Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoPr-2-2012.pdf
PDF · 105.72 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoPr/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľky X.. K. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, D. D., zastúpenej splnomocneným zástupcom K.. N. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XXXA, N. X, F. W., proti odporcovi Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Partizánska cesta 5, Banská Bystrica, IČO: 36 056 006, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/21/2010-233 zo 07. 11. 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že výpoveď odporcu zo dňa 28. 10. 2009 daná navrhovateľke je neplatná a v súvisiacom výroku o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 458,05 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd v poradí druhým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky a určil, že výpoveď odporkyne (žalovanej) zo dňa 28. 10. 2009 daná navrhovateľke (žalobkyni) je neplatná, ale návrh na určenie, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu naďalej trvá, zamietol. Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. vyhodnotil ako neplatnú z dôvodu, že v čase výpovede navrhovateľka nepracovala v pozícii referentky správy majetky. Rozhodnutím odporcu o organizačnej zmene zo dňa 27. 10. 2009 sa s účinnosťou od 01. 02. 2010 rušilo jedno funkčné miesto referenta na správe majetku. Navrhovateľka dohodu o zmene pracovnej zmluvy z funkcie vedúcej oddelenia hospodárskej správy a dopravy na referenta správy majetku neuzavrela. I keď rozhodnutím o organizačnej zmene z 24. 08. 2009 zrušil odporca dve funkčné miesta na oddelení hospodárskej správy a registratúry od 01. 10. 2009, navrhovateľka, ktorej funkčné miesto vedúcej hospodárskej správy a registratúry podľa zhodného tvrdenia účastníkov sa od 01. 10. 2009 malo zrušiť, stále vykonávala prácu vedúcej oddelenia hospodárskej správy, o čom svedčí aj výška jej vyplácanej mzdy. Odporca mohol platne skončiť pracovný pomer s navrhovateľkou len po organizačnej zmene prijatej 24. 08. 2009, nie na základe rozhodnutia o zmene organizačno-funkčnej schémy spoločnosti z 27. 10. 2009.
Výrok rozhodnutia o tom, že pracovný pomer navrhovateľky naďalej trvá, považoval za nadbytočný, keď súd výrokom rozhodnutia rozhodol, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná.
Navrhovateľke priznal právo na náhradu trov konania vo výške 458,05 Eur, ktoré vznikli jej splnomocnenému zástupcovi z titulu cestovných trov z N. do D. Bystrice a späť na pojednávania nariadené okresným súdom v dňoch 25. 03. 2010 a 13. 01. 2011.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie len odporca proti výroku, ktorým súd určil výpoveď za neplatnú a rozhodol o trovách konania. Odporca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") s tvrdením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto je nesprávne.
Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil prejav vôle navrhovateľky na dohode o zmene pracovnej zmluvy. Navrhovateľka textom: „akceptujem zmenu, ktorá je urobená" jasne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadrila, že navrhovanú zmenu druhu práce akceptovala. O tom, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy bola uzavretá, vypovedá aj následné správanie sa účastníkov. Navrhovateľka až do skončenia pracovného pomeru 31. 01. 2010 vykonávala práce uvedené v pracovnej náplni referenta správy majetku predloženej v súdnom konaní odporcom. Potvrdil to svedok X.. E. C., priamy nadriadený navrhovateľky. Z výpovede svedkov X.. S. H., p. O. K. a X.. E. C. jednoznačne vyplynulo, že v čase od 01. 09. 2009 práce z oblasti činnosti hospodárskej správy fakticky vykonávala p. O. Majerská spolu s činnosťami, ktoré jej patrili pred tým na úseku MTZ, činnosti týkajúce sa dopravy vykonával od septembra 2009 p. N.l V. a činnosti registratúry prešli spolu so zamestnankyňou X.. U. na sekretariát generálne riaditeľa. Ani listiny o odovzdaní agendy O. K. až 14. 01. 2010 nepreukazujú tvrdenie navrhovateľky, že až do skončenia pracovného pomeru 31. 01. 2010 vykonávala rovnakú prácu ako vo funkcii vedúcej oddelenia hospodárskej správy a dopravy. Do dátumu 14. 01. 2010 príslušné doklady navrhovateľka zadržiavala a odovzdala ich p. O. K. na príkaz nadriadeného X.. C.. Ani skutočnosť, že za vykonanú prácu vyplácal odporca navrhovateľke mzdu vo výške rovnajúcej sa jej mzde ako vedúcej, nie je dôkazom spôsobilým spochybniť skutočnosť, že k dohode o zmene druhu práce došlo. Odporca popiera, že by ako zamestnávateľ iba predstieral prijatie organizačného opatrenia so zámerom zastrieť svoj skutočný zámer zbaviť sa navrhovateľky ako zamestnankyne. Toto tvrdenie navrhovateľky v konaní preukázané nebolo.
Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Pri skúmaní výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce sa musí súd sústrediť na tri základné otázky: či ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia alebo iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. O organizačných zmenách ako aj o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ sám. Súd nemôže preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný. Rozhodnutím odporcu o zmene organizačno-funkčnej schémy z 27. 10. 2009 došlo na oddelení správy majetku ekonomicko-obchodného odboru, na ktorom bola pracovne zaradená a prácu aj vykonávala navrhovateľka, k zrušeniu členenia tohto oddelenia na referáty s účinnosťou od 01. 11. 2009 a k zrušeniu jedného funkčného miesta referent s účinnosťou od 01. 02. 2010. Podstatou organizačnej zmeny (zrušenie jedného funkčného miesta referent) bolo rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov na oddelení starostlivosti o majetok o jednu osobu. Vzhľadom na to, že na oddelení starostlivosti o majetok bolo viacej zamestnancov, bolo v plnej kompetencii odporcu rozhodnúť o tom, ktorého konkrétneho zamestnanca oddelenia starostlivosti o majetok prepustí. Výpoveď bola prerokovaná s odborovou organizáciou 28. 10. 2009. Odporca tvrdí, že všetky predpoklady platnej výpovede boli splnené. Zamestnanec, s ktorým mieni zamestnávateľ rozviazať pracovný pomer, nemusí byť nadbytočným už v dobe výpovede. Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď. V čase výpovede musí existovať iba rozhodnutie o organizačnej zmene, z ktorého bude nepochybné, že zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku realizácie organizačnej zmeny stane pre zamestnávateľa nadbytočným.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh zamietol a odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhovateľka zotrvala na názore, že skutočným zámerom odporcu rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene z 24. 08. 2009 bolo fakticky obsadiť funkciu vedúceho hospodárskej správy iným zamestnancom O. K. a odstaviť navrhovateľku od riadenia hospodárskej správy a prideliť jej činnosti, ktoré by nemohla zvládnuť pre nedostatok vzdelania, znížiť jej plat a v konečnom dôsledku sa úplne zbaviť navrhovateľky ako zamestnankyne. Takýto
postup zamestnávateľa je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka (jej práca) nebola pre odporcu nadbytočná. Organizačná zmena z 24. 08. 2009 sa nijak nedotkla oddelenia hospodárskej správy s výnimkou zmeny názvu oddelenia na referát hospodárskej správy. Činnosti, ktoré navrhovateľka ako vedúca hospodárskej správy vykonávala, boli pre zamestnávateľa naďalej potrebné. O nadbytočnosť o zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá zamestnanca možnosť ďalej zamestnávať. Už len samotný fakt, že zamestnankyňa O. K. mala v septembri 2009 prevziať od navrhovateľky agendu hospodárskej správy (t. j. vrátnicu, údržbárov, podklady pre výplaty, rozpis vrátnej služby, riadenie vrátnikov, starostlivosť o budovu) vylučuje nadbytočnosť navrhovateľky. Dohoda o zmene pracovnej zmluvy nebola uzavretá. Na texte návrhu dohody navrhovateľka zrozumiteľným spôsobom vyjadrila, z akých dôvodov neuzavrie dohodu o zmene pracovnej zmluvy. Listom z 05. 10. 2009 opakovane uviedla zamestnávateľovi, za akých podmienok akceptuje zmenu pracovnej zmluvy a pracovného zaradenia. Jej list z 05. 10. 2009 je jednoznačným dôkazom o tom, že návrh na zmenu pracovnej zmluvy neakceptovala a že neuzavretie dohody o zmene pracovnej zmluvy nezačala tvrdiť až po doručení výpovede. Súčasťou návrhu dohody o zmene pracovnej zmluvy bol aj návrh zmluvy o mzde zo septembra 2009, ktorý navrhovateľka neprijala. Odporca vedomý si neuzavretia dohôd o zmene pracovnej zmluvy a dohody o mzde až do predposledného mesiaca pred dátumom, kedy mal navrhovateľke skončiť pracovný pomer, prideľoval navrhovateľke prácu v pôvodnom rozsahu a až do konca januára 2010, kedy mal jej pracovný pomer skončiť, vyplácal odporca navrhovateľke mzdu v pôvodnej výške určenej k funkcii vedúcej hospodárskej správy. Nie je pravdivá výpoveď svedkov X.. E. C. a O. K., že by činnosti hospodárskej správy po 01. 09. 2009 vykonávala výlučne p. O. K.. Až do konca januára 2010 činnosti hospodárskej správy (t. j. činnosti dovnútra) fakticky vykonávala navrhovateľka. Navrhovateľka naopak nikdy nevykonávala správu majetku, t. j. činnosti navonok, pretože táto činnosť vyžaduje ekonomické vzdelanie, ktorým navrhovateľka nedisponuje. Listinami z obdobia po 01. 09. 2009 a výpoveďou svedkyne D. S. bolo preukázané, že podriadení zamestnanci sa stále na navrhovateľku obracali ako na vedúcu hospodárskej správy a dopravy a navrhovateľka podriadeným zamestnancom i zadávala prácu. Od októbra 2009 bola navrhovateľka pripravená odovzdať agendu zamestnankyni O. K.. O. K. ani vedúci X.. N. N., priamy nadriadený navrhovateľky do 15. 12. 2009 neurobili žiadny aktívny krok k prevzatiu agendy. Stalo sa tak až na písomný pokyn X.. E. C. v januári 2010, na ktorý navrhovateľka bezodkladne reagovala. Vzhľadom na to, že sa pracovná zmluva navrhovateľky v septembri 2009 nezmenila, nedošlo k platnej zmene pracovnej zmluvy na pracovnú pozíciu referenta správy majetku, výpovedný dôvod zníženie počtu referentov na oddelení správy majetku sa navrhovateľky žiadnym spôsobom netýkal. Z tohto dôvodu je výpoveď daná navrhovateľke neplatná.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
Krajský súd v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania iba v rozsahu vymedzeným odvolaním odporcu (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Občiansky súdny poriadok umožňuje odvolaciemu súdu v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedziť sa v odôvodnení rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a z tohto dôvodu sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzí len na odpoveď k odvolacím námietkam odporcu.
Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia neplatnosti výpovede danej jej odporcom ako zamestnávateľom dňa 28. 10. 2009 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu zníženia stavu zamestnancov na základe rozhodnutia predstavenstva spoločnosti Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Banská Bystrica s účinnosťou od 01. 02. 2010. Tvrdením, že jej pracovné zaradenie podľa poslednej zmeny pracovnej zmluvy dohodou z 24. 10. 2003 sa do doručenia výpovede dňom 28. 10. 2009 nezmenilo a rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene sa nijakým spôsobom nedotklo pracovnej pozície, ktorú zastávala, navrhovateľka popiera existenciu príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Odporca na druhej strane tvrdí, že dohoda o zmene pracovnej zmluvy v septembri 2009 uzavretá bola, na jej základe sa navrhovateľka stala referentom na Referáte správy majetku začlenenom rozhodnutím o zmene organizačnej štruktúry spoločnosti z 24. 08. 2009 do úseku generálneho riaditeľa. Ďalším rozhodnutím spoločnosti o zmene
organizačno-funkčnej schémy z 27. 10. 2009 sa zrušilo členenie Oddelenia správy majetku (ktoré sa dovtedy delilo na Referát správy majetku a Referát hospodárskej správy) na referáty a navrhovateľka, tak ako ostatní zamestnanci dovtedajších referátov sa ako referent (tabuľkovo) zaradila do Oddelenia správy majetku, na ktorom sa s účinnosťou od 01. 02. 2010 rušilo jedno funkčné miesto referenta. Úlohou súdu ako už naznačil odvolací súd v uznesení č. k. 17Co/119/2010-71 z 30. 09. 2010 bolo skúmať, či po prvej organizačnej zmene rozhodnutím odporcu z 24. 08. 2009, kedy sa podľa zhodného tvrdenia účastníkov zrušilo funkčné miesto vedúcej oddelenia hospodárskej správy a dopravy dovtedy obsadené navrhovateľkou, došlo k platnej dohode o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej by bola navrhovateľka zaradená ako referent správy majetku do Oddelenia správy majetku označovaného v organizačnej štruktúre úseku generálneho riaditeľa č. 104.2, na ktorom sa podľa rozhodnutia o organizačnej zmene prijatej 27. 10. 2009 od 01. 02. 2010 rušilo jedno funkčné miesto referenta. Skúmanie platnej dohody o zmene pracovnej zmluvy bolo nevyhnutné pre záver, či výber zamestnanca, ktorému bude daná výpoveď z dôvodov nadbytočnosti po rozhodnutí o organizačnej zmene, bol na zamestnávateľovi, pretože o výbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje zamestnávateľ len v prípade, že došlo k zrušeniu takého pracovného miesta (funkcie) alebo určitého počtu takýchto pracovných miest, kde niekoľko zamestnancov je zaradených na tom istom (podobnom) pracovnom mieste (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 33/2008 z 29. 01. 2009 uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky v zv. 3, ročník 2009 na str. 34 pod por. č. 26/2009).
Prejav navrhovateľky na návrhu dohody o zmene pracovnej zmluvy založenej v kópii na č. l. 10 spisu, kde navrhovateľka vlastnou rukou napísala: „Akceptujem zmenu, ktorá je urobená. Zmenu pracovného zaradenia podpíšem až keď mi bude predložená pracovná náplň, ktorú obnáša pracovná pozícia." vyhodnotil okresný súd správne. Aj odvolací súd prikladá tejto vete rovnaký význam ako navrhovateľka a súd prvého stupňa, že navrhovateľka nebola ochotná uzavrieť dohodu o zmene pracovnej zmluvy na druh práce referent správy majetku, kým jej zamestnávateľ nevymedzí druh a rozsah prác spojených s výkonom činnosti referenta správy majetku, keďže stručná charakteristika práce v návrhu dohody po zmene pracovnej zmluvy uvedená nebola, ale mala byť vymedzená v pracovnej náplni, ktorá navrhovateľke podľa jej tvrdenia predložená spolu s dohodou o zmene pracovnej zmluvy nebola. Vzhľadom na obsah listu z 05. 10. 2009 adresovaného odporcovi ako vyjadrenie v súvislosti s organizačnou zmenou, v ktorom sa navrhovateľka dožaduje riadneho popisu pracovnej pozície a náplne, je možné uveriť jej tvrdeniu, že jej zamestnávateľ spolu s návrhom dohody o zmene pracovnej zmluvy nevymedzil, aké činnosti by mala ako referentka správy majetku v budúcnosti vykonávať.
Platnosť právnych úkonov predchádzajúcich výpovedí a tiež platnosť výpovede bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení Zákonníka práce č. 311/2011 Z. z. v znení účinnom do 28. 02. 2010 (ďalej len „Zákonník práce") s ohľadom na čas, kedy boli urobené.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Existenciu písomného rozhodnutia zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov na oddelení správy majetku navrhovateľka nepopierala. Kópiu rozhodnutia odporca do spisu doložil. Výpoveď bola podľa § 74 Zákonníka práce prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Platnosť výpovede z hľadiska hmotnoprávnej podmienky zakotvenej v § 63 ods. 2 Zákonníka práce (zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu) by bolo potrebné posudzovať len v tom prípade, ak by bolo preukázané, že sa navrhovateľka stala v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene nadbytočná. Nadbytočným vzhľadom
na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách sa môže stať len taký zamestnanec, ktorého sa organizačná zmena týka. Okresný súd správne vyhodnotil, že organizačná zmena prijatá rozhodnutím zamestnávateľa 27. 10. 2009 sa navrhovateľky nedotýka z dôvodu, že nedošlo k platnej zmene dohody o zmene pracovnej zmluvy a navrhovateľka sa nikdy nestala referentom správy majetku. Zamestnávateľ síce vypracoval návrh dohody o zmene pracovnej zmluvy, ktorej kópia je na č. l. 10 súdneho spisu, ale dohodu o zmene pracovnej zmluvy v zmysle § 54 Zákonníka práce účastníci pracovno-právneho vzťahu platne neuzavreli. Pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve nemôže zamestnávateľ zmeniť jednostranne. Ich zmena je možná podľa § 54 Zákonníka práce len dohodou zamestnanca a zamestnávateľa.
Druh práce je podľa § 43 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Správne vymedzenie druhu vykonávanej práce s jej popisom je pre zamestnanca i zamestnávateľa dôležité z dôvodu, že určuje rozsah právomocí zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi konkrétne úlohy a tiež rozsah povinností zamestnanca rešpektovať príkazy zamestnávateľa s prípadnými dôsledkami porušenia pracovnej disciplíny. Odporca v návrhu dohody o zmene pracovnej zmluvy navrhovateľke dostatočne určitým spôsobom druh práce referenta správy majetku nevymedzil. Navrhovateľka práve z tohto dôvodu dohodu o zmene pracovnej zmluvy neuzavrela. Ak zákon nedovoľuje zamestnávateľovi jednostranne zmeniť dojednaný obsah pracovnej zmluvy a dohoda o zmene pracovnej zmluvy platne uzavretá nebola, je nutné súhlasiť s názorom navrhovateľky, že ku dňu 27. 10. 2009, kedy zamestnávateľ prijal ďalšie rozhodnutie o organizačnej zmene týkajúce sa oddelenia správy majetku spočívajúce v znížení stavu zamestnancov o jedného na tomto oddelení, bola navrhovateľka právne stále vo funkcii vedúcej oddelenia hospodárskej správy a dopravy a preto sa jej organizačná zmena o znížení stavu zamestnancov na oddelení správy majetku nedotkla. V uznesení sp. zn. 17Co/119/2010, ktorým odvolací súd zrušil prvý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/21/10-56 z 25. 03. 2010 a vec vrátil na ďalšie konanie, uložil odvolací súd okresnému súdu za pomoci ďalšieho správania sa účastníkov v období september 2009 až január 2010 vzhľadom na rozdielne tvrdenia účastníkov o tom, či bola uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy skúmať, aké činnosti v tomto období navrhovateľka vykonávala, či pracovala na úseku správy majetku a vykonávala práce referenta alebo naďalej vykonávala pôvodnú prácu zodpovedajúcu funkcii vedúcej hospodárskej správy a dopravy. Dôkazmi vykonanými prvostupňovým súdom a spôsobom odmeňovania navrhovateľky zo strany zamestnávateľa bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka nevykonávala práce referenta správy majetku, ale až do konca roku 2009 vykonávala činnosti ako funkcii vedúcej oddelenia hospodárskej správy a dopravy a zamestnávateľ jej za takto vykonanú prácu vyplácal mzdu v rovnakej výške, akú poberala vo funkcii vedúcej oddelenia hospodárskej správy a dopravy, hoci podľa zmluvy o mzde na funkciu referenta referátu správy majetku sa jej mala mzda od 01. 09. 2009 znížiť. Zo všetkých dôkazov svedčiacich o tom, že prácu zodpovedajúcej funkcii vedúcej oddelenia hospodárskej správy a dopravy vykonávala navrhovateľka až do januára 2010, postačí vyzdvihnúť výpoveď svedkyne O. K., ktorá mala od 01. 09. 2009 nahradiť navrhovateľku vo funkcii vedúcej oddelenia hospodárskej správy a dopravy, keď táto uviedla, že niekedy v polovici septembra alebo októbra sedeli s navrhovateľkou a p. N., ktorý hovoril o tom, že ona (O. K.) prevezme prácu od X.. T. čo sa týka budovy a v podstate všetko to, čo vykonávala ona, že si vymenia aj kancelárie a presadia sa. Ona (O. K.) kanceláriu navrhovateľky aj prevzala, avšak bez agendy. Agendu prevzala od navrhovateľky od januára 2010, aj keď bola od 01. 09. 2009 zaradená na referáte hospodárskej správy a registratúry.
Výpoveďou svedkyne O. K. je preukázané aj tvrdenie navrhovateľky, že právo skončiť pracovný pomer so zamestnancom vo vzťahu k navrhovateľke vykonával odporca v rozpore s dobrými mravmi (§ 13 ods. 3 Zákonníka práce). Už v septembri 2009 po prvej organizačnej zmene z 24. 08. 2009 bolo rozhodnuté, že prácu navrhovateľky bude vykonávať O. K.. Prácu do septembra 2009 vykonávanú navrhovateľkou teda zamestnávateľ naďalej potreboval, práca navrhovateľky nebola pre odporcu nadbytočná. Následné kroky: návrh na dohodu o zmene pracovnej zmluvy, prijatie ďalšej organizačnej zmeny po tom, ako navrhovateľka odmietla dohodu o zmene pracovnej zmluvy podpísať a kritizovala odporcu za spôsob, akým vo vzťahu k nej koná, nasvedčujú, že účelom druhej organizačnej zmeny z 27. 10. 2009 bolo vytvoriť formálne zákonné podmienky pre skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou.
Písomné rozhodnutie odporcu ako zamestnávateľa o zmene organizačno-funkčnej schémy spoločnosti z 27. 10. 2009 o zrušení jedného funkčného miesta referenta na oddelení správy majetku sa
netýkalo pracovného miesta, na ktorom bola navrhovateľka zaradená. Navrhovateľka sa nikdy nestala referentkou správy majetku, keďže dohoda o zmene pracovnej zmluvy uzavretá nebola a zamestnávateľ nemohol vo vzťahu k navrhovateľke po rozhodnutí o organizačnej zmene z 27. 10. 2009 použiť výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Zásada, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať v súdenej veci, neplatí. Výpoveď z 28. 10. 2009 je neplatná a okresný súd správne návrhu navrhovateľky v časti o určenie neplatnosti výpovede rozhodol.
Navrhovateľka nepodala odvolanie proti tej časti rozsudku okresného súdu, ktorou okresný súd jej návrh o určenie, že jej pracovný pomer naďalej trvá zamietol, z tohto dôvodu nie je odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. oprávnený preskúmavať správnosť rozhodnutia okresného súdu v tomto výroku.
Odvolací súd je podľa § 212 ods. 1 O. s. p. viazaný nielen rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania. Vo vzťahu k povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania odporca namietal len to, že vo veci samej mal byť návrh zamietnutý a podľa úspechu v spore by potom odporca nebol povinný hradiť navrhovateľke trovy konania. Výšku prisúdených trov odporca nenamietal, z tohto dôvodu sa odvolací súd výškou náhrady trov konania nezaoberal. O povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania rozhodol okresný súd správne podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi ako neúspešnému účastníkovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania.
V odvolacom konaní je úspešnou účastníčkou opäť navrhovateľka, ktorá ale náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Odvolací súd navrhovateľke trovy odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nepriznal z dôvodu, že jej nevznikli.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.