Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-34-2012.pdf
PDF · 92.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/34/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci navrhovateľky C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom T. T. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Krnáč s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 65/A, IČO: 47 232 293, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Jána Krnáča, proti odporcovi O. T. T., zastúpené starostom obce B.. G. G., nar. X.X.XXXX, zastúpený JUDr. Jozefom Bónom, advokátom, so sídlom v Žiari nad Hronom, Chrásteka 25, o návrhu na zaplatenie sumy 2.347,78 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu odporcu JUDr. Jozefa Bónu vo výške 628,05 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu pôvodne podaným návrhom domáhala zaplatenia od odporcu sumy 2.347,78 € ako nevyplateného odstupného. V priebehu konania poukázala na to, že netrvá na tejto právnej kvalifikácii, pretože podľa jej názoru nie je podstatné, či ide o odstupné alebo iný právny nárok, vyplývajúci jej na základe mzdového listu ako aj výplatnej pásky, vypracovanej zo strany odporcu.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh žiadal zamietnuť ako nedôvodný s poukazom na to, že navrhovateľke bola vyplatená mzda aj odstupné v mesiaci december 2010 vo výške, ktorá jej patrila, pričom zo strany odporcu bola vyplatená ešte podľa jeho názoru vyššia výška finančného plnenia, na akú v zmysle zákona navrhovateľka mala nárok.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil sa s mzdovým listom za rok 2010, s mzdovým listom za rok 2009, s kolektívnymi zmluvami za rok 2009 a 2010, s ostatným spisovým materiálom.
Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa podaným návrhom domáhala zaplatenia od odporcu sumy 2.347,78 € s úrokom z omeškania vo výške 9 %, počítaný od 1.2.2011 do zaplatenia. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľka pracovala v období od 30.11.1994 do 31.12.2010 ako E. O. T. T., pričom bola zvolená občanmi obce na celkovo 4 volebné obdobia za sebou. Uviedol, že vzhľadom na komunálne voľby zo dňa 27.10.2010 navrhovateľke skončilo funkčné obdobie starostky v O. T. T., a to k 31.12.2010. S poukazom na skončenie funkcie navrhovateľke prináležalo finančné plnenie, a to jednak odstupné vo výške 5-násobku jej priemerného mesačného platu, ako aj mzda za mesiac december. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na to, že v zmysle doloženého mzdového listu za mesiac december 2010 prináležalo navrhovateľke finančné plnenie
vo výške 10.189,25 €, a to titulom odstupného. Uviedol, že z uvedenej sumy bola navrhovateľke zaplatená len časť a zostala neuhradená suma 2.347,78 €. V priebehu konania zástupca navrhovateľky poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ sa týka uplatnenej dlžnej sumy, aj keď navrhovateľka spočiatku odôvodňovala svoj žalobný návrh nezaplatením odstupného, v priebehu konania už netrval na tejto právnej kvalifikácii, pretože podľa jeho názoru nie je podstatné, či ide o odstupné alebo iný právny nárok, vyplývajúci jej na základe mzdového listu, ako aj výplatnej pásky, vypracovanej zo strany odporcu. Uviedol, že nezohľadňujúc právny nárok, plat alebo odstupné, navrhovateľke prislúcha rozdiel medzi skutočne vyplatenou sumou 6.855,43 € a sumou vo výške 9.203,21 €, ktorá údajne mala byť navrhovateľke vyplatená v zmysle výplatnej pásky, ako aj v zmysle mzdového listu, a navrhovateľkou je uplatnený nárok, a to vo výške rozdielu 2:347,78 €, ktorý je teda aj predmetom konania. Zástupca navrhovateľky poukázal na to, že samotný odporca vo svojej účtovnej evidencii eviduje sumu 9.203,21 €, ktorú mal vyplatiť navrhovateľke, avšak doposiaľ jej túto sumu v celom rozsahu nevyplatil. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na tú skutočnosť, že zo strany odporcu bolo navrhovateľke vyplatené plnenie za mesiac december, a to takým spôsobom, že dokonca navrhovateľke bolo vyplatené viac, ako jej podľa zákona prislúcha. Právny zástupca odporcu poukázal na to, že navrhovateľke prináležalo finančné plnenie vo výške 6.594,70 €, pričom jej bolo vyplatené 6.965,36 €, čiže jej bolo vyplatené naviac o 370,65 € ako mala nárok. Pokiaľ sa týka peňažného vyčíslenia za mesiac december 2010, právny zástupca odporcu namietal túto výšku, a to s poukazom na to, že samotný výpočet si vypracovávala v tom čase navrhovateľka ešte ako starostka obce.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 353/1994 o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, účinný v rozhodnom období (ku dňu 31.12.2010 - ku dňu zániku funkcie starostu), starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1. Plat sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.
Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona plat podľa ods. 1 patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu.
Podľa § 4 ods. 1 bod 2 toho istého zákona starostovia sa na účely § 3 ods. 1 zaraďujú do 9 platových skupín podľa počtu obyvateľov obce alebo mesta a násobky sa im ustanovujú takto: 2/ od 501 do 1000 obyvateľov - 1,83-násobok.
Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona plat starostu nemôže byť nižší, ako je uvedené v § 3. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až na dvojnásobok.
Podľa § 5 ods. 2 písm. a/ toho istého zákona po zániku mandátu starostu okrem dôvodov, uvedených v osobitnom predpise, z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi odstupné z rozpočtu obce, ktoré v závislosti od času výkonu funkcie je 5-násobok jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu 4 roky.
Podľa § 5 ods. 3 toho istého zákona priemerným mesačným platom na účely ods. 2 a § 2 ods. 2 je súčet platu podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 a jednej dvanástiny odmien podľa ods. 1 s výnimkou mimoriadnych odmien, vyplatených za obdobie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Priemerný mesačný plat sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi konania sú skutočnosti, ktoré nie sú sporné, a preto pokiaľ sa týka nich, súd nevykonával ďalšie dokazovanie. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné to, že navrhovateľka vykonávala v období od 30.11.1994 do 31.12.2000 funkciu E. O.. Medzi účastníkmi konania nebola sporná ani tá skutočnosť, že navrhovateľke pri skončení funkcie starostky obce prináleží odstupné vo výške 5-násobku priemerného mesačného platu. Účastníci konania sa zhodli aj na tom, že pokiaľ sa týka platovej skupiny s poukazom na počet obyvateľov v obci, prislúcha navrhovateľke násobok 1,83, nakoľko sa jedná o O. T. T., kde je počet obyvateľov v skupine 2/ od 501 do 1000. Na základe tohto koeficientu prináležala navrhovateľke priemerná mesačná mzda, ktorá vznikla súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej podľa údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok a násobku 1,83, a to vo výške 1.363 €. Tieto
skutočnosti si účastníci konania odsúhlasili v rámci priebehu pojednávania a sporné neboli. V priebehu dokazovania súd zistili, že medzi účastníkmi konania sú sporné zápisy v mzdových listoch, nakoľko boli predložené rôzny mzdové listy, sporná je výška výplaty, ktorá bola už vyplatená navrhovateľke za mesiac december 2010, týkajúca sa celého mzdového nároku, čiže mzdy, ako aj odstupného, pričom sporná bola aj samotná výška odstupného. Preto, aby súd zistil, aké finančné plnenie prináležalo navrhovateľke za mesiac december 2012, súd zisťoval, jednak v akej výške vznikol navrhovateľke nárok na výplatu mzdy, a aký nárok na výplatu, pokiaľ sa týka výšky odstupného v súvislosti so zánikom funkcie. Pokiaľ sa týka výšky mzdy za mesiac december 2010, súd vychádzal z platu starostu, ktorý je v zmysle zákona 1363 €, a tvorí súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok, a násobku 1,83 €. Táto výška základného platu medzi účastníkmi sporná nebola. Súd pri zisťovaní výšky mzdy, ktorá patrila navrhovateľke za mesiac december 2010, vychádzal z takéhoto základného platu, pričom zohľadnil finančné plnenie, a to náhradu za sviatok 74,87 €, ktorú žiaden z účastníkov nerozporoval. Po odpočítaní povinných zákonných odvodov je zrejmé, že navrhovateľke za mesiac december 2010 prináležala čistá mzda vo výške 1.074,56 €. Skutočnosť, že navrhovateľke prináleží za mesiac december 2010 čistá mzda vo výške 1.074,56 € potvrdil aj svedok C.. C. R., ktorý pracuje v súčasnej dobe ako kontrolór O. T. T.. Totožne sa vyjadrila aj svedkyňa, B. O., ktorá pracovala ako ekonómka O. T. T.G.. Súd ďalej zisťoval, aká výška odstupného pri skončení funkcie navrhovateľke prináleží. Je zrejmé, že navrhovateľke vznikol nárok pri skončení funkcie aj na vyplatenie odstupného z rozpočtu obce, pričom vzhľadom na to, že funkciu vykonávala 4 roky, patrí jej odstupné vo výške 5-násobku jej priemerného mesačného platu. Súd zisťoval, aký priemerný mesačný plat pre účely určenia odstupného navrhovateľke prináležal. V zmysle platnej právnej úpravy v rozhodnom období priemerný mesačný plat je tvorený súčtom platu podľa § 3 a jednej dvanástiny odmien s výnimkou mimoriadnych odmien, vyplatených za obdobie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Navrhovateľke prináležalo odstupné vo výške 5-násobku jej priemerného mesačného platu vo výške 1.363 €. Súd v priebehu konania zisťoval, či navrhovateľke boli vyplatené odmeny s výnimkou mimoriadnych odmien, ktoré by po súčte vo výške jednej dvanástiny tvorili priemerný mesačný plat, potrebný pre účely zisťovania výšky odstupného. Súd je toho názoru, že rozhodným obdobím, a to 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu, a takisto v podstate aj odmien, je obdobie mesiacov január - november 2010 (od 1.1.2010 do 30.11.2010) a mesiac december 2009. Vzhľadom na to, že funkčné obdobie starostky skončilo ku dňu 31.12.2010, mesiac december nie je možné do tohto obdobia započítať. Súd teda zisťoval, či v období uvedených mesiacov, a to december 2009 a január - november 2010 boli vyplatené navrhovateľke také odmeny, ktoré by vlastne sa započítali do priemerného mesačného platu, potrebného pre zisťovanie pri výplate odstupného. Z takýchto odmien by sa započítavala jedna dvanástina. Mimoriadne odmeny sa nezapočítavajú. Súd zistil, že v mesiaci december 2009 navrhovateľke žiadna odmena vyplatená nebola. V mesiaci marec 2010 jej boli vyplatené pod názvom ostatné príplatky suma 264,66 €. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že sa malo jednať o plnenie, a to doúčtovanie za mesiace január a február 2010, doúčtovania mzdy, a to jej zvýšenie v súvislosti so štatistickými úpravami. Súd ani z výpovedí svedkov nezistil, že by uvedená suma, ktorá bola navrhovateľke vyplatená za mesiac marec vo výške 264,66 €, že by mala tvoriť odmenu. Preto túto sumu súd pri výpočte priemerného zárobku, kde sa zohľadňujú odmeny, nezohľadnil. V mesiaci apríl 2010 bola navrhovateľke vyplatená suma 1.481,53 € a v mesiaci november 2010 suma 1.370 €. V obidvoch prípadoch je táto suma uvádzala v mzdovom liste ako odmena. Z výsluchu účastníkov súd zistil, že sa o odmenu nejedná, jedná sa o výplatu v mesiaci apríl 13-teho platu a v mesiaci november 14-platu. Čiže ani uvedené dve finančné plnenia súd nemohol započítať do jednej dvanástiny odmien. V auguste 2010 bola vyplatená navrhovateľke suma 1.370 €, tiež v mzdovom liste špecifikovaná ako odmena. Podľa vyjadrenia navrhovateľky sa jednalo o finančné plnenie pri príležitosti jej životného jubilea, a to 60 rokov veku. Z doloženej kolektívnej zmluvy za rok 2010, a to článok 25 bod 1 súd zistil, že nárok na vyplatenie odmeny by prislúchal pri dosiahnutí 50 rokov veku a nebolo zistené, že by takýto nárok vznikol aj pri dosiahnutí 60 rokov veku. Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že súd nezistil žiadnu odmeny, z ktorej jednu dvanástinu by mal započítať k priemernému mesačnému platu, ktorý je rozhodný pre výpočet odstupného. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd pri určení špecifikácie výšky odstupného, ktorý prináležal navrhovateľke, vychádzal zo zákonného priemerného mesačného platu, ktorý je 1.363 € brutto. Podľa názoru súdu, ako vyššie bolo uvedené, prináleží navrhovateľke odstupné vo výške 5-násobku priemerného mesačného platu, čo predstavuje sumu 6.815 € brutto (1.363 x 5). Uvedené odstupné sa zdaňuje daňou 19 % (1.294,85). Navrhovateľke preto prináležalo odstupné vo výške 5.520,15 €. Navrhovateľke prináležalo celé peňažné plnenie, ktoré malo byť vyplatené v
mesiaci december a malo pozostávať z nevyplatenej mzdy a odstupného spolu vo výške 6.594,71 € (1.074,56 plus 5.520,15). Z uvedenej sumy treba odpočítať sumu 65,95 € ako 1 %, ktoré z čistej mzdy mala platiť navrhovateľka do odborového zväzu v zmysle finančného poriadku. Z uvedenej mzdy treba odpočítať aj sumu 16,60 € ako plnenie do DDS. Po takomto odpočte mala byť zo strany odporcu vyplatená navrhovateľke suma 6.512,16 € (odstupné plus mzda za mesiac december 2010). Súd zistil, že navrhovateľke bola vyplatená zo strany odporcu celkove suma 6.855,43 €, a to tak, že dňa 27.12.2010 suma 6.525,64 €, dňa 29.12.2010 suma 55,77 €, dňa 31.1.2011 suma 262,20 € a dňa 27.12.2011 suma 12 € Vzhľadom na to, že navrhovateľke bolo vyplatené to, čo jej v súlade so zákonom patrí, pričom treba konštatovať, že zo strany odporcu jej bolo vyplatené naviac, súd návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na to, že odporca mal v konaní úspech, súd mu priznal trovy konania, a to trovy konania odporcu za účasť na pojednávaniach dňa 4.7.2012 náhradu mzdy 24,20 € pri hodinovej mzde 6,05 € (od 9.00 hod. do 13.00 hod.), za účasť na pojednávaní dňa 21.11.2012 za čas od 12.00 hod. do 15.00 hod., priemerná hodinová mzda 5,79 €, čo predstavuje sumu 17,37 € a náhradu mzdy za účasť na pojednávaní dňa 16.1.2013 od 9.00 hod. do 13.00 hod., priemerná hodinová mzda 6,35 €, čo predstavuje sumu 25,40 €. Súd priznal odporcovi aj cestovné, a to náklady, súvisiace s použitím služobného motorového vozidla Škoda Felicia Combi, EVČ Q. XXX K. za cestovné na tri pojednávania, trasa 54 km, spolu 162 km, priemerná spotreba 6,83 litra pri cene PHM 1,50 €, cestovné náklady predstavujú sumu 16,50 €. Odporca predložil súdu kópiu technického preukazu motorového vozidla, kópiu pokladničného bloku o poslednom nákupe PHM, ako aj kópie listov prevádzkového denníka o použití služobného motorového vozidla obce, ako aj potvrdenie zamestnávateľa o čistej hodinovej mzde. Súd právnemu zástupcovi odporcu priznal trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, a to za 5 úkonov po 101,25 € (príprava a prevzatie veci, podanie odporu s odôvodnením, účasť na pojednávaniach na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 4.7.2012, 21.11.2012 a 16.1.2013 (§ 14 ods. 1 vyhlášky). Súd priznal zástupcovi odporcu aj režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky za rok 2012 štyri úkony po 7,63 € a za rok 2013 jeden úkon po 7,81 €. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 vyhlášky. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu žiadané trovy konania za písomné podanie vo veci samej, a to návrh dôkazov zo dňa 8.10.2012 s poukazom na to, že uvedeným podaním zástupca odporcu súdu predkladal nový výpočet nároku na odstupné a skutočne vyplatenú sumu navrhovateľke, ako aj generálie svedkov, ktorých žiadal vypočuť. Uvedenú skutočnosť, to znamená generálie svedkov, mohol uviesť aj na poslednom pojednávaní, ktoré bolo odročované a novú špecifikáciu výpočtu predložil z vlastnej iniciatívy. Súd tieto trovy nepovažoval za účelne vynaložené trovy, a preto za tento úkon ich súd právnemu zástupcovi odporcu nepriznal.
O povinnosti navrhovateľky zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu odporcu súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.