akceptoval a bez prejednania veci pojednávanie odročil. Pokiaľ odporkyňu vyzýval na preukázanie toho, že sa bez ohrozenia zdravia a života uvedeného pojednávania nemohla zúčastniť, postupoval tak plne v súlade s ust. , ktorý takýto postup súdu upravuje. Čo sa týka nasledujúceho pojednávania konaného dňa 19.4.2012, súdna zásielka sa vrátila okresnému súdu s tým, že nebola adresátkou - odporkyňou v odbernej lehote prevzatá, preto v tomto prípade je potrebné vychádzať z fikcie doručenia v zmysle ust. posledná veta , podľa ktorej, ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Zásielka bola okresnému súdu vrátená dňa 18.4.2012, ktorý deň sa považuje za jej doručenie odporkyni. Následne pokiaľ okresný súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne, nedošlo týmto postupom k zásahu do jej procesných práv účastníka konania.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku zaujatosti, ktorú vzniesla odporkyňa voči zákonnej sudkyni Mgr. Silvii Tisovej. Zhodné dôvody, pre ktoré by mala byť zákonná sudkyňa vylúčená, uvádzala odporkyňa v námietke, o ktorej bolo rozhodnuté Krajským súdom v Žiline ako nadriadeným súdom uznesením č.k. -67 zo dňa 30. marca 2012 tak, že zákonná sudkyňa Mgr. Silvia Tisová z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci vylúčená nebola.

Za nenáležité považuje krajský súd poukazovanie odporkyne na nedostatky žalobného návrhu. Tento mal všetky zákonné náležitosti vyplývajúce z ust. v spojení s Z petitu žalobného návrhu bolo dostatočne zrejmé, akého rozhodnutia sa navrhovateľ uplatneným návrhom domáha.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný navrhovateľ, ktorému tak vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzajúc však z okolností prejednávanej veci, ktorými je nárok vyplývajúci z ustanovení rodinného práva a predmetom riešenia boli vzťahy medzi otcom a dcérou, krajský súd nepovažoval za správne rozhodnutie o povinnosti ktoréhokoľvek z účastníkov hradiť druhému účastníkovi trovy konania.

Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.