Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-33-2020.pdf
PDF · 116.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., právne zastúpený: RIEDL advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, proti žalovanej: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., právne zastúpenej: Mgr. Jana Sadloňová, advokátka, so sídlom Hlavná 14, 080 01 Prešov, IČO: 37 874 845 o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.4.2020 domáhal, aby súd určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1 nachádzajúcich sa v okrese Prešov, obec Prešov, katastrálne územie E., zapísaných na LV č. XXXX, a to bytu č. XX na 7. poschodí bytového domu, ulica C. XX, vchod č.51, súpisné č. XXXX, postavenom na parcele reg. C, parcelné číslo 2600/67 o výmere 659 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku na parcele reg. C, parcelné číslo 2600/67 o výmere 659 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v podiele 78/4087. Svoj nár ok odôvodnil tým, že podiel k predmetnej nehnuteľnosti daroval žalovanej, táto sa však k nemu správala v hrubom rozpore s dobrými mravmi, preto ju vyzval na vrátenie daru. Uviedol, že žalovaná neustále vyvolávala hádky a opakovane ho označovala za psychopata, násilníka, tyrana a alkoholika. Podala voči nemu nedôvodne návrh na vykonanie exekúcie na zameškané výživné. Nemohol akceptovať, že sa so synom zamyká v izbe a štvala ho proti mne slovnými prejavmi. Žalovaná celé roky neprispievala na domácnosť. Mal za to, že konanie žalovanej tým, že odišla z domácnosti a podala na neho návrh na exekúcie bez akejkoľvek predchádzajúcej výzvy.
2. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že žalobca po rozvode manželstva nemal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie potrebnej sumy svojej bývalej manželke pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ona mu finančne pomohla tak, že požiadala v banke o poskytnutie úveru, z ktorého dňa 7.10.2011 žalobcovi poukázala sumu 14.000 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť a aj z dôvodu, že žalovaná bola tehotná, čakala so žalobcom spoločné dieťa a žila s nim vo vyššie uvedenom byte, žalobca mienil žalovanej z vlastnej vôle polovicu bytu darovať. K uzavretiu darovacej zmluvy došlo až v roku 2016 a to v čase, keď pre nezhody medzi žalobcom a žalovanou, ktorých príčinou bolo nadmerné užívanie alkoholu zo strany žalobcu a jeho následné neprimerané správanie, žalovaná zvažovala, že sa zo spoločnej domácnosti odsťahuje. Žalobca svoje nevhodné správanie oľutoval, nechcel aby sa žalovaná odsťahovala a za týchto okolností jej daroval polovicu bytu dňa 9.5.2016.
Poukázala na to, že nevhodne sa voči nej správal žalobca. Žalobca jej vulgárne nadával. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, priestupkovým odborom, zo dňa 12.9.2018, bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil vulgárnym nadávaním žalovanej. Uviedla, že žalobca opakovane nadmerne užíval alkoholické nápoje, po požití ktorých sa k nej nevhodne správal, následne svoje zlé správanie oľutoval. Nechcel, aby žalovaná opustila spoločnú domácnosť, a preto navrhol žalovanej, že jej daruje aj druhú polovicu bytu, s čím súhlasila. Dňa 15.11.2017 uzavreli nielen darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie druhej polovice bytu, ale aj zmluvu o zriadení vecného bremena v prospech žalobcu, predmetom ktorej bolo bezodplatné zriadenie vecného bremena spočívajúce v doživotnom práve užívania darovanej časti bytu žalobcom. Darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena žalobca dňa 15.11.2017 podpísal, jeho podpis je osvedčený a zapísaný v osvedčovacej knihe Mesta Prešov. Všetky exempláre zmluvy aj návrh na vklad si ponechal žalobca s tým že návrh na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena osobne podá na Okresnom úrade Prešov, katastrálnom odbore. Žalobca návrh na vklad nepodal a následne v rozpore so svojou vôľou prejavenou v zmluve zo dňa 15.11.2017 daroval tú istú časť bytu A. E.. V ďalšom poukázala na to, že sa z