Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/151/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I.: Q., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky J. I., rod. J., občianky SR, trvale bytom Q. XXX, t.č. bytom Q. XXX a otca K. I., občana SR, bytom Q. XXX, o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom takto

rozhodol:

S účinnosťou od 01.05.2012 do 19.07.2012 s a otcovi z n i ž u j e vyživovacia povinnosť k maloletému Q. I., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 150,- Eur mesačne na sumu 26,65 Eur mesačne a k maloletej T. I., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 120,- Eur mesačne na sumu 26,65 Eur mesačne.

Vo zvyšnej časti s a návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému Q. a k maloletej T. s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom a začatie konania sa otec maloletých detí domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom s účinnosťou od podania návrhu t.j. od 23.05.2012. Najprv navrhoval znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému Q. z doterajších 150,- Eur mesačne na minimálnu zákonnú výšku výživného a k maloletej T. z doterajších 120,- Eur mesačne na minimálnu zákonnú výšku výživného. Na pojednávaní dňa 16.01.2013 upravil svoj návrh a uviedol, že netrvá na minimálnom výživnom a navrhol znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k mal. Q. na sumu 70,- Eur mesačne a k mal. T. na sumu 60,- Eur mesačne. Uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť k maloletým deťom bola upravená rozvodovým rozsudkom zo dňa 08.06.2011. Nakoľko v čase podania tohto návrhu na zníženie výživného sa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe, žiadal o zníženie výživného. Poukázal na to, že od rozvodového konania si vyživovaciu povinnosť plnil nad rámec povinností, keďže od rozvodu deti väčšinu času trávili s ním a jeho rodičmi, viackrát u neho aj prespali, aj sa u neho stravovali, nakoľko ich matka pracuje na zmeny; deti majú od jeho rodičovského domu kľúč a majú u neho zariadenú vlastnú izbu. Keďže bol vo vyšetrovacej väzbe a nebol zárobkovo činný, žiadal o zníženie výživného do doby pokiaľ sa riadne zamestná. Ďalej uviedol, že vo vyšetrovacej väzbe bol od 26.03.2012 do 18.07.2012, prvostupňovým súdom bol spod obžaloby oslobodený, preto bol prepustený z väzby. Otec uviedol, že už nie je živnostníkom. Keďže mu to finančne nevychádzalo, nebolo dostatok práce a mal vysoké náklady,

ku koncu r. 2011 živnosť zrušil a od začiatku roku 2012 je zamestnaný ako drevorubač u zamestnávateľa, ktorý je jeho otcom a zarába minimálnu mzdu 324,- Eur mesačne v čistom, vykonáva tie isté práce ako v čase, keď bol živnostníkom. Takto pracuje doposiaľ, okrem obdobia kedy bol vo väzbe. Za to obdobie nemal žiaden príjem a matka detí dokonca voči nemu podala návrh na exekúciu na platenie výživného. Trval na svojom návrhu na zníženie výživného, s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal jej návrh zamietnuť.

Matka detí nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného a žiadala jeho návrh zamietnuť. Vzájomným návrhom sa matka detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k deťom; navrhovala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. Q. z doterajšej sumy 150,- Eur mesačne na sumu 350,- Eur mesačne a k mal. T. z doterajšej sumy 120,-Eur mesačne na sumu 320,- Eur mesačne s účinnosťou od 23.05.2012. Poprela, že by deti trávili u otca toľko času ako uvádzal, uviedla, že otec detí je väčšinu času opitý. Uviedla, že je pravdou, že otec detí bol vo väzbe a bol oslobodený spod obžaloby, ale voči oslobodzujúcemu rozsudku podala prokurátorka odvolanie. Matka ďalej uviedla, že od určenia vyživovacej povinnosti v rámci rozvodového konania uplynul viac ako 1 rok a podstatne sa zmenili pomery na strane matky ako aj oprávnené potreby detí, uviedla, že v čase rozvodu podhodnotila oprávnené potreby detí, musela urýchlene vybavovať novú domácnosť, vzala si pôžičky a pod. Uviedla, že čistý príjem otca detí podľa toku financií na účte častokrát v roku presahuje mesačne sumu 3.000,- Eur, zatiaľ čo jej čistý mesačný príjem predstavuje 800,- Eur vrátane daňového bonusu, prídavkov na deti + určené výživné na deti spolu 270,- Eur mesačne; = spolu 1.070,- Eur. Poukázala na to, že otec detí stále vykonáva prácu, ktorú vykonával aj predtým, len papierovo je živnosť prevedená na jeho otca ale otcovi zostal stále rovnaký príjem. Uviedla, že otec vlastní auto zn. Opel Astra, motocykel zn. Suzuki, traktor, má úspory a pod.

Kolízny opatrovník nesúhlasil so znížením vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a žiadal jeho návrh zamietnuť. Poukázal na to, že otec tvrdí, že v roku 2011 mu živnosť finančne nevychádzala, napriek uvedenému sám vtedy navrhoval doterajšie určené sumy výživného a uzavrel s matkou detí rodičovskú dohodu preto jeho súčasné vyjadrenie, že musel ukončiť živnosť z dôvodu, že mu to nevychádzalo, považuje za nedôveryhodnú. Keďže od poslednej úpravy výživného nedošlo k výraznejšej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného v zmysle návrhu matky, nesúhlasil ani so zvýšením výživného, maximálne prestup mal. T. na druhý stupeň ZŠ by odôvodňoval zvýšenie výživného o 5,- až 8,- Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka T. I., oboznámil návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného, rozvodový rozsudok, výpis zo ŽR otca, daňové priznanie otca za rok 2011 plus účtovná závierka, potvrdenie o príjme matky, rozpis príjmov a výdavkov otca zo živnosti s účtovnými dokladmi, mzdový list otca za rok 2012, odvolanie OP Trenčín, doklad SIPO, šeky, účtovné doklady živnostníka T. I., faktúru č. 09/2012, potvrdenie o predpokladaných nákladoch za čeľustnú liečbu, potvrdenie ZŠ o nákladoch za školu v prírode, faktúry, pokladničné bločky o výdavkoch na deti, faktúra a pokladničné bločky otca o výdavkoch na deti, obsah pripojeného rozvodového spisu tunajšieho súdu sp.zn.14C/105/2011 a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloleté deti Q. a T. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.06.2011, č.k. -21, rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. Q. sumou 150,- Eur mesačne a na výživu mal. T. sumou 120,- Eur mesačne; súčasne sa rodičia dohodli aj na úprave styku s deťmi. V tom čase mal maloletý Q. 13 rokov a bol žiakom 7. ročníka ZŠ, rekreačne sa venoval futbalu. Mal. T. mala necelých 11 rokov, bola žiačkou 4. ročníka ZŠ. Navštevovala endokrinologickú ambulanciu v Bratislave. Matka detí v tom čase už bola aj s deťmi odsťahovaná zo spoločnej domácnosti a bývala u svojich rodičov, kde si zariadila vlastnú kuchyňu, na ktorú si vzala pôžičku. Pracovala ako zdravotná sestra s priemerným čistým mesačným príjmom 724,80 Eur a poberala prídavky na deti. Okrem týchto dvoch detí nemala matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec detí bol živnostníkom, podľa daňového priznania za r. 2010 bol jeho príjem zo živnosti 42.849,19 Eur, výdavky 28.400,34 Eur, jeho základ dane predstavoval 14.448,85 Eur. Pracoval v lese, na pojednávaní nevedel uviesť svoj príjem. Okrem týchto dvoch detí nemal otec iné vyživovacie povinnosti.

V súčasnosti má mal. Q. 14 rokov, je žiakom 9. ročníka ZŠ, je zdravý. Má záujmy primerané jeho veku, jazdí na bicykli, venuje sa streľbe aerosoftu, za ktorý krúžok sa neplatí, mal výdavky v súvislosti s

nákupom výstroja a športových vecí spolu v sume cca 100,- Eur. Maloletá T. má 12 rokov, je žiačkou 6. ročníka ZŠ. Navštevuje krúžok tenisu s mesačným poplatkom 10,- Eur. Má znížený rast, navštevuje endokrinologickú ambulanciu v Bratislave. Bol jej odporučený zubný strojček, tento zatiaľ nenosí. Deti sa venujú chovu malých domácich zvierat. Deti sa s otcom stretávajú aj nad rámec úpravy styku, otec deťom prispieva i mimo bežného výživného.

Matka detí je rozvedená, spolu s deťmi býva v rodinnom dome u jej rodičov, kde majú vytvorenú samostatnú bytovú jednotku. Na náklady bývania platí cca 150,- Eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná ako zdravotná sestra s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 05/2011 do 9/2012 vo výške 791,50 Eur mesačne, poberá prídavky na deti spolu 45,08 Eur mesačne. Je vlastníčkou auta zn. Renault Megan r. výroby 2009, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. V rámci vyporiadania BSM ju otec detí v lete 2012 vyplatil sumou 9.000,- Eur. Matka spláca pôžičku, ktorú si ešte pred rozvodom vzala na zariadenie kuchyne a pod.

Otec detí je rozvedený, býva sám v rodičovskom dome, v ich dome má vlastnú domácnosť. Na náklady bývania platí cca 150,- Eur mesačne. Je vlastníkom osobného auta zn. Škoda Felícia r. výroby 2000. Okrem týchto dvoch detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec detí bol od 26.03.2012 do 18.07.2012 vo väzbe, z väzby bol prepustený, pretože bol prvostupňovým súdom oslobodený spod obžaloby pre prečin nebezpečného vyhrážania voči bývalej manželke, prokurátor podal dňa 24.08.2012 voči oslobodzujúcemu rozsudku odvolanie, trestné konanie nebolo zatiaľ právoplatne skončené. Otec maloletých detí v minulosti vykonával živnosť v oblasti služieb súvisiacich s ťažbou dreva, drevorubačské práce; podľa daňového priznania za r. 2011 dosiahol otec príjmy 41.769,11 Eur, výdavky 39.326,60 Eur (z toho platby poistného 3.220,- Eur a prevádzková réžia 36.107,- Eur), jeho základ dane predstavoval 2.442,51 Eur. Medzi výdavkami v rámci prevádzkovej réžie okrem iného boli odpisy za auto, traktor a motorku spolu v sume 11.246,94 Eur (č.l. 37). Za obdobie od 01.01.2012 do 31.01.2012, kedy otec detí ukončil živnosť, dosiahol otec príjem 8.277,90 Eur, najprv uviedol, že výdavky za uvedený mesiac predstavovali 1.204,68 Eur (č.l.36), dokladmi predloženými súdu dňa 14.01.2013 preukazoval, že odčítateľné výdavky za uvedený mesiac 01/2012 predstavovali 5.649,57 Eur (č.l. 60). Otec maloletých detí ku dňu 31.01.2012 ukončil živnosť, podnik aj s majetkom: cca 9 ročný traktor, auto zn. Opel Astra r. výroby 2010, motorka zn. Suzuki, motorové píly, previedol na svojho otca T. I., ktorý ho odvtedy zamestnáva na pracovný pomer. Otec nevedel resp. nechcel uviesť za akú cenu podnik predal svojmu otcovi. Od 16.01.2012 doposiaľ je otec detí zamestnaný na hlavný pracovný pomer u zamestnávateľa T. I., ktorý je jeho otcom. Podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa odvtedy otec zarába minimálnu mzdu 324,27 Eur mesačne, okrem obdobia kedy bol otec vo väzbe a kedy nepoberal žiadne príjmy.

Z výsluchu svedka T. I. mal súd za preukázané, že živnosť pre vykonávanie drevorubačských prác a služieb súvisiacich s ťažbou dreva je t.č. vedená na T. I., ktorý je otcom otca maloletých detí. Otec detí je jeho jediným zamestnancom, ktorému on papierovo vypláca minimálnu mzdu. Ich stálym niekoľkoročným zadávateľom prác je Lesné hospodárstvo Inovec so sídlom v Selci, majú s nimi dobrú dlhoročnú spoluprácu. Práce vo firme u neho vykonáva väčšinou otec detí, ktorý pracuje cca 8 až 9 hodín denne, on mu príležitostne pomáha, firma zatiaľ má zákazky. Svedok sa nevedel vyjadriť k príjmom ani výdavkom firmy, uviedol, že si nepamätá ani na akú sumu vystavoval faktúry za posledný mesiac, ani za akú kúpnu cenu kúpil od syna (otca maloletých detí) motorku, auto a pod.

Podľa -5 Zákona o rodine (z.č. ) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,

ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V danej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k deťom v rámci rozvodového konania účastníkov približne pred 1,5 rokmi, nedošlo k žiadnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu doterajšej úpravy výživného, okrem obdobia kedy bol otec detí vo väzbe a nemal žiaden príjem. Preto s účinnosťou od 01.05.2012, v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie, do 19.07.2012, kedy bol otec detí vo väzbe s prihliadnutím na to, že bol prvostupňovým súdom oslobodený spod obžaloby, súd znížil otcovi vyživovaciu povinnosť k deťom na sumu 26,65 Eur mesačne pre každé dieťa, ktorá suma predstavuje minimálnu zákonnú výšku výživného, ktorú sumu musí platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti. Vo zvyšnej časti súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný. Súd sa nestotožnil s odôvodneniami otca detí, že toho času nezarába toľko, aby mohol platiť doterajšie výživné, že zarába len 324,- Eur mesačne. Súd má za to, že ukončenie živnostenského oprávnenia otca detí a prepísanie živnosti na jeho otca, ktorý ho následne zamestnal, bolo len účelové. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec detí vykonáva stále rovnaké drevorubačské práce v lese, tak ako to robil v čase, keď bola živnosť písaná na jeho osobu, stále pre toho istého zadávateľa prác, len v súčasnosti je živnosť vedená na otca otca detí T. I., ale väčšinu prác firmy aj tak vykonáva otec detí. Svedok sám uviedol, že on pre svoju osobnú potrebu zo živnosti nemá príjmy, on je poberateľom dôchodku. Svedok ako živnostník zamestnávajúci otca detí sa vôbec nevedel vyjadriť k príjmovým a výdavkovým pomerom firmy, nevedel uviesť ani na akú sumu vystavoval poslednú faktúru, ani za akú cenu kúpil od svojho syna (otca detí) majetok firmy a pod., teda možno usudzovať, že prepis živnosti na jeho osobu bol len formálny. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením otca, že živnosť musel ukončiť, pretože mu to finančne nevychádzalo. Hrubé príjmy firmy za r. 2010 a za r. 2011 boli takmer totožné. V tom roku 2011, o ktorom otec tvrdil, že mu to nevychádzalo, sám súhlasil s doterajším výživným. V mesiaci január 2012, kedy k 31.01.2012 otec detí ukončil živnosť, dosiahol otec za tento jeden mesiac príjem 8.277,90 Eur, výdavky za 01/2012 vyčíslil najprv v sume 1.204,68 Eur, potom v sume 5.649,57, teda jeho čiastkový základ dane zo živnosti za 01/2012 aj tak bol plusový a predstavoval 2.628,33 Eur, preto sa súd nemohol stotožniť s jeho tvrdením, že dôvodom ukončenia živnosti bolo, že by mu to finančne nevychádzalo. Okrem uvedeného súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že majetkom podniku živnosti, ktorá bola v minulosti evidovaná na otca detí, boli okrem iného i traktor, auto zn. Opel Astra r. výroby 2010, motocykel Suzuki, ktoré museli byť vedené v majetku podniku otca detí, keďže ich účtovne odpisoval a ich odpisy boli zahrnuté vo výdavkoch. Otec detí, ani vypočúvaný svedok sa nevedeli, resp. nechceli vyjadriť k tomu, za akú cenu bol tento majetok prevedený na T. I., teda je zrejmé, že otec detí z toho mal príjem alebo sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetku. Aj preto zníženie vyživovacej povinnosti otca k deťom nie je dôvodné. Zhodnotiac všetky vykonané dôkazy, pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, mal súd za preukázané, že na strane otca detí nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti, okrem obdobia kedy bol vo väzbe, na čo súd pri rozhodnutí prihliadal, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, výživné znížil len za obdobie väzby a vo zvyšnej časti súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k deťom, súd jej návrh na zvýšenie výživného zamietol ako nedôvodný, pretože súd nezistil žiadnu zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Výživné bolo naposledy upravované pred 1 a 1 rokom, kedy rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, odvtedy nedošlo k žiadnej výraznej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného, deti sú žiakmi stále tej istej základnej školy, počet vyživovacích povinností sa rodičom nezmenil. Odôvodnenie návrhu matkou, že vtedy podhodnotila oprávnené potreby detí, nemôže byť

dôvodom na zmenu rozsudku o výživnom. Na skutočnosti, na ktoré matka poukazovala, že mala výdavky, že si musela zariadiť novú domácnosť, kuchyňu, na ktoré si vzala pôžičky, súd neprihliadal, pretože tieto skutočnosti uvádzala už v rámci rozvodového konania. Na strane matky nedošlo ani k zníženiu jej zárobkových pomerov, porovnaním jej zárobkov mal súd za preukázané, že skôr naopak na jej strane došlo k čiastočnému zvýšeniu jej zárobku; zatiaľ čo v čase rozvodového konania jej priemerná čistá mesačná mzda predstavovala 724,80 Eur, v súčasnosti zarába v priemere 791,50 Eur mesačne netto. S poukazom na uvedené súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 4 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).