Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-183-2009.pdf
PDF · 97.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/183/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, v trestnej veci proti obžalovanému O. T. pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb. účinný do 1.1.2006 ďalej len Trestný zákon), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.01.2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný O. T. I. C. É. F., nar. XX.XX.XXXX v Okoličnej na Ostrove, trvale bytom G., S. X.. XXXX/XX, sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre č. 3 Pv 98/2006 zo dňa 30.10.2009, pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení a doplnkov účinný do 1.1.2006, na tom skutkovom základe, že : ako podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja, neoprávnene podpísal v zastúpení predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja W.. L.. O. N. A.. dňa 27.7.2005 v Nitre 1/ Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so spoločnosťou GAP REAL, s.r.o. Koceľova 8, 949 01 Nitra, ktorú jej konatelia podpísali dňa 17.8.2005, nájomné zmluvy podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 446/2001 Z.z. o majetku Vyšších územných celkov v znení noviel so spoločnosťami : 2/ PANACEA, n.o. Snežiankova 2538/9, 955 01 Topoľčany 3/ APOLLO, n.o. Ku Bratke 22, 934 01 Levice 4/ NEHA, n.o. Štefánikova trieda 51, 949 01 Nitra 5/ HUMANITAS, n.o. Šoltésovej 2, 940 01 Nové Zámky 6/ Kresťanská charitatívna pomoc Lórántffy Zsuzsanna, n.o. Malá 29, 946 57 Svätý Peter, k zmluvám pod bodom 2, 3, 4, 5, 6 podpísal s vyššie uvedenými spoločnosťami dňa 23.9.2005 v Nitre zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálne služby v zmysle Zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov a dňa 17.8.2005 v Bratislave podpísal aj :
- zmluvu o vystavení platobnej bankovej záruky číslo XXXXXXXXX
- zmluvu o úvere číslo 250005125 s OTP Bankou Slovensko , a.s. Štúrova 5, 813 54 Bratislava
- zmluvu o vystavení platobnej bankovej záruky č. XXXXXXXXX s OTP Bankou Slovensko, a.s. , Štúrova 5, 813 54 Bratislava
- dohodu o vyplňovacom práve bianko zmenke č.XXXXXXXXX- N.-XX
- zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX s OTP Bankou Slovensko, a.s. , Štúrova 5, 813 54 Bratislava
- dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke číslo XXXXXXXX- N.-XX
- zmluvu o budúcej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnej veci č. XXXXXXXXX-R.-XX
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodený Nitriansky samosprávny kraj , Štefánikova tr. 69, Nitra, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému O. T. a vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka L.. O. N. A., vypočutím znalca z odboru ekonómia a managment, prečítaním výpovedí svedkov I. G., L.. G. C., a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T 183/2009 zo dňa 04.06.2012 bol obžalovaný O. T. uznaný vinným z pokračovacieho trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 255 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. účinný do 1.1.2006 ďalej len Trestný zákon) a bol mu uložený peňažný trest vo výške 2.000,- Sk s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
Súd z výpovedí obžalovaného a svedeckých výpovedí vypočutých a prečítaných vrámci dokazovania pred vyhlásením napadnutého rozsudku, ako aj z prečítaných listinných dôkazov, zistil, že:
Obžalovaný O. T. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal.
Svedok L.. O. N. A.. prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že o podpísaní jednotlivých konkrétnych zmlúv obžalovaným, vtedajším podpredsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja, sa dozvedel z médií. Na to vyzval obžalovaného, aby mu predložil zmluvy. Obžalovaný reagoval až na druhú výzvu, pričom zmluvy mu boli predložené vedúcou ekonomického úseku. Za predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja bol zvolený na 4 roky a bol jeho jediným štatutárom. Dodatočne si námatkovo zistil, že v inkriminované dni, keď sa zmluvy podpisovali 17.8.2005 a 27.8.2005 on podpisoval iné zmluvy a obžalovaný v tieto dni bol služobne mimo Nitru, čo zase zistil z cestovných príkazov. Obžalovaný ani nemohol vedieť, že v tieto dni mohol mať dovolenku, pretože on mu dovolenku nepodpisoval. Obžalovanému, ako vtedajšiemu zástupcovi predsedu, nedal žiadne splnomocnenie ani ústne, ani písomné, na jeho zastupovanie a na podpisovanie takýchto zmlúv. Dôvodom, prečo on sám nepodpísal tieto zmluvy bolo to, že boli mimoriadne nevýchodné pre samosprávny kraj, prenájom DSS mal byť na 30 rokov, za 1 korunu, pričom len odpisy zariadení boli jednoznačne nevýhodné. Tvorili čiastku, ktorá ďaleko presahovala hodnotu jednej koruny. Čo sa týka zmluvy s OTP bankou, tak na jednom zasadnutí upozorňoval poslancov na riziká z tejto zmluvy, pretože záruka bola krajne nevýhodná pre samosprávny kraj. Obžalovaný o tomto jeho názore vedel, pretože ho prezentoval na zasadnutí zastupiteľstva. Následne súdy rozsudkami vyslovili neplatnosť právnych úkonov týkajúcich sa predmetných zmlúv. Podľa jeho názoru neplatnosti zmlúv boli vyslovené z toho dôvodu, že prekážkou na nich bol neoprávnený podpis jeho vtedajšieho zástupcu. Voči schváleným uzneseniam podal protest na prokuratúru v Nitre. Obžalovaný o protestoch prokurátora vedel, pretože tieto sa oboznamovali na verejnom zasadnutí zastupiteľstva. Viaceré uznesenia nepodpísal a tým pozastavil ich výkon a na prelomenie veta musí byť vykonané nové zasadnutie zastupiteľstva aby uznesenie bolo platné. V inkriminovanom čase na prelomenie veta postačila nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Svedok si pamätal, že niektoré jeho veto bolo prelomené, ale konkrétne ktoré, to si už nepamätal, všetko však bolo zachytené v zápisniciach zo zastupiteľstva. Ako predseda samosprávneho kraja negatívne vymