Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-320-2012.pdf
PDF · 81.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/320/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci navrhovateľa L. F. nar. XX.X.Y. bývajúceho v A.D. na J. Č.. XX v súčasnosti v A. na F. Č.. XX u F. U. proti odporcovi L. F. nar. XX.XX.Y. bývajúcemu v A. Z. J. Č.. XX v súčasnosti v Ž. Č.. Y. a za účasti matky F. A. nar. XX.XX.Y. bývajúcej v A. Z. J. Č.. XX v súčasnosti v A. na F. Č.. XX u F. U. v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní navrhovateľa a matky F. A. proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 17.5.2012 č.k. 25P 32/2012-46 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bolo konanie o zverenie navrhovateľa do osobnej starostlivosti matky zastavené.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo 17.5.2012 č.k. 25P 32/2012-46 zastavil konanie o zverenie navrhovateľa L. F. nar. XX.X.Y. do osobnej starostlivosti matky. Zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľa 35,- € mesačne od 1.11.2011 vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca dopredu navrhovateľovi. Dlžné výživné 245,- € za obdobie od 1.11.2011 do 31.5.2012 povolil odporcovi splácať v mesačných 10,- € splátkach spolu s bežným výživným navrhovateľovi pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh na určenie výživného zamietol.
Proti tomuto rozsudku, čo do výšky výživného, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s odôvodnením, že súdom určená výška výživného je nedostatočná na pokrytie jeho životných nákladov a zdôraznil, že od septembra 2012 nastupuje do maturitného ročníka, čím sa mu opäť navýšia náklady, plánuje si urobiť vodičské oprávnenie, ktoré sa dnes vyžaduje už pre akékoľvek zamestnanie, a tento výdavok predstavuje 450,- €. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zvýšil výživné minimálne na 100,- € mesačne.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie aj matka navrhovateľa, čo do súdom určenej výšky výživného a zamietnutia návrhu na určenie výživného od 1.7.2007 do 17.2.2012, kedy navrhovateľ nadobudol vek plnoletosti. Uviedla, že v období od 1.1.2007, kedy žili v spoločnej domácnosti s odporcom a synom, 3.12.2009 po fyzickom napadnutí musela so synom opustiť dom a odporca neprispieval na domácnosť ani na výživu v tom čase, keď sa navrhovateľ zdržiaval u odporcu od 1.3.2010 do 23.5.2011, nestaral sa o neho, neživil ho, ani mu neprispieval na stravu a bežné životné potreby, dokonca mu bral z financií, ktoré synovi dávala ako vreckové. Synovi každý deň nosila stravu a financie k prežitiu, nakoľko sa ona nemohla ukázať v dome, ktorý spolu vlastnili, pretože ju odporca fyzicky napádal, čo vyvrcholilo aj fyzickým napadnutím a vyhrážaním sa smrťou odporcom, preto podala trestné oznámenie a odporca bol trestne stíhaný a odsúdený na 6 mesačnú podmienku. So synom sa tajne stretávala, pretože odporca je
alkoholik a agresívny a navrhovateľ sa mu bál odmietnuť dať financie z vreckového, čo mu samozrejme odporca nevrátil. Navrhla odvolaciemu súdu, aby zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zvýšil výživné minimálne na 100,- € mesačne, pretože 35,- € nie je dostatočné na pokrytie potrieb navrhovateľa, ktorý nastupuje do maturitného ročníka a plánuje si urobiť vodičské oprávnenie, ktoré stojí cca 450,- €.
