Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-284-2012.pdf
PDF · 77.84 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/284/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci navrhovateľky J. U. rod. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo D. Y. na F. ul. XXX/XX zastúpenej advokátom JUDr. Attilom Bohácsom so sídlom Advokátskej kancelárie v Kráľovskom Chlmci na Hlavnej ul. č. 796/69 proti odporcovi N. U.Ó. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu vo D. Y. na W.. T.. U. ul. XX/X zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Kolesárom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Špitálskej 5 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému X. nar. X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 13.4.2012 č.k. 10C 98/2011-37 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom na čas po rozvode pre mal. X. nar. X.XX.XXXX.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 13.4.2012 č.k. 10C 98/2011-37 rozviedol manželstvo J. U. rod. D. (navrhovateľky) a N. U. (odporcu) uzavreté dňa 8.8.2009 na Rímskokatolíckom farskom úrade vo D. Y. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D. Y. vo zväzku 9, ročník 2009, na strane 100, pod poradovým číslom 26. Na čas po rozvode zveril mal. X. nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého 30 % zo sumy životného minima matke dieťaťa vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca dopredu od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Upravil styk otca s mal. X. každú párnu sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 16.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v mesiaci od 13.00 hod. do 16.00 hod. v byte matky za prítomnosti matky dieťaťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku proti výroku o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a zaviazal otca prispievať na výživu mal. X. 50 € mesačne, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Vytkla konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní o výživnom absolútne neprihliadol na odôvodnené potreby dieťaťa a zobral do úvahy iba to, že otec dieťaťa je nezamestnaný. Vyjadrila názor, že otec je schopný platiť výživné vo vyššom rozsahu a v tejto súvislosti poukázala na to, že dennodenne sa vyváža na svojom osobnom motorovom vozidle vo Veľkých Kapušanoch. Konštatovala, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému X. boli upravené rozsudkom Okresného súdu Michalovce pod sp.zn. 15P 233/2011, kedy sa otec zaviazal platiť výživné 50 € mesačne a nezakladá sa na pravde, že otec nerozumel obsahu rodičovskej dohody, o čom svedčí aj to, že proti tomuto rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril názor, že vychádzajúc z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine súd prvého stupňa správne a náležite zistil skutkový stav a tento aj správne právne posúdil. Konštatoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že od 1.1.2012 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny detašované pracovisko Veľké Kapušany, o čom súdu predložil aj rozhodnutie úradu č. 2000012/02518 z 19.1.2012. Bolo preukázané, že nie je poberateľom žiadnych dávok ani príspevkov, nemá iný vedľajší príjem a okrem osobného motorového vozidla značky Škoda Felícia EČ: I. XXX X. nie je vlastníkom žiadneho, či už hnuteľného alebo nehnuteľného majetku. Predmetné motorové vozidlo bolo vyrobené v roku 1999 a zakúpené v roku 2010 za sumu 1.000 € spolu so všetkými poplatkami. Zdôraznil, že pri rozchode s matkou dieťaťa si táto ponechala všetok nábytok a finančné úspory a jemu ostalo jedine predmetné motorové vozidlo. Od rozchodu býva u svojich rodičov a je doslova na nich finančne odkázaný. Ako otec dieťaťa nebráni sa vyživovacej povinnosti, avšak v súčasnosti nie je schopný platiť na výživné viac, ako mu bolo určené napadnutým rozsudkom. Je toho názoru, že ani súd nemôže určiť výživné v takej výške, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča, prípadne až k jeho trestnoprávnej zodpovednosti. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom pre mal. X. dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaním, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania o výživnom pre mal. X. dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa správne zistil a následne správne vyhodnotil reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ako aj odôvodnené potreby mal. X. a na základe týchto zistení správne určil začiatok (od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov konania) a rozsah jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov otca, ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená ľubovôľu), najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. S výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. V danom prípade je potrebné bez výhrad pripustiť sťaženú životnú situáciu na oboch stranách, ale dôsledne vychádzajúc z pomerov otca, ktorý od 1.1.2012 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny detašované pracovisko Veľké Kapušany ako uchádzač o zamestnanie a skutočnosti, že pracovný pomer otca so zamestnávateľom Yazaki Wiring Technologies Slovakia s.r.o. skončil uplynutím doby 31.12.2011, vyplýva záver, že sa otec nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti (§ 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine), t.j. nevzdal sa zamestnania poskytujúceho mu príjem, ale stalo sa tak z objektívneho dôvodu bez zavinenia otca, preto odvolací súd nemohol postupovať v súlade s ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine a posudzovať pomery otca z hľadiska potencionality príjmu. K odvolacím námietkam matky týkajúcich sa určenia rozsahu výživného odvolací súd dodáva, že výživné určené súdom prvého stupňa ani zďaleka nie je primerané odôvodneným potrebám mal. X., ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, preto je zákonnou a prvoradou povinnosťou otca zabezpečiť si porovnateľný zdroj príjmu tak, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k mal. X. v rozsahu primeranom odôvodneným potrebám dieťaťa. Odvolací súd tiež poznamenáva, že toto súdne rozhodnutie nebráni žiadnemu z účastníkov konania, po vzniku podstatnej a trvalej zmeny pomerov niektorého z nich, podať návrh na zmenu tohto súdneho rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.