bytu na C. F. G. A. odsťahovala, má za to, že nie je v záujme maloletého syna, aby bývala so žalobcom v spoločnej domácnosti a aby riešili vzájomné spory súdnou cestou. Kúpu bytu na C. F. G. A. žalobca financoval formou hypotekárneho úveru a ona je spoludlžníčkou. Navrhla žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu, aby žalobca zrušil jej spoludlžníctvo za splácanie hypotéky a následne táto daruje žalobcovi vyššie uvedenú polovicu bytu a tým odpadne dôvodnosť žaloby. Právny zástupca žalobcu s návrhom ústne súhlasil a informoval ju o komunikácii s bankou, o postupe potrebnom pre zrušenie spoludlžníctva aj o tom, že v súčasnosti nevie zabezpečiť podmienky, ktoré požaduje banka pre výmaz žalovanej ako spoludlžníčky. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
3. V replike žalobca uviedol, že sumu 14 000 eur, ktorú mu poskytla žalovaná na vyplatenie sumy prislúchajúcej vyporiadaniu BSM s jeho bývalou manželkou, nikdy nesplácala. Všetky splátky od počiatku až do tohto momentu uhrádza výhradne on zo svojich príjmov. Nikdy alkohol nepožíval v nadmernom množstve a vníma to ako osočovanie zo strany mojej bývalej partnerky, a to aj v súvislosti s tvrdením, že mal žalovanej ublížiť fyzicky. Pokiaľ ide o poukaz na rozhodnutie o priestupku, z odôvodnenia tohto rozhodnutia plynie, že jednalo sa o vypätú situáciu, kedy žalovaná privolala policajnú hliadku a tvrdila, že okrem nadávok, ju fyzicky napadol. Šetrenie správneho orgánu k tomuto záveru nedospelo. Žalovaná teda poukazuje na rozhodnutie, ktoré preukázalo jej lživú výpoveď. Nakoniec, ak došlo iba k udeleniu pokarhania, protispoločenská vážnosť jeho skratového konania bola iba nepatrná. Opakovane správnemu orgánu vyčítal, že žalovanú ako oznamovateľku nepodrobili dychovej skúške, ale pre pokoj v domácnosti, proti rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok nepodal. Poukázal na to, že žalovaná nemala s materiálnym zabezpečením svojich, aj potrieb syna celé roky žiadne povinnosti. Všetko uhrádzal výhradne zo svojich financií. Vo vzťahu k darovaniu druhej polovice bytu, na tento úkon si nespomenul. Napriek tomu, že uhrádzal výdavky, podala voči nemu žalovaná návrh na vykonanie exekúcie pre nezaplatené dlžného výživného, vedené pod sp. zn. 76Ek/363/2020, aj trestné oznámenie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, vedené v konaní na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Prešove, v konaní vedenom pod ČVS: ORP-153/1-VYS-PO-2020.
4. V duplike žalovaná uviedla, že žalobca potvrdil, že mu poskytla sumu 14 000 eur na vyplatenie bývalej manželky. Tvrdenie žalovaného, že si na darovanie druhej polovice bytu nespomína, je ťažko uveriteľné.
5. Rozsudkom Okresný súd Prešov č.k. 14C 33/2020-102 z 7.3.2022 určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1 nachádzajúcich sa v okrese Prešov, obec Prešov, katastrálne územie E., zapísaných na LV č. XXXX, a to bytu č. 53 na 7. poschodí bytového domu, ulica C. XX, vchod č.51, súpisné č. XXXX, postavenom na parcele reg. C, parcelné číslo 2600/67 o výmere 659 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku na parcele reg. C, parcelné číslo 2600/67 o výmere 659 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v podiele 78/4087.
6. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Co 35/2022-155 z 23.5.2023 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konania a rozhodnutie.
7. Súd viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkyne D. E. a do spisu predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
8. Z výsluchu žalobcu plynie, že žalovaná nedodržiava to, na čom sa dohodli. Odišla preč s tým, že bude bývať, nevie kde. Platí byt, úver sám. Nespolupracuje s ním. Aj čo sa týka syna, zablokovala telefón. Nerešpektuje rodičovskú dohodu a bráni mu v kontakte so synom. Dvakrát od nej dostal po tvári. Párkrát bola pod vplyvom alkoholu. Chodila po kaviarňach, kým bol v zahraničí. Začala sa stretávať s jedným pánom poza jeho chrbát. Uviedol, že pred synom alkoholické nápoje nepožíva.
9. Z výsluchu žalovanej plynie, že po krátkej známosti so žalobcom otehotnela a maloletý H. má teraz dvanásť rokov. Kým bola doma, bolo to dobré. Problém začal, keď začal syn chodiť do škôlky a ona začala pracovať. Zatajil jej, že je abstinent. Keď začala pracovať, mamka jej strážila maloletého H. počas toho, ako pracovala. Vtedy začali žalobcove hysterické záchvaty žiarlivosti. Alkohol hral hlavnú úlohu vo všetkom. Je dôsledkom aj jej útekov z domu, pretože jej žalobca začal vulgárne nadávať a fyzicky na ňu útočiť pred synom, ktorý mal vtedy päť rokov, tak jediné riešenie bolo potom útek a utekala väčšinou k mame. Pokiaľ ide o rodičovskú dohodu, uviedla, že žalobca má stretávanie so synom v sobotu a nedele párny víkend na niekoľko hodín. Celé prázdniny si však nenašiel čas a strávil s ním len dve hodiny v sobotu a dve hodiny v nedeľu, a to z dôvodu, že holduje alkoholu. Dokonca mal Damián svoj prvý zápas, pretože začal hrať futbal a na tento zápas došiel žalobca opitý s rozopnutými nohavicami, vulgárne útočil na ňu pred synom. Alkoholické nápoje požíva aj v prítomnosti syna. Mali maloletého H. v striedavej starostlivosti, na čom sa ako rodičia dohodli. Dvakrát, alebo trikrát jej maloletý H. volal, alebo písal, že potom čo striedavá starostlivosť prebiehala dva dni, že má si poňho prísť, pretože je ocko opitý. K tomu zavolala príslušníkov policajného zboru, pretože sa bála prísť domov, pretože by ju mohol fyzicky napadnúť. Policajti zistili, že je pod vplyvom alkoholu. Nezvláda ani jeho učenie, pretože maloletému H. bola diagnostikovaná dyslexia a dysgrafia, teda potrebuje špeciálny spôsob vedenia učenia. Maloletého H. dokonca prenasledoval pred školou. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala v dôsledku fyzického a psychického týrania. Útoky nevedela zvládať a maloletý Damián nemohol žiť v takom prostredí. Na Štedrý deň poslala žalobcu, aby išiel nakúpiť, kde sa zdržal jeden a pol hodiny, možno až dve. Prišiel domov opitý. Následne prišli nadávky, ktoré sa už nedali zniesť, preto volala mame, sťažovala sa, že či môže prísť k nej. Žalobca jej daroval polovicu bytu, keď začali spolu žiť a bolo potrebné vyplatiť jeho manželku, vzala pôžičku, aby to mal z čoho zaplatiť, a preto jej povedal, že jej daruje polovicu bytu, keby sa s ním niečo stalo, aby niečo mal maloletý H.. Pokiaľ ide o druhú polovicu bytu tam nastal nejaký incident a potom ju uprosil, aby s ním ostala, že jej dá aj druhá polovicu bytu. Všetko spísali. Verila mu, že to dá na kataster a on dohodu nesplnil, porušil tú povinnosť.
10. Z výsluchu svedkyne D. E. vyplýva, že keď k nim žalobca so žalovanou chodievali, malý bol ešte v kočiariku, tak koľkokrát žalovaná prišla, tak toľkokrát jej povedali, že je stále chudšia a chudšia, a to ešte aj s nebohým manželom, preto sa aj žalobcu pýtala, že či to má z neho alebo čo sa tam u nich robí. Pokiaľ ide o Vianoce, už o desiatej jej volali, dokonca jej volal aj žalobca a jediné, čo od neho dopočula bolo: „Iďte do piči.“
11. Z LV č. XXXX vyplýva, že podielovými spoluvlastníčkami bytu č.53 na 7. poschodí bytového domu, ulica C. XX, vchod č.51, súpisné č.XXXX, postavenom na parcele reg. C, parcelné číslo 2600/67 o výmere 659 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku na parcele reg. C parcelné číslo 2600/67 o výmere 659 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v podiele 78/4087 sú žalovaná a A. E., každá v 1-ici.
12. Dňa 9.5.2016 žalobca ako darca daroval žalovanej ako obdarovanej podiel v rozsahu jednej polovice k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Prešov, obec A., katastrálne územie E., zapísaných na LV č. XXXX, a to bytu č. 53 na 7. poschodí bytového domu, ulica C. XX, vchod č. 51, súpisné č. XXXX, postavenom na parcele reg. C, parcelné číslo 2600/67 o výmere 659 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku na parcele reg. C, parcelné číslo 2600/67 o výmere 659 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v podiele 78/4087, čo plynie z predloženej notárskej zápisnice N 243/2016.
