Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-1079-2009.pdf
PDF · 71.57 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/1079/2009
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci vymoženia sumy 336,98-Eur s príslušenstvom pre oprávneného: Východoslovenská energetika a.s., IČO: 36211222 Mlynská 31 042 91 Košice
proti povinnému: Q. G., U.. XX.X.XXXX N. XXX/XX XXX XX D. o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú. II. Exekúciu súd z a s t a v u j e. III. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Okresný súd Trebišov poverením č. 5811 059875* zo dňa 22.12.2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka, Exekútorský úrad so sídlom Námestie slobody 13, 071 01 Michalovce.
Podaním doručeným súdu dňa 23.12.2011, podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), t.j. z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vo svojom podaní uplatnil náhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP, Exekúciu súd zastaví ak, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP, Exekúciu súd zastaví ak, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1,2,3 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Platiteľom preddavku podľa odseku 2 je súd, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
Podľa ust. § 200 ods. 1 prvá veta EP; trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 1, ods. 2 prvá veta EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Predpokladom procesnej spôsobilosti je hmotnoprávna spôsobilosť vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, ktorá u fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou.
Súd preskúmal návrh súdneho exekútora a prostredníctvom Dedičskej kancelárie tunajšieho súdu zo súdneho spisu 1D/274/2012 zistil, že povinný zomrel dňa 1526.7.2012 a po poručiteľovi neostal žiaden majetok, a preto bolo konanie o dedičstve zastavené. Vzhľadom k tejto skutočnosti, teda smrti povinného súd rozhodol o neprípustností exekúcie a túto exekúciu zastavil. Súd sa venoval ďalej otázke trov súdneho exekútora a rozhodol o tom, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Túto skutočnosť súd odôvodňuje nasledovne. Z príslušných ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime a na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie zálohy, pričom neposkytnutie zálohy je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa a základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko, súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne znáša aj riziko spočívajúce v tom, že jeho nárok na trovy exekúcie nebude uspokojený, ktoré je do značnej miery odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (napr. aj advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu , je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie ( porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 272/08 z 22.10.2008, Uznesenia sp.zn. I. ÚS 377/08 z 5.11.2008, III. ÚS 432/2008 z 16.12.2008, Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu z 23. novembra 1983 Van der Mussele proti Belgicku, séria A, č. 70)
Z ust. § 203 ods. 1 EP, ktoré je výnimkou zo zásady ustanovenej v § 197 ods. 1 EP ( podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný) vyplýva, že v prípade zastavenie exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne iba vtedy, ak oprávnený zastavenie exekúcie procesne zavinil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu, či oprávnený nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie práva hmotného. Preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie konania možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Pod „zavinením oprávneného“ v zmysle § 203 ods. 1 EP treba preto rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 EP prichádza do úvahy len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§57 ods. 1 písm. h) EP).
V rámci ústavne konformného výkladu ust. § 203 ods. 1 EP nemožno preto zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie bez splnenia podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia (ktoré sú upravené taxatívne), a nemožno oprávnenému túto povinnosť uložiť ani pri použití analógie podľa § 203 ods. 2 EP v prípade, ak exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, t.j. podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. V súdnej praxi je tiež ustálený názor, že procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie neprichádza do úvahy ani v prípade, ak v priebehu exekučného konania povinný zomrel a nemal žiadnych dedičov alebo bolo dedičské konanie zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiadny majetok a zastavenie exekúcie (z dôvodu nedostatku hmotnoprávnej spôsobilosti povinného a spôsobilosti byť účastníkom konania) nijakým spôsobom nezavinil oprávnený, lebo smrť povinného pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohol predpokladať, ani predvídať, preto v takom prípade nemožno uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy zastavenej exekúcie. Vzhľadom k uvedenému súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP ).