Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/262/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci navrhovateľky A. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v V.K. na Ž. ulici č. X proti odporcovi R. F. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na Ž. ulici č. X zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou Y. F. nar. XX.XX.XXXX bývajúcou v Č. na A. ulici č. XX v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 10.5.2012 č.k. -41 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 30 € mesačne od 14.3.2012 do budúcna vždy do 15. dňa mesiaca dopredu navrhovateľke.

M e n í rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 48 € od 14.3.2012 do 30.4.2012 je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 30 € mesačne od 1.3.2012 do 13.3.2012 a konanie v tejto časti zastavuje.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 10.5.2012 č.k. -41 zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 30 € mesačne od 1.3.2012 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné od 1.3.2012 do 30.4.2012 vo výške 60 € zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s odôvodnením, že súd prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože nevzal do úvahy, že navrhovateľka pred ich sobášom zatajila svoj zdravotný stav, že počas manželstva si založila vkladnú knižku, ktorú pred ním taktiež zatajila, preto jej úplná závislosť na invalidnom dôchodku nie je uvedená pravdivo a úplne. Vyjadril názor, že diéty, ktoré zahrnul konajúci súd do jeho majetkových pomerov, sú adresné a slúžia primárne na pokrytie stravného v zahraničí, prípadne nocľažného a teda v žiadnom prípade nemôžu byť zahrnuté do zhodnotenia jeho majetkových pomerov v celosti. Ušetrenou čiastkou pokrýva náklady na vlastné živobytie, primárne na príspevok na domácnosť pre svoju matku, u ktorej býva 80 € až 100 € a ďalej základné životné potreby, ako je strava na Slovensku, ošatenie a potreby pre osobnú hygienu. Zdôraznil, že sa naďalej snaží priamo pokrývať náklady na vecné zabezpečenie maloletej dcéry Y. a maloletého syna Y. nad rámec súdom stanoveného výživného napr. poistné na syna, či inou formou podľa jeho aktuálnych finančných možností a aktuálnych potrieb detí. Na svoje vlastné živobytie už teraz vynakladá minimum prostriedkov a v prípade povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky, by čiastka 30 € išla práve na úkor buď priameho podielu na zabezpečení detí alebo jeho styku s nimi cez mobilný telefón, keďže je prevažne v zahraničí. V závere dodal, že k 30.6.2012 spoločnosť Expres Truck Slovakia a.s. končí svoju činnosť a v tomto období nemá vo výhľade ďalšie pracovné miesto. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhol, aby súd vypočul svedka Y. F. nar. XX.XX.XXXX, ktorá je jeho matkou, pretože jej vypočutie napomôže k spravodlivému rozhodnutiu súdu v konaní voči nemu.

Navrhovateľka vo vyjadrení uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a zákonné, plne rešpektujúce ustanovenia Zákona o rodine, ako aj platnej judikatúry, berúc do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré doteraz vyšli v konaní najavo. Poukázala na jednotnú prax a rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky, ktoré diéty posudzujú ako príjem pre účely určovania vyživovacej povinnosti . Vyjadrila názor, že súd vo svojom rozhodnutí zohľadňuje všetky odporcom uvádzané skutočnosti v odvolaní vo vzťahu k jeho vynakladaným výdavkom, preto jeho argumentácia neobstojí. Ostatné odporcom uvádzané skutočnosti považuje za výlučne účelové. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky v prevyšujúcej časti a výrok o trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosti, preto neboli v odvolacom konaní preskúmavané ( ).