13. Dňa 15.11.2017 došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, predmetom ktorej bolo darovanie druhej polovice k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Prešov, obec Prešov, katastrálne územie E., zapísaných na LV č.XXXX, a to bytu č.XX na 7. poschodí bytového domu, ulica C. XX, vchod č.51, súpisné č.XXXX, postavenom na parcele reg. C, parcelné číslo 2600/67 o výmere 659 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku na parcele reg. C parcelné číslo 2600/67 o výmere 659 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v podiele 78/4087. V zmysle článku X, bod 4 zmluvy žalobca ako darca splnomocnil žalovanú ako obdarovanú na podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 15.11.2017 nebol podaný.
14. Dňa 10.1.2020 žalobca ako darca vyzval žalovanú na vrátenie daru, teda nehnuteľností, ktoré na ňu previedol darovacou zmluvou zo dňa 9.2.2016. Vo výzve uviedol, že nehnuteľnosť jej daroval ako gesto voči nej, keďže spolu bývajú a majú spoločného syna, na druhej strane však tento dar žalovaná od darcu priamo žiadala. Vyzval ju na vrátenie daru, keďže už nebol viac ochotný akceptovať jej vulgárne, bezočivé, neúctivé, násilnícke, ponižujúce a nevďačné správanie voči nemu. Uviedol, že dňa 31.12.2019 sa vyhrážala jeho dcére A. E., že na ňu podá trestné oznámenie za to, že sa žalobcu zastala. Ďalej vo výzve uviedol, že žalovaná neustále vyvoláva hádky tak, aby ich svedkom bol ich syn, ktorý mal v čase výzvy 7 rokov, žalovaná ho opakovane doma a pred členmi jej rodiny označuje za psychopata, násilníka, tyrana, alkoholika, burana, pričom podľa žalobcu je to práve ona, ktorá chodí domov pár hodín po konci pracovnej doby v podnapitom stave. Na Štedrý večer 2019 vyhnala žalobcu z bytu, preto musel Štedrý večer stráviť u svojej matky. Žalobca bol presvedčený, že žalovaná má pomer siným mužom.
15. Dňa 20.1.2020 bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, ktorou žalobca daroval svoj podiel vo výške 1 na predmetnom byte svojej dcére A. E.. Žalobca má v predmetnom byte právo doživotného bývania.
16. Dňa 16.4.2020 vydal súdny exekútor JUDr. Stanislav Moskvič upovedomenia o začatí exekúcie pre vymoženie 2633,33 eur titulom zameškaného výživného a 50 eur bežného výživného mesačne do budúcna.
17. Žalobca ako povinný podal dňa 23.4.2020 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že s matkou oprávneného žil v spoločnej domácnosti a staral sa o výživu maloletého v rámci výkonu striedavej osobnej starostlivosti. Návrh na vykonanie exekúcie považoval za motivovaný odvetou za to, že uplatnil svoj nárok na vrátenie daru.
18. Dňa 7.10.2011 previedla žalovaná na účet žalobcu sumu 14000 eur.
19. Dňa 26.2.2020 sa na Okresnom súde Prešov konalo stretnutie žalobcu a žalovanej ako rodičov maloletého H. za účelom úpravy práv a povinností k maloletému H.. V čase stretnutia bývala žalovaná so synom v spoločnej domácnosti so žalobcom. Žalovaná uviedla, že žalobca jej prispieva sumou 50 eur mesačne na nákupy. Žalovaná taktiež uviedla, že nespochybňuje rodičovské kompetencie žalobcu ako otca dieťaťa stým, že ten sa vie o syna riadne postarať.
20. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, oddelenie priestupkov bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, za čo mu bolo uložené pokarhanie. Priestupku sa žalobca dopustil skutok dňa 11.7.2018 o spáchaný o 23:30 hod. tým, že žalovanej vulgárne nadával.
21. Dňa 21.5.2020 žalobca oznámil súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, že žalobca bol ako svedok vypovedať v súvislosti so podaným trestným oznámením žalovanej pre prečin zanedbania povinnej výživy.
22. Zo Zmluvy o splátkovou úvere z 19.3.2015 plynie, že dlžníkmi sú žalobca i žalovaná. Výška úveru je 45 400 eur.
23. Dňa 23.12.2021 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie časti splátok na základe uzavretej úverovej zmluvy.