Odporca vo vyjadrení označil tvrdenia uvádzané v odvolaní za nepravdivé, pretože matka navrhovateľa odišla zo spoločnej domácnosti z vlastnej vôle, nikdy navrhovateľku ani navrhovateľa fyzicky nenapadol, na domácnosť riadne prispieval, počas svojej hospitalizácie nechal navrhovateľke platobnú kartu so sumou 20.000,- Sk (rok 2008), ktoré peniaze boli dedičstvom po jeho nebohej matke a aj ďalšie peniaze z jeho dedičstva, ktoré sa mali investovať do opravy domu, dostala navrhovateľka, ktorá však riadne neuhrádzala poplatky súvisiace s bývaním, čo bolo jedným z dôvodov, že prišli o dom, pretože bola naň uvalená exekúcia. Navrhovateľ sa po 2 mesiacoch vrátil k nemu a od 1.3.2010 až do 23.5.2011 sa o neho osobne a riadne staral. Mal navarené, mal raňajky, desiatu, obedy v škole, olovrant a večere a strava, ktorú mu matka nosila pravdepodobne z nejakej jedálne (rozhodne nebola domáca strava) väčšinou skončila v odpade, pretože navrhovateľovi nechutila. Navrhovateľ chodil do školy riadne upravený, čistý a rozhodne nie hladný, čo nakoniec môžu potvrdiť aj pedagógovia. Snažil sa, aby navrhovateľ mal všetko, čo bol schopný mu zo svojho invalidného dôchodku poskytnúť a v tomto pre neho nie práve najľahšom období sa im dostalo pomoci aj zo strany jeho súrodencov, ktorí ho podporovali a ktorí mu vypomohli, či už finančne alebo aj stravou a prácami v domácnosti. O dom, ktorého vlastníkom bol, po nerozvážnom rozhodnutí nechal prepísať (polovicu) na matku navrhovateľa, ktorý chcel darovať navrhovateľovi, keď dovŕši plnoletosť, prišli vinou jeho matky, ktorá si požičiavala peniaze z X. a podobných inštitúcií a ktoré potom nesplácala, hoci mala veľmi dobrý príjem. O týchto veciach sa dozvedel veľmi neskoro a na dom bola uvalená exekúcia. Odsťahoval sa mimo A. a navrhovateľ, keďže nechcel odísť z A., odišiel bývať s matkou. Uviedol, že v júli 2012 už realizoval trvalý príkaz na úhradu výživného v prospech navrhovateľa. O navrhovateľa má stále záujem, ale je pod vplyvom matky a napriek tomu, že je plnoletý, zo strany matky sú mu sústavne podsúvané rôzne invektívy proti nemu a je mu bránené o nadviazanie kontaktu s ním.
Výrok rozsudku, ktorým bolo konanie o zverenie navrhovateľa do osobnej starostlivosti matky zastavené, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosti, preto nebol predmetom preskúmavania odvolacieho súdu (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s§ 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Rozsudok súdu prvého stupňa je zrozumiteľný, určitý, jasný a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa a jeho matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani v odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že výživné 35,- € mesačne je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym príjmovým pomerom otca a zohľadňuje odôvodnené potreby navrhovateľa do výšky zodpovedajúcej príjmu otca pozostávajúci z invalidného dôchodku 300,40 € a tiež so zreteľom na jeho pracovnú schopnosť zníženú o 45%. K odvolacím
námietkam odvolací súd dodáva, že výživné určené súdom prvého stupňa ani zďaleka nie je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol odvolací súd rozhodnúť v súlade s odvolacím návrhom navrhovateľa. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu bez jeho subjektívneho zavinenia mu neumožňujú prispievať vyšším výživným, ako rozhodol súd prvého stupňa. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že odporca má príjem pozostávajúci z invalidného dôchodku a nebolo preukázané, že by bol opustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem za účelom dosiahnutia zníženia vymeriavacieho základu, preto neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie zárobkových schopností a možností odporcu v rozhodnom období, t.j. od podania návrhu na určenie výživného (25.11.2011) podľa zásady potencionality príjmu. Pokiaľ matka navrhovateľa namietala zamietnutie jej návrhu na určenie výživného od 1.1.2007 do rozhodnutia súdu (výživné určené od 1.11.2011) odvolací súd konštatuje, že priznať výživné späť pred podaním návrhu je možné len podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, a to vtedy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Táto sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť za výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné, ale rozhodne ním nemôže byť postoj matky navrhovateľa, že nepodala návrh na určenie výživného, pretože riešila iné problémy, resp. nechcela sa vracať k problémom. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o určení výživného pre navrhovateľa od 1.11.2011, t.j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka ešte za maloletého navrhovateľa podala návrh na určenie výživného, pretože v konaní neboli matkou uvedené, ani objektívne preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla podať návrh na určenie výživného skôr. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.
Odvolací súd poznamenáva, že odvolanie navrhovateľa z 26.6.2012 (č.l. 50 spisu) a odvolanie matky navrhovateľa z 26.6.2012 (č.l. 51 spisu), ako aj jej písomné podanie adresované súdu prvého stupňa z 13.12.2012 obsahujú návrh na nariadenie exekúcie vo veci výživného, ktoré bude povinnosťou súdu prvého stupňa posúdiť a postupovať v súlade s príslušnými ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.