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu na určenie príspevku na výživu navrhovateľky. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku jasné, výstižné a preskúmateľné. So záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože logicky vyplýva z vecne správnych úvah súdu prvého stupňa a zo zistených skutkových okolností posúdených v kontexte so všetkými relevantnými skutočnosťami vo vzťahu k predmetu konania. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o príspevku na výživu navrhovateľky. Odvolací súd poznamenáva, že základnou hmotno-právnou podmienkou existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je nepochybné preukázanie, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Skutočnosť, že rozvedená manželka (manžel) má príjem, sama o sebe nestačí na konštatovanie, že je schopná sama sa živiť, ak z tohto príjmu nie je schopná uhradiť si popri nevyhnutných nákladoch na stravovanie aj ďalšie nevyhnutné životné náklady. Preukázanie tejto skutočnosti je podmienkou vzniku nároku na príspevok, ale nie hľadiskom určujúcim rozsah príspevku, ktorý zákon vymedzuje pojmom primeraná výživa, t.zn., že nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela prichádza do úvahy len vtedy, ak je splnená podmienka, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a až potom je možné určiť konkrétny rozsah výživného. Podstatnou podmienkou pre určenie rozsahu príspevku na výživu rozvedeného manžela popri odôvodnených potrebách oprávneného sú schopnosti a možnosti povinného ( Zákona o rodine), ktoré však neovplyvňujú hornú hranicu príspevku, pretože podľa dikcie Zákona o rodine, má povinný prispievať podľa svojich schopností a možností len na primeranú výživu oprávneného. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že navrhovateľka preukázala zákonný nárok na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, pretože jediným zdrojom jej príjmu je invalidný dôchodok (187,40 €), ktorý jej nepostačuje na zabezpečenie nevyhnutných potrieb, pričom zabezpečuje osobnú starostlivosť o dve maloleté deti pochádzajúce z manželstva s odporcom, v dôsledku čoho spĺňa základnú hmotno-právnu podmienku priznania a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom konajúceho súdu o schopnostiach a možnostiach odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, ktoré dôsledne posúdil a následne vyhodnotil v kontexte s ostatnými relevantnými skutočnosťami a rovnako správne posúdil cestovné náhrady v prospech príjmových pomerov odporcu. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že zamestnávateľom vyplatená náhrada, zložka príjmu špeciálne elokovaná na výdavky súvisiace s výkonom práce v zahraničí je síce zo zákona určená na pokrytie výdavkov počas pobytu zamestnanca v zahraničí, ale na druhej strane pozitívne ovplyvňuje bežné životné podmienky zamestnanca, minimálne jeho náklady na vlastné stravovanie, na rozdiel od zamestnanca, ktorý nie je vyslaný mimo bydliska a ktorý si musí uhrádzať všetky životné náklady sám. Je notoricky známou skutočnosťou, že cestovné náhrady nepodliehajú dani z príjmov a sú hlavným stimulom pre vykonávanie medzinárodnej prepravy, pretože z týchto finančných prostriedkov pri rozumnom hospodárení je možné ušetriť a úspory následne zlepšujú majetkové pomery povinného (v tomto prípade odporcu). Tento záver dovoľuje aj zistenie, že čistý mesačný príjem odporcu je 345 €, nezdanené cestovné (diéty) predstavujú 767,44 € v priemere za jeden mesiac a zdanené vreckové 208 € mesačne, t.j. ide o výrazný nepomer medzi dosahovanou mzdou odporcu a priznanou náhradou (diétami) na úkor mzdy. Odvolací súd poznamenáva, že vypočutie svedkyne Y. F., t.j. vykonanie dôkazu navrhovaného odporcom v odvolacom konaní, nebolo potrebné, pretože v priebehu konania na súde prvého stupňa bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľke vznikol zákonný nárok na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, pretože jediným zdrojom jej príjmu je invalidný dôchodok nepostačujúci na zabezpečenie nevyhnutných potrieb a dodáva, že je vecou súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistil inými dôkaznými prostriedkami ( ).

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Z preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľka podala návrh 14.3.2012 a žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu 250 € mesačne od podania návrhu, t.j. 14.3.2012. Súd prvého stupňa rozsudkom z 10.5.2012 č.k. -41 priznal navrhovateľke príspevok na výživu 30 € mesačne od 1.3.2012, teda išiel nad návrh navrhovateľky a priznal jej príspevok na výživu aj za obdobie (1.3.2012 do 13.3.2012), za ktoré obdobie si navrhovateľka nárok na určenie príspevku neuplatňovala. Odvolací súd na základe preukázania tejto vady rozhodnutie súdu prvého stupňa o určení príspevku na výživu navrhovateľky od 1.3.2012 do 13.3.2012 zrušil podľa a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia konanie v časti, kedy súd prvého stupňa priznal navrhovateľke viac, ako sa domáhala, zastavil.

Pretože odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o priznaní príspevku na výživu navrhovateľky za obdobie od 1.3.2012 do 13.3.2012 a v tejto časti konanie zastavil, bolo potrebné rozhodnúť o dlžnom výživnom za obdobie od 14.3.2012 do 30.4.2012. Odvolací súd preto podľa zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom a rozhodol, že dlžné výživné je 48 € (za 18 dní od 14.3.2012 do 31.3.2012 pri výživnom na jeden deň 1 € je dlh na výživnom 18 € a za celý mesiac apríl 2012 je 30 €), ktoré v súlade s ust. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, berúc do úvahy pomery odporcu, výšku dlhu a charakter predmetu konania, ktorým je určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky a nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.