24. Z úradného záznamu UPSVAR zo dňa 20.9.2021 plynie, že mal. Damián, syn strán sporu, uviedol, že sa žalobcu bojí, lebo sa žalobca opije a berie mu telefón, otravuje ho, opakuje mu slová aj 3x a stále si myslí, že to mu vraví mamka. Nechce byť pri ňom cez noc a nech nepije, ale bojí sa mu povedať.
25. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn 76Ek 363/2020 z 7.7.2020 súd exekúciu čiastočne zastavil v časti zameškaného výživného od 11.11.2015 do 26.2.2017 vo výške 791,60 eur a v prevyšujúcej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
26. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 28P/164/2021-32 zo dňa 16.9.2021 bol zamietnutý návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zmeny úpravu styku žalobcu so synom tak, aby došlo k zúženie časového rozsahu stretávania.
27. Žalovaná podala dňa 23.9.2021 sťažnosť voči postupu príslušníkov hliadky policajného zboru, ktorí nezaznamenali žiadne nadávky a fyzické napadnutie zo strany žalobcu dňa 11.8.2021, čo plynie z rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov č. OU-PO-OVVS2-2021/037046-006 z 13.12.2021.
28. Dňa 14.1.2022 vyzvala žalovaná žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7200 eur z dôvodu, že žalobca užíva byt, ktorého spoluvlastníčkou je žalovaná, bez právneho dôvodu.
29. Dňa 9.7.2022 bol žalobca značne pod vplyvom alkoholu, správal sa voči žalovanej agresívne, vulgárne jej nadával, že je kurva a štetka. Dychovou skúškou bolo namerané 0,94 mg/l alkoholu u žalobcu, čo plynie z úradného záznamu OR PZ v Prešove č. ORPZ-PO-OPP4-447/2022 z 9.7.2022.
30. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 29P 187/2022 – 37 z 15.8.2022 bola schválená rodičovská dohoda medzi stranami sporu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
31. Z predloženej fotografie plynie, že na ramene na fotke sú modriny.
32. Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C 54/2023 plynie, že na Okresný súd Banská Bystrica bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, proti ktorému podala žalovaná odpor. Návrhom sa žalobca domáhal zaplatenia, čo sám zaplatil zo spoločného dlhu.
33. Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 28P 164/2021 plynie, a to z úradného záznamu na čl. 24, že dňa 11.8.2021 bol žalobca pod vplyvom alkoholu s pozitívnou dychovou skúškou 1,10 mg/l, v dôsledku čoho si žalované prevzala ich syna, ktorý bol toho času v jeho starostlivosti.
34. Z obsahu spisu OR PZ, odboru kriminálne polície Prešov, a to z uznesenia ČVS:ORP-99/3-VYS- PO-2022 z 7.3.2022 plynie, že trestná vec bola odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por. Trestné oznámenie pre spáchanie zločinu podvodu podala žalované na žalobcu, ktorý sa ho mal dopustiť tým, že napriek podpísanej zmluve nepodal návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti a následne dňa 2.1.2020 darovacou zmluvou previedol totožný spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, čím mal spôsobiť žalovanej škodu najmenej vo výške 50 000 eur.
35. Z rozhodnutia OÚ Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU –PO-OVV2-2022/043355-005 z 24.10.2022 vyplýva, že žalobca bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskeho spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 8.7.2022 v čase okolo 22:10 hod. v A. I. F. C. XXXX/XX v byte, pod vplyvom alkoholu, vulgárne nadával žalovanej, že je „kurva, štetka“.
36. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:
Podľa § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 628 ods. 2 OZ, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
37. Pri právnom posúdení ust. § 630 OZ je potrebné vychádzať z toho, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného alebo iba nevďačnosť, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušenie sústavné, a to napr. fyzické násilie, hrubé urážky. V súlade s uvedeným preto nemožno akékoľvek konanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, vyhodnotiť ako konanie, ktoré hrubými dochádza k hrubému porušeniu dobrých mravov. K uvedenému možno zaradiť rovnako i pocit subjektívnej krivdy.
38. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu teda nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné.
39. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. V sporovom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
40. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaná svojím konaním vo vzťahu k nemu (alebo členom jeho rodiny) hrubo porušovala dobré mravy.
41. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná nikdy neuhrádzala náklady spojené s užívaním bytu a nepodieľala sa na výdavkoch domácnosti. Zároveň tiež uviedol, že takto si to pri začiatku ich spoločného bývania nedohodli. Táto okolnosť však nemôže byť posúdená ako hrubý rozpor s dobrými mravmi, keďže takto ako rodina fungovali dlhodobo a iné pravidlá si neurčili a tento stav rešpektoval tak žalobca, ako i žalovaná. Z návrhu na zastavenie exekúcie zo strany žalobcu napokon plynie cit.: „Taktiež skutočnosť, že k darovaniu 1 môjho bytu došlo po viac než jeden a pol ročnom spoločnom bývaní preukazuje, že náš vzťah bol dobrý a harmonický ako po starostlivosti finančnej tak aj osobnej“.
42. Pokiaľ ide o podávanie návrhom na súd, oznámení o priestupku a trestných oznámení, k uvedenému sa čiastočne vyjadril odvolací súd poukazujúc na judikatúru najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorých za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným v zmysle § 630 OZ nemožno považovať podanie neopodstatneného podnetu na začatie trestného stíhania darcu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/53/2006). Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný nedôvodne v celom rozsahu, čo plynie z uznesenia Okresného súdu banská Bystrica sp. zn. 76Ek/363/2020 z 7.7.2020. Pritom k čiastočnému zastaveniu (o vymoženie 791,60 eur) došlo v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania. Je bez právneho významu, že neskôr návrh na začatie exekúcie žalovaná vzala späť. Oznámenia o priestupkoch boli tiež posúdené ako dôvodné a žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu spáchaných voči žalovanej, a to aj v období pred výzvou na vrátenie daru realizovanú zo strany žalobcu (priestupok zo dňa 11.7.2018). Teda tieto okolnosti preto nemôže súd rovnako posúdiť ako konanie odporujúce dobrým mravom, a to ešte aj v intenzite ich hrubého porušenia.
43. V ďalšom som skúmal ako dôvod vrátenia daru vulgárne, bezočivé, neúctivé, násilnícke, ponižujúce a nevďačné správanie sa voči jeho osobe v intenciách vyjadreného záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v smere posúdenia vzájomnosti vzťahov.
44. Žalobca v konaní nepreukázal, že by ho žalovaná hrubo verbálne alebo fyzicky napadla. Naopak bolo v konaní preukázané vulgárne nadávanie zo strany žalobcu smerom k žalovanej. Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia o uznaní žalobcu zo spáchania priestupku (skutok zo dňa 11.7.2018) plynie, že žalobca mal v čase skutku vypité. Teda aj samotné správanie žalobcu možno považovať za správanie sa v rozpore so všeobecnými zásadami morálky. Z hľadiska etického a morálneho hodnotenia konanie žalobcu bolo porušením elementárnych pravidiel slušnosti v našej spoločnosti.
45. Naviac obdobie, keď vyzval žalobca žalovanú na vrátenie daru (10.1.2020), išlo o obdobie zániku spoločnej domácnosti, nezáujmu o pokračovanie spolužitia strán sporu (27.2.2020 odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti), kedy vzťahy medzi partnermi nebývajú ideálne a situácie sú často vyhrotené. Žiadnym vykonaným dôkazom však súd nemá preukázané konanie zo strany žalovanej, ktoré by malo byť subsumované pod hrubý rozpor s dobrými mravmi.
46. Rovnako tak, pokiaľ žalobca poukazuje vzťahy v rodine, že svojho syna nevidel, v tomto smere súd poukazuje na to, že ani tu žalobca nepreukázal správanie sa matky odporujúce dobrým mravom, a už vôbec nie v intenzite hrubého porušenia. Naopak v konaní bolo preukázané, že mal. Damián (síce po výzve žalobcu na vrátenie daru) sám prejavil nevôľu prespávať u žalobcu, keďže po požití alkoholických nápojov sa ho bojí. Takýto stav vyvolaný žalobcom nemožno pripísať žalovanej a kolidovanie s dobrými mravmi je aj v tomto smere posúdenia na strane žalovaného.
47. Súd teda hodnotil, či konanie žalovanej vykazovalo znaky závadnosti a prihliadol a zohľadnil vzájomné chovanie účastníkov právneho vzťahu a dospel v súlade vyššie uvedeným k záveru, že zákonné podmienky na vrátenie daru nie sú v súdenej veci dané.
48. Majúc na zreteli uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, preto jej patrí náhrada trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.