Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/302/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. G. nar. XX.X.N. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov I. E. nar. XX.X.N. bývajúcej v J. F. P. N. a H. G. nar. X.X.N. bývajúceho v T. H. H. XX v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 25.5.2012 č.k. -49 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu mal. Z. G. nar. XX.X.N. po 200,- € mesačne od 1.4.2012 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 10-teho dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom z 25.5.2012 č.k. -49 zveril mal. Z. G. nar. XX.X.N. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého 250,- € mesačne od 1.4.2012 vždy do 10-teho dňa toho ktorého mesiaca dopredu matke maloletého. Nedoplatok dlžného výživného 130,- € od 1.4.2012 do 31.5.2012 zaviazal otca zaplatiť spolu s bežným výživným v júni 2012. Upravil styk otca s mal. Z. neobmedzene. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo zistenia, že jediným zdrojom príjmu matky je rodičovský príspevok 194,70 € a príjem otca, ktorý je profesionálnym vojakom je 880,- €. Matka osobne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, s ktorým býva v trojizbovom prenajatom byte a platí nájomné 255,- € spolu s inkasom. Jej ostatné mesačné výdavky zahŕňajú poistku 19,50 €, poplatok za internet 13,28 €, náklady na lieky 18,- €, mobilný telefón 12,- €, pohonné hmoty do osobného vozidla 10,- €, hygienické potreby pre dieťa 36,- € a na stravu 120,- € mesačne. Na strane otca zohľadnil výdavky za ubytovanie 145,- €, príspevok na spoločnú domácnosť 80,- €, výživné na dieťa 100,- €, cestovné náklady 20,- €, stavebné sporenie 100,- €, životné poistenie 26,- €, poistenie motorového vozidla 44,70 €, telefón 21,- €, hygienické a ostatné potreby 59,- € a na stravu 200,- € mesačne. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa s odôvodnením, že súdom určené výživné 250,- € mesačne je vzhľadom na vek a potreby dieťaťa a

jeho mesačný príjem a výdavky neprimerane vysoké. Vyjadril názor, že výživné 150,- € mesačne, ktoré prispieva, je dostatočné berúc do úvahy, že maloletému synovi kupuje oblečenie, hračky a plienky a berie ho na víkendy k rodičom do T.. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil jeho mesačné výdavky za ubytovanie na ubytovni v E. 145,- € mesačne, že po odchode zo spoločnej domácnosti platil výživné 100,- € pre mal. Z. a zobral do úvahy cestovné z E. C. T., do miesta jeho trvalého bydliska len 20,- € mesačne, čo nie je pravda, pretože autom E. - T. štyrikrát do mesiaca ho benzín reálne stojí 120,- € a ak by cestoval aj autobusom, tak cestovné náklady sú vyššie ako 20,- €. Poukázal aj na to, že formou stavebného sporenia sporí si na vyriešenie bývania, aby sa mohol osamostatniť. Konštatoval, že je zbytočný luxus na strane matky, ktorá býva v prenajatom trojizbovom byte, pričom asi 100 metrov od prenajatého bytu bývajú jej rodičia v dome, kde so synom trávi veľa času. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a zaviazal ho prispievať na mal. Z. 150,- € mesačne alebo zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Matka maloletého vo vyjadrení konštatovala, že súdom určené výživné je primerané veku a potrebám mal. Z., ktoré na pojednávaní čitateľne uviedla, a pretože okrem materského príspevku nemá iný príjem, nemôže sa podieľať na výžive maloletého rovnakým dielom ako otec, ktorý má mesačný príjem 860,- €. Konštatovala, že otcom spomínaný byt prenajali ešte spoločne a v tomto byte býva maloletý od svojho narodenia a má svoju izbu, kým u rodičov sú stiesnené podmienky a prebieha rekonštrukcia domu. Nesúhlasila s tvrdením otca, že kupuje maloletému oblečenie a hračky a náklady na cestovné sú v odvolaní tiež skreslené. Rovnako odmietla tvrdenie otca, že má vedľajší príjem, pretože prácu na doma má jej otec, ktorý je na invalidnom dôchodku a ktorému iba občas vypomáha, ale nedostáva za to žiadne peniaze. Vyjadrila názor, že otec zámerne zavádza a nadsadzuje svoje mesačné výdavky, aby sa vyhol plateniu výživného. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné 330,- €.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Výroky rozsudku o zverení mal. Z. do osobnej starostlivosti matky a úprave styku otca s mal. Z. neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne opodstatnené.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4 cit. zák. ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 cit. zák. ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov rodičia, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného treba vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie,

kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodiča vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu vo forme výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodiča ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, akú by malo, ak by spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce aj reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine účinného v čase rozhodovania, správne rozhodol o počiatku vyživovacej povinnosti otca k mal. Z., ale nesprávne určil rozsah výživného. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k odlišnému právnemu záveru, preto rozsudok v napadnutej časti podľa zmenil a určil výživné od otca pre mal. Z. 200,- € mesačne od 1.4.2012 do budúcna. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že takto určené výživné je, vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúcej zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje odôvodnené potreby mal. Z. preukázané v rozhodnom období. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich zákonnú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, v zmysle ktorého je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerňovať tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Tvrdenie otca, že matka nešpecifikovala a konajúci súd sa nezaoberal rozsahom odôvodnených potrieb maloletého, odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, je možné ich považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Odvolací súd poznamenáva, že výživné určené v rozsahu 200,- € mesačne zodpovedá v tomto prípade zákonným kritériám určovania rozsahu výživného a pokrýva podstatnú časť odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorých zostávajúcu časť musí matka dopĺňať osobnou starostlivosťou o dieťa, pretože jej príjem neumožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému inak, ako touto formou, čím sa jej vyživovacia povinnosť kompenzuje. Odvolacia námietka otca, že bývanie matky v trojizbovom prenajatom byte je „luxus“ je bez právneho významu za skutkovej situácie, že otcovi bola určená vyživovacia povinnosť 200,- € mesačne, ktoré bez ďalšieho je spotrebované na bežné odôvodnené potreby dieťaťa, v dôsledku čoho náklady bývania matka zjavne rieši formou pomoci od svojich rodičov. S ostatnými námietkami otca v odvolaní a matky vo vyjadrení k odvolaniu sa vysporiadal konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a s týmito sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom podľa a a podľa odseku 2 tohto zák. ustanovenia v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti pre absolútnu absenciu dôvodov a uvedeným postupom konajúceho súdu bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

Bude povinnosťou súdu prvého stupňa konštruktívnym a cieleným výsluchom rodičov presne zistiť rozsah peňažného, resp. vecného plnenia vyživovacej povinnosti otca voči mal. Z. za rozhodné obdobie a ich hodnotu započítať do plnenia výživného s výnimkou príležitostných darov a plnení, ktoré vzhľadom na charakter plnenia a spôsob, akým boli vykonané, nesmerovali k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého. Následne bude povinnosťou súdu prvého stupňa opäť rozhodnúť o dlhu na výživnom a v odôvodnení rozsudku dôsledne uviesť ako za dané obdobie dospel k sume predstavujúcej dlh na výživnom, najmä ktoré peňažné, resp. vecné plnenia zohľadnil pri určení dlžného výživného, prípadne prečo na ne neprihliadol. Súd prvého stupňa rozhodne aj o spôsobe zaplatenia dlhu vzhľadom na osobné a majetkové pomery účastníkov konania, výšku dlhu a dĺžku rozhodovania o návrhu a rozsudok odôvodniť vo všetkých výrokoch v súlade s tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.