Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/103/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, proti: L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30.júna 2023, č. k. -48, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným na súd dňa 28. 06. 2023 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil L. G. zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác každého druhu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v Obci Likavka, k. ú. N., evidované Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor, na LV č. XXX, a to pozemok parcela registra C KN č. 1362 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 256 m2, pozemok parcela registra C KN č. 1363 - záhrada o výmere 264 m2 a stavba

- rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na pozemku parcela registra C KN č. 1362 a uložil L. G. zabezpečiť, aby všetky tretie osoby ňou poverené v súvislosti so stavebnými prácami na vyššie uvedených nehnuteľnostiach sa zdržali akýchkoľvek stavebných prác. Návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. N., ktoré priamo susedia s rodinným domom a pozemkami vo vlastníctve L. G.. Táto dňa 04.04.2023 podala na stavebný úrad Obce Likavka žiadosť o stavebné povolenie týkajúce sa rekonštrukcie rodinného domu súpisné číslo XX. Oznámením stavebného úradu zo dňa 12.05.2023 začalo spojené stavebné a územné konanie týkajúce sa predmetnej stavby. Navrhovateľ písomne uviedol svoj nesúhlas s predmetnou stavbou. Bezprostredne po vydaní návrhu na vydanie stavebného povolenia a pred samotným vydaním stavebného povolenia dňa 14.06.2023 začala L. G. vykonávať rekonštrukciu rodinného domu, čo vyplýva z priloženej fotodokumentácie. On ju opakovane žiadal, aby ukončila stavebné práve, na jeho žiadosti nijako nereagovala. Predmetné skutočnosti oznámil pracovníčke stavebného úradu Ing. F. a starostovi Obce Likavka Ing. Y. R.. Starosta mu uviedol, že nemá žiadne kompetencie na zastavenie stavebných prác a Ing. F. mu na jeho žiadosť následne oznámila, že dňa 21.06.2023 vydala rozhodnutie o zastavení stavby. Napriek uvedenému rozhodnutiu L. G. naďalej vykonáva stavebné práce, nerešpektuje platné stavebné predpisy a rozhodnutia stavebného úradu, tvrdí, že sa jedná o nepovolenú stavbu, t. j. stavbu bez stavebného povolenia. L. G. naďalej stavia a tým porušuje stavebný zákon. Domnieva sa, že celá stavba ako je uvedená v žiadosti o stavebné povolenie je v rozpore so zákonom, pretože navrhované stavebné riešenie zasiahne do jeho vlastníckeho práva tým, že dôjde k neprimeranému zníženiu slnečného svitu na jeho pozemku. Navrhované okná sú otočené do jeho pozemku, preto neprimerane zasiahnu do jeho vlastníckeho práva a práva na jeho súkromie. Právne vec odôvodnil §

