Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-302-2012.pdf
PDF · 85.44 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/302/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. G. nar. XX.X.N. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov I. E. nar. XX.X.N. bývajúcej v J. F. P. N. a H. G. nar. X.X.N. bývajúceho v T. H. H. XX v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 25.5.2012 č.k. 14P 123/2012-49 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu mal. Z. G. nar. XX.X.N. po 200,- € mesačne od 1.4.2012 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 10-teho dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom z 25.5.2012 č.k. 14P 123/2012-49 zveril mal. Z. G. nar. XX.X.N. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého 250,- € mesačne od 1.4.2012 vždy do 10-teho dňa toho ktorého mesiaca dopredu matke maloletého. Nedoplatok dlžného výživného 130,- € od 1.4.2012 do 31.5.2012 zaviazal otca zaplatiť spolu s bežným výživným v júni 2012. Upravil styk otca s mal. Z. neobmedzene. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo zistenia, že jediným zdrojom príjmu matky je rodičovský príspevok 194,70 € a príjem otca, ktorý je profesionálnym vojakom je 880,- €. Matka osobne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, s ktorým býva v trojizbovom prenajatom byte a platí nájomné 255,- € spolu s inkasom. Jej ostatné mesačné výdavky zahŕňajú poistku 19,50 €, poplatok za internet 13,28 €, náklady na lieky 18,- €, mobilný telefón 12,- €, pohonné hmoty do osobného vozidla 10,- €, hygienické potreby pre dieťa 36,- € a na stravu 120,- € mesačne. Na strane otca zohľadnil výdavky za ubytovanie 145,- €, príspevok na spoločnú domácnosť 80,- €, výživné na dieťa 100,- €, cestovné náklady 20,- €, stavebné sporenie 100,- €, životné poistenie 26,- €, poistenie motorového vozidla 44,70 €, telefón 21,- €, hygienické a ostatné potreby 59,- € a na stravu 200,- € mesačne. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 62 ods. 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Proti tomuto rozsudku, proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa s odôvodnením, že súdom určené výživné 250,- € mesačne je vzhľadom na vek a potreby dieťaťa a
jeho mesačný príjem a výdavky neprimerane vysoké. Vyjadril názor, že výživné 150,- € mesačne, ktoré prispieva, je dostatočné berúc do úvahy, že maloletému synovi kupuje oblečenie, hračky a plienky a berie ho na víkendy k rodičom do T.. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil jeho mesačné výdavky za ubytovanie na ubytovni v E. 145,- € mesačne, že po odchode zo spoločnej domácnosti platil výživné 100,- € pre mal. Z. a zobral do úvahy cestovné z E. C. T., do miesta jeho trvalého bydliska len 20,- € mesačne, čo nie je pravda, pretože autom E. - T. štyrikrát do mesiaca ho benzín reálne stojí 120,- € a ak by cestoval aj autobusom, tak cestovné náklady sú vyššie ako 20,- €. Poukázal aj na to, že formou stavebného sporenia sporí si na vyriešenie bývania, aby sa mohol osamostatniť. Konštatoval, že je zbytočný luxus na strane matky, ktorá býva v prenajatom trojizbovom byte, pričom asi 100 metrov od prenajatého bytu bývajú jej rodičia v dome, kde so synom trávi veľa času. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a zaviazal ho prispievať na mal. Z. 150,- € mesačne alebo zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Matka maloletého vo vyjadrení konštatovala, že súdom určené výživné je primerané veku a potrebám mal. Z., ktoré na pojednávaní čitateľne uviedla, a pretože okrem materského príspevku nemá iný príjem, nemôže sa podieľať na výžive maloletého rovnakým dielom ako otec, ktorý má mesačný príjem 860,- €. Konštatovala, že otcom spomínaný byt prenajali ešte spoločne a v tomto byte býva maloletý od svojho narodenia a má svoju izbu, kým u rodičov sú stiesnené podmienky a prebieha rekonštrukcia domu. Nesúhlasila s tvrdením otca, že kupuje maloletému oblečenie a hračky a náklady na cestovné sú v odvolaní tiež skreslené. Rovnako odmietla tvrdenie otca, že má vedľajší príjem, pretože prácu na doma má jej otec, ktorý je na invalidnom dôchodku a ktorému iba občas vypomáha, ale nedostáva za to žiadne peniaze. Vyjadrila názor, že otec zámerne zavádza a nadsadzuje svoje mesačné výdavky, aby sa vyhol plateniu výživného. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné 330,- €.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Výroky rozsudku o zverení mal. Z. do osobnej starostlivosti matky a úprave styku otca s mal. Z. neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne opodstatnené.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4 cit. zák. ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 cit. zák. ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov rodičia, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného treba vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodiča vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu vo forme výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodiča ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, akú by malo, ak by spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce aj reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine účinného v čase rozhodovania, správne rozhodol o počiatku vyživovacej povinnosti otca k mal. Z., ale nesprávne určil rozsah výživného. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k odlišnému právnemu záveru, preto rozsudok v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil a určil výživné od otca pre mal. Z. 200,- € mesačne od 1.4.2012 do budúcna. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že takto určené výživné je, vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúcej zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje odôvodnené potreby mal. Z. preukázané v rozhodnom období. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich zákonnú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, v zmysle ktorého je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerňovať tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Tvrdenie otca, že matka nešpecifikovala a konajúci súd sa nezaoberal rozsahom odôvodnených potrieb maloletého, odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, je možné ich považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Odvolací súd poznamenáva, že výživné určené v rozsahu 200,- € mesačne zodpovedá v tomto prípade zákonným kritériám určovania rozsahu výživného a pokrýva podstatnú časť odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorých zostávajúcu časť musí matka dopĺňať osobnou starostlivosťou o dieťa, pretože jej príjem neumožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému inak, ako touto formou, čím sa jej vyživovacia povinnosť kompenzuje. Odvolacia námietka otca, že bývanie matky v trojizbovom prenajatom byte je „luxus“ je bez právneho významu za skutkovej situácie, že otcovi bola určená vyživovacia povinnosť 200,- € mesačne, ktoré bez ďalšieho je spotrebované na bežné odôvodnené potreby dieťaťa, v dôsledku čoho náklady bývania matka zjavne rieši formou pomoci od svojich rodičov. S ostatnými námietkami otca v odvolaní a matky vo vyjadrení k odvolaniu sa vysporiadal konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a s týmito sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a podľa odseku 2 tohto zák. ustanovenia v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti pre absolútnu absenciu dôvodov a uvedeným postupom konajúceho súdu bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
Bude povinnosťou súdu prvého stupňa konštruktívnym a cieleným výsluchom rodičov presne zistiť rozsah peňažného, resp. vecného plnenia vyživovacej povinnosti otca voči mal. Z. za rozhodné obdobie a ich hodnotu započítať do plnenia výživného s výnimkou príležitostných darov a plnení, ktoré vzhľadom na charakter plnenia a spôsob, akým boli vykonané, nesmerovali k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého. Následne bude povinnosťou súdu prvého stupňa opäť rozhodnúť o dlhu na výživnom a v odôvodnení rozsudku dôsledne uviesť ako za dané obdobie dospel k sume predstavujúcej dlh na výživnom, najmä ktoré peňažné, resp. vecné plnenia zohľadnil pri určení dlžného výživného, prípadne prečo na ne neprihliadol. Súd prvého stupňa rozhodne aj o spôsobe zaplatenia dlhu vzhľadom na osobné a majetkové pomery účastníkov konania, výšku dlhu a dĺžku rozhodovania o návrhu a rozsudok odôvodniť vo všetkých výrokoch v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.