Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Saz-22-2012.pdf
PDF · 104.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5Saz/22/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: T. K. I. I., T.. XX.XX.XXXX D. I. H., Y. M., Y.Ž. Š. C., Y. C. W., C. C. D. Y. C. H., O. T. H. Č. XX, Y., U. Č. I. C. C. U. B. T. D., zastúpenej: JUDr. Lenkou Čechovou Pisarčíkovou, C. C. G. Ľ. S. D., I. XX, XXX XX Y., proti odporcovi: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, O.. C. Č.. X, XXX XX H., o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-542-14/PO-Ž-2012 zo dňa 16.10.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 16.10.2012 ČAS: MU-542-14/PO-Ž-2012.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-542-14/PO-Ž-2012 zo dňa 16.10.2012 zamietol žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) ako zjavne neopodstatnenú.
Navrhovateľka pred pracovníkmi Oddelenia Policajného zboru Č. T. U. požiadala dňa 21.08.2012 o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoje zdravie a život v domovskej krajine.
Za účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľkou dňa 29.08.2012 vykonaný vstupný pohovor, v rámci ktorého navrhovateľka uviedla, že v Y. jej zomreli rodičia, staral sa o ňu otcov brat. V septembri 2009 legálne odcestovala na O., kde po ročnej jazykovej príprave do augusta 2012 študovala na univerzite v X.. Tvrdila, že O. opustila kvôli tomu, že po výbuchu vo vojenskom sklade v H. dňa 04.03.2012, bol strýko uväznený a obvinený že sa podieľal na príprave výbuchu, ktorý bol hodnotený ako príprava štátneho prevratu a jej preto nemal kto platiť náklady na živobytie počas štúdia v zahraničí. Po tejto udalosti začala mať telefonáty od neznámych ľudí, pravdepodobne z H., ktorí sa zdržiavali na O., keďže telefónne číslo bolo O.. Odkazovali jej, že si ju nájdu a že bude mať problém. Domnievala sa, že telefonické vyhrážky súviseli so strýkovým uväznením. Na O. štátne orgány sa so žiadosťou o pomoc neobrátila preto, lebo O. sú podľa nej rasisti, ktorí nemajú radi Č.. Uviedla, že v súvislosti s prejavmi rasizmu ju chytili neznámi muži, O., a vyhrážali sa jej, že keď sa „nepodvolí“, tak jej ublížia a že O. nie je jej krajina. Odpovedala im, že keď dokončí štúdium, odíde domov. Potom začala kričať a vybrala mobilný telefón, na čo sa muži zľakli a ušli. Udalosť preto polícii neohlásila a nakoniec sa rozhodla, že O. opustí a nelegálne sa dopravila na územie SR.
Iné dôvody žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR navrhovateľka v priebehu konania pred odporcom neuviedla.
Odporca po vyhodnotení a posúdení všetkých navrhovateľkou uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľka nesplnila zákonom ustanovené podmienky a svoju žiadosť zakladala na iných dôvodoch ako tých, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle.
Správny orgán v prvom rade argumentoval, že navrhovateľka v Y. nemala žiadne problémy s oficiálnymi štátnymi orgánmi, v krajine pôvodu nebola nikdy trestaná, väznená či iným spôsobom prenasledovaná. Odporca považoval za zrejmé, že navrhovateľka v Y. nemala opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a zároveň v Y. nebola ani prenasledovaná za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v ustanovení § 8 zákona o azyle. Na podporu svojich tvrdení odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v konaní sa nepreukázala perzekúcia voči navrhovateľkinej osobe v zmysle Ženevskej konvencie 1951 a teda správny orgán navrhovateľku nepovažoval za utečenca.
Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej dôvodil, že navrhovateľka krajinu pôvodu opustila za účelom štúdia na O.. Svoju žiadosť zakladala na skutočnosti, že nemala dostatok finančných prostriedkov potrebných na existenciu a štúdium. Odporca ďalej v rozhodnutí poukázal i na navrhovateľkou tvrdený fyzický útok na jej osobu na O.. Toto tvrdenie však správny orgán vyhodnotil ako účelové, nakoľko navrhovateľka trestné oznámenie vo veci predmetného fyzického útoku nepodala a O. nakoniec opustila z ekonomických dôvodov tak, ako to sama neskôr uviedla.
Po prehodnotení dôvodov žiadosti navrhovateľky dospel odporca k záveru, že v prípade navrhovateľky nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Absentoval tu samotný pojem prenasledovania, ako i preukázanie pôvodcu prenasledovania.
Odporca považoval tvrdenie navrhovateľky, že sa jej krajania telefonicky na O. vyhrážali asi kvôli strýkovi, v súvislosti s výbuchom vojenského skladu dňa 04.03.2012 v H., za klamlivé, v snahe dokázať opodstatnenosť jej žiadosti o azyl na území SR. Odporca z dostupných zdrojov preveril informácie o tomto výbuchu, ku ktorému došlo následkom elektrického skratu a požiaru, pričom výbuchy si vyžiadali takmer 200 mŕtvych a množstvo zranených. Podľa nemenovaného európskeho diplomata incident nemal politické pozadie a polícia vylúčila teroristický čin. Pokiaľ by bolo pravdou uväznenie strýka, nebolo to kvôli výbuchu a následnému obvineniu z príprav štátneho prevratu a strýkov problém sa navrhovateľky netýka. Následné telefonáty od neznámych krajanov na O., pokiaľ v skutočnosti nejaké boli, s tým nesúviseli a aj v súvislosti s prejavmi rasizmu sa mala navrhovateľka so žiadosťou o pomoc obrátiť na príslušné O. štátne orgány. Keďže tak nekonala, mal Migračný úrad za to, že na O. nemala žiadne problémy, okrem finančných a keď sa ocitla vo finančnej tiesni, mala sa vrátiť späť do Y., kde po jej návrate, podľa toho, čo počas pohovoru odporcovi uviedla, nič nehrozí. Navrhovateľka krajinu pôvodu opustila legálne za účelom štúdia na O., ktorú opustila pre nedostatok finančných prostriedkov.
V nadväznosti na skúmanie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovení § 13a alebo § 13b zákona o azyle odporca záverom poznamenal, že navrhovateľka svoju žiadosť neodôvodňovala takými dôvodmi a skutočnosťami, ktoré by spĺňali zákonné podmienky na poskytnutie tejto formy medzinárodnej ochrany.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany odôvodňovala inými skutočnosťami a dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v ustanoveniach § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle, prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť navrhovateľky v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle ako zjavne neopodstatnenú.
Odporca vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že jedným zo základných predpokladov kladného posúdenia žiadosti o azyl je akceptácia dôvodov žiadosti o azyl žiadateľa, ktorý je hodnovernou osobu. Cestovný doklad navrhovateľky vykazoval znaky falšovania, hoci navrhovateľka uviedla, že nevie o neoprávnených zásahoch v jej cestovnom pase, čo považoval odporca za fabulujúce s tým, že navrhovateľka nie je považovaná za hodnovernú osobu.
Vo svojom rozhodnutí sa odporca napokon zaoberal stanoviskom splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, najmä v súvislosti s námietkou, že situácia v krajine pôvodu nie je bezpečná a miera neselektívneho násilia je veľmi vysoká, pričom podľa neoficiálnych správ predmetný výbuch v H. bol výsledkom útoku povstalcov. Zotrval na správach a záveroch, ako to predtým uviedol vo svojom rozhodnutí. Pokiaľ navrhovateľka mala na O. problémy napríklad s rasizmom, respektíve s „domácimi“, ktorí ju chceli znásilniť a nútili ju k prostitúcii, mala sa obrátiť na príslušné O. štátne orgány, ktoré netolerujú prejavy rasizmu. Navrhovateľkine vysvetlenie jej nečinnosti a priebehu útoku odporca nepovažoval za postačujúce, ani logické. K námietkam ohľadom situácie v Y. odporca opätovne uviedol, že v súčasnosti v Y. neprebieha žiaden konflikt, politická a bezpečnostná situácia je hodnotená ako stabilná, pokojná a predvídateľná, s vyrovnanými vzťahmi so susedmi. Okrem toho splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky nepredložila žiadne informácie o Y. a neuviedla žiaden informačný zdroj. Odporca zotrval na analýze prípadu, že navrhovateľka nemala v Y. žiadne problémy, legálne odtiaľ vycestovala za účelom štúdia na O., kde mala jediný problém, a to ekonomický a preto jej žiadosť o udelenie azylu odporca zamietol ako zjavne neopodstatnenú.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka dňa 13.11.2012 prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne v zákonnej 20-dňovej lehote opravný prostriedok faxovým podaním, písomne potvrdeným a žiadala rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČAS: MU-542-14/PO- Ž-2012 zo dňa 16.10.2012 o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej v plnom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na nové konanie, taktiež žiadala súd o odklad vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia.
Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky s rozhodnutím odporcu nesúhlasila, nakoľko sa domnievala, že odporca nesprávne vyhodnotil navrhovateľkinu žiadosť o azyl, nakoľko nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe toho posúdil prípad navrhovateľky nesprávne po právnej stránke. Domnievala sa, že navrhovateľka spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia § 13a zákona o azyle z dôvodu hrozby vážneho bezprávia. Rovnako trvala na tom, že správny orgán nemal navrhovateľkinu žiadosť zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú a mal skúmať, či spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Argumentovala zlou a nestabilnou bezpečnostnou situáciou v Y..
Z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 10.12.2012, doručeného odvolaciemu súdu dňa 14.12.2012, vyplynulo, že odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Správny orgán podrobne argumentoval dôvodmi žiadosti navrhovateľky, uvedenými navrhovateľkou na vstupnom pohovore dňa 29.08.2012 s tým, že navrhovateľka počas azylového konania nepreukázala ani jeden z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Odvolaciu námietku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, týkajúcu sa neposkytnutia doplnkovej ochrany, považoval s ohľadom na ustanovenie § 13a zákona o azyle za právne irelevantnú a účelovú.
Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom, nakoľko v zmysle § 250f ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky, ako i odporca zhodne súhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 a 3 O. s. p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.01.2013 o 08:55 hod..
V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 12 ods. 1 zák. o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ:
a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,
b) pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú krajinu pôvodu, alebo
c) nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti.
Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. (§ 12 ods. 3 zákona o azyle)
Z ustanovenia § 20 ods. 5 zákona o azyle vyplýva, že do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona sa čas potrebný na doručenie rozhodnutia nezapočítava.
Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľky, uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keďže v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle zamietol navrhovateľke žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenú.
Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.
Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f) citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov, pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.
V ustanovení § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle sú vymedzené zákonné podmienky, za splnenia ktorých môže byť žiadosť žiadateľa o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená v prípade, ak žiadateľ svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch alebo skutočnostiach ako sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b citovaného zákona, pričom také rozhodnutie musí byť vydané do 60 dní od začatia konania.
Vyplývajúc z administratívneho spisu odporcu odvolací súd považoval za preukázané, že odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľky v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona o azyle v lehote 60 dní od začatia konania o udelenie azylu, ktoré sa začalo dňa 21.08.2012, kedy navrhovateľka pred pracovníkmi Oddelenia Policajného zboru Č. T. U. vyhlásila, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky a preto v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre zamietnutie jej žiadosti ako zjavne neopodstatnenej.
Odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľky na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle, keďže navrhovateľka svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany odôvodnila existenciou takých dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Navrhovateľka skutočnosť, že bola v krajine pôvodu prenasledovaná z dôvodov relevantných podľa zákona o azyle a Ženevského dohovoru z roku 1951 v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala a samotná prítomnosť obáv o svoju bezpečnosť bez objektivizácie opodstatnenosti, je pre rozhodnutie o azyle irelevantnou.
Navrhovateľka v priebehu azylového konania neuviedla žiadne podstatné skutočnosti a nepredložila žiadne hodnoverné dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jej žiadosti. Ako sama potvrdila, v Y. nevyvíjala žiadnu činnosť, pre ktorú by jej hrozila akákoľvek perzekúcia, do styku s políciou, armádou či inými zložkami štátu nikdy neprišla a ani nikdy nečelila žiadnemu prenasledovaniu zo strany týchto orgánov. Samotný fakt, že sa obávala prípadného návratu do krajiny pôvodu, nakoľko by sa tam necítila bezpečne, ešte nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Bezpečnosť navrhovateľky v krajine pôvodu nebola nijakým spôsobom ohrozená a teda navrhovateľka mohla aj naďalej bez akýchkoľvek vážnejších problémov v Y. zotrvať.
V predmetnej veci odporca postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu nenašiel ani dôvod pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a a § 13b zákona o azyle, pretože nepovažoval navrhovateľkine dôvody za dôvody, pre ktoré by bola navrhovateľka v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.
V prejednávanej veci teda odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľky na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle, keďže navrhovateľka svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR odôvodnila existenciou (prevažne ekonomických) dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.
Skutočnosť, že navrhovateľka prejavila obavy z rasistických útokov na O., respektíve z nedostatku finančných prostriedkov, nie sú podľa názoru krajského súdu zákonnými dôvodmi na udelenie azylu. Z uvedeného dôvodu preto krajský súd i túto námietku navrhovateľky považoval za nedôvodnú. Navyše je pravdou, že navrhovateľka pred odchodom z krajiny pôvodu žiadne konkrétne problémy neuvádzala, nakoľko ich (ako to sama niekoľkokrát uviedla) ani nemala.
Podľa názoru krajského súdu, v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a navrhovateľkou uvedené skutočnosti boli správne a logicky vyhodnotené. Dôvody uvedené splnomocnenou zástupkyňou navrhovateľky v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko ani v jednom prípade nezakladali relevantný dôvod pre udelenie azylu, respektíve poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Navrhovateľka v konaní nepredložila žiaden relevantný dôkaz o tom, že by bola v Y. prenasledovaná a že by jej prenasledovanie v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo.
Krajský súd nevyhovel žiadosti o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle ako vecne správne potvrdené.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka a jej splnomocnená zástupkyňa boli v konaní neúspešné, nemali preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.