324 ods. 3, a (ďalej len „“). Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľ sa domáhal uloženia povinnosti L. G. ako vlastníčke susediacej nehnuteľnosti a tretím osobám zdržať sa vykonávania stavebných prác, ako stavby realizovanej bez stavebného povolenia. Žalobca osvedčil, že dňom podania žiadosti dňa 04.04.2023 L. G. bolo začaté spojené územné a stavebné konanie a že poverená zamestnankyňa stavebného úradu nariadila s okamžitou platnosťou zastavenie všetkých stavebných prác na predmetnej stavbe v zmysle stavebného zákona. Podľa žalobcu napriek nariadenému zastaveniu stavebných prác L. G. v stavebných prácach, ktoré si vyžadujú stavebné povolenie, pokračuje. Súd prvej inštancie poukázal na to, že hmotnoprávnym základom pre poskytnutie ochrany vlastníkovi pred neoprávneným zásahom je ust. , podľa ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho právo neoprávnene zasahuje. Ochranu pred zásahom do vlastníckych práv nemožno zamieňať s činnosťou vykonávanou v rozpore so stavebným zákonom. Zákaz vykonávať stavebné práce bez stavebného povolenia vyplýva všetkým stavebníkom priamo z ustanovenia stavebného zákona, v zmysle ktorého stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočniť iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži ako prostriedok nápravy porušenia ustanovení stavebného zákona ako verejnoprávneho predpisu, ktorý upravuje práva a povinnosti účastníkov stavebného konania. Je vecou príslušného stavebného úradu, ak zistí vykonávanie stavebných prác bez stavebného povolenia, aby rozhodol o odstránení stavby v zmysle stavebného zákona, ak je stavba postavená bez stavebného povolenia, prípadne v rozpore s ním. Súd prvej inštancie mal za to, že ak L. G. stavia bez stavebného povolenia, táto činnosť sama o sebe nespôsobuje zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa podľa . Pokiaľ sa týka žalobcom tvrdeného porušenia susedských práv upravených v , a teda, že vy zmysle projektovej dokumentácie a stavebného riešenia dôjde k zásahu do jeho vlastníckeho práva tienením, s ktorým môže súvisieť aj otázku výhľadu, uvedené je vecou posúdenia príslušného stavebného úradu. Posúdenie, či stavba spĺňa všetky všeobecne záväzné právne predpisy neprináleží súdu, ale stavebnému úradu v zmysle ustanovení stavebných predpisov. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti zdržať sa výkonu stavebných prác, na ktoré je potrebné stavebné povolenie, nie je možné vyhovieť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom namietal, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Mal za to, že napadnuté rozhodnutie Okresného súdu je nepreskúmateľné pre nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia. Zároveň mal za to, že rozhodnutie súdu je svojvoľné a arbitrárne. Domnieval sa, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré uviedol vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vyjadril názor, že podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne a vecne zdôvodnil okolnosti, ktoré zákon vyžaduje na nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia. Zdôraznil skutočnosť, že žalovaná napriek nevydaniu stavebného povolenia pokračuje vo vykonávaní stavebných prác na svojom rodinnom dome, čím dochádza nie len k porušovaniu stavebných predpisov, ale i k bezprecedentnému zásahu do jeho vlastníckeho práva. Mal za to, že súd nesprávne posúdil podstatné okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v tom, že podľa názoru súdu má vo veci konať výlučne príslušný stavebný úrad. Ak je aj súd toho názoru, že stavebný úrad je nečinný resp. že vec je výlučne v kompetencii stavebného úradu, nemôže súd podľa jeho názoru bez ďalšieho zamietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby riadne preskúmal, či činnosťou odporkyne nedochádza i k zásahu do môjho vlastníckeho práva. Domnievam sa, že uskutočňovanie nepovolenej stavby zo strany žalovanej zásadným spôsobom zasahuje do môjho vlastníckeho práva tým, že dochádza k zhotoveniu stavby, ktorá zatieni jeho pozemok a obmedzí možnosti užívania môjho rodinného domu. Popísaným konaním žalovanej dochádza k vzniku škody na mojom majetku, pričom podaným neodkladným opatrením žiada, aby súd zastavil toto protiprávne konanie. Zároveň predložil rozhodnutie stavebného úradu o zastavení stavebného konania zo dňa 30.06.2023, ktoré žalovaná taktiež nerešpektuje a i naďalej na mieste vykonáva stavebné práce

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca opakovane zamedzuje vydaniu stavebného povolenia na rekonštrukciu jej rodinného domu, o ktorú riadne požiadala ešte dňa 4.4.2023. Doložila riadnu projektovú dokumentáciu aj ostatné dokumenty a vyjadrenia, ktoré vyžadoval stavebný úrad Ružomberok. Stavebný úrad nemal dôvod stavebné povolenie nevydať, nakoľko stavba by bola realizovaná podľa platných noriem a predpisov a nebola by ani v rozpore s verejným záujmom. Žalobca v posledný deň možného pripomienkovania spísal svoje neopodstatnené námietky a to:

zatienenie jeho stavby jej nadstavbou a umiestenie okien-svetlíkov do jeho pozemku. Aby zamedzila susedským sporom, dala som na vlastné finančné náklady vypracovať Svetelno¬technický posudok na vyvrátenie tvrdenia, že jej stavba zatieňuje pozemok a dom p. S., ktorý priložila ako prílohu. Ďalej po dohovore s projektantom okná-svetlíky do strany suseda zmenšili, zúžili, posadili vyššie a navrhli mliečne nepriehľadné sklo, aby aj touto cestou vyšli v ústrety pána suseda. Kvôli tomu sa musel meniť stavebný projekt. Uvedené doplnkové zmeny ma stáli nemalé finančné náklady, ktoré bola aj napriek tomu ochotná znášať, aby zabránila susedským sporom. Čo sa týka stavebných prác bez stavebného povolenia, uvedené sa nezakladá celkom na pravde, nakoľko sa vykonávali viac menej len búracie práce, ktoré si vyžadovala skutočnosť, že krov domu bol 100.ročný, úplne prehnitý a v havarijnom stave. Búracie prace si nafotila pani úradníčka, ktorá prišla ako štátny stavebný dohľad skontrolovať začaté práce na dome. Po odstránení zhnitej strechy, ostala stavba stáť, nerobili sa žiadne stavebné práce. Kvôli postupom zo strany žalobcu nebolo možné v stavbe pokračovať, do domu začalo zatekať, navlhli múry, zatopilo spodnú pôvodnú časť domu, aj kotolňu, špajzu, kuchyňu, plávajúce podlahy, preto následne požiadala príslušný stavebný úrad o dodatočné stavebné povolenie ako aj o predbežné opatrenie na zamedzenie spôsobenia škody poveternostným vplyvom. Stavebný úrad po zvážení okolností jej vyhovel. Až následne v súlade s týmto opatrením pokračovali v stavbe. Žiadne iné stavebné práce sme nevykonávali a ani sa nevykonávajú. Spomenutou situáciou jej vznikla veľká škoda na majetku cca 9.000 eur, ktorú si budem od pána S. vymáhať súdnou cestou. Žalovaná mala za to, že postup Stavebného úradu Ružomberok je vecný a v medziach normy a že Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal správne uznesenie, kde rozhodol o zamietnutí návrhu pána Y. S.. Napadnuté uznesenie žiadala potvrdiť.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:

4. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Ako vyplýva z uvedených ustanovení , nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez takejto bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozená, prípadne by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné teda vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená jedine za predpokladu, ak sa preukáže, že existencia takýchto konkrétnych úkonov strán sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže sa dôvodne obávať nenapraviteľnej, alebo ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu a je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , ktorým sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanej nepokračovať v stavbe, a teda aby sa zdržala všetkých stavebných prác na rekonštrukcii domu, keď žalobca je toho názoru, že mu môže vzniknúť nenapraviteľná škoda v podobe tienenia jeho nehnuteľností.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne

9. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci (o tom, že v danej veci nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko vo veci nariadenia zákazu stavebných činností je príslušný konať stavebný úrad) s poukazom na , odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd mal za to po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi k návrhu (podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie), že neboli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán a o dôvodnej obave z ohrozenia exekúcie, ako základných predpokladov, za splnenia ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, vyvodil z nich svoje právne závery, ktoré aj primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky a ani argumentácia odvolateľa nebola spôsobilá privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam žalobcu súd uvádza, že tieto nie sú dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je arbitrárne, pričom súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými okolnosťami. Tu je potrebné zdôrazniť, že žalobca neuviedol v odvolaní, s ktorými okolnosťami sa súd prvej inštancie nevysporiadal, pričom nie je úlohou odvolacieho súdu, aby doplňoval odvolaciu argumentáciu žalobcu. Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že záver súdu prvej inštancie o nemožnosti za daného stavu veci nariadiť neodkladné opatrenie tak, ako to požaduje žalobca je vecne správny, nakoľko na zastavenie stavby je príslušný stavebný úrad, ktorý má na tento účel rôzne zákonné prostriedky. Správnosť tohto záveru podčiarkujú listinné dôkazy predložené žalobcom, z ktorých jasne plynie, že stavebný úrad vo veci koná (viď napr. č.l. 43 - výzva na zastavenie stavebných prác, resp. rozhodnutie zo dňa 30.06.2023, v ktorom sa nachádza výzva na zastavenie stavebných prác č.l.55). Všetky uvedené dôkazy preukazujú, že zákonom oprávnený orgán vo veci koná, pričom civilné súdy (občiansko-právne) v rámci civilného sporového konania nemôžu zasahovať do ich rozhodovacej právomoci za danej skutkovej situácie. Takýmto postupom by súdy prekročili v tomto štádiu konania svoju právomoc. Ďalej k námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolaním nebolo preukázané, že by žalobkyňa skutočne spôsobovala žalobcovi škodu, pričom civilné sporové konanie je ovládané zásadou preukazovania skutkových tvrdení stranou, ktorá ich vykonala. Súdy v zásade nevykonávajú samostatné dokazovanie bez návrhov, resp. je na žalobcovi aby predložil dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Ak by žalobca tvrdil, že žalovaná jeho stavbu zatieni a žalovaná by jeho tvrdenia poprela, pre úspech v civilnom sporovom konaní (riadna žaloba), by bol povinný svoje tvrdenia preukázať, inak by žaloba bola zamietnutá. Naproti tomu konanie o neodkladnom opatrení, predstavuje skrátené súdne konanie, v ktorom sa nedokazujú (nepreukazujú) všetky skutočnosti tak ako v konaní o žalobe, a preto je pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia kladená väčšia váha na preukázanie tvrdení žalobcom tak, aby návrhu mohlo byť vyhovené. Samotné skutkové tvrdenia bez osvedčenia základných skutočností nepostačujú. Za daného stavu potom bolo možné dospieť len k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Odvolací súd poznamenáva, že žalobcom predložené rozhodnutie č.j. OSS-234-6/2023-BA zo dňa 30.06.2023 (č.l.55) znamená, že stavebný úrad zastavil konanie o vydanie stavebného povolenia, pričom je predpoklad, že začne konanie o dodatočnom povolení stavby (zákonný postup), v ktorom bude môcť žalobca vzniesť svoje námietky (zatienenie pozemku, umiestnenie okien), ktoré budú predmetom odborného posúdenia zo strany stavebného úradu a prípadne ďalšieho dokazovania. Za danej situácie len stavebný úrad je oprávnený posúdiť mieru zatienenia, osadenie okien a následne rozhodnúť o prípadnom dodatočnom povolení stavby.

11. Odvolací súd vzhľadom na uvedené, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CPS ako vecne správne potvrdil.

12. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

13. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že ich náhradu žalovanej ako úspešnej strane v odvolacom konaní nepriznal, nakoľko z obsahu spisového materiálu jej vznik trov konania (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia) nevyplynul.

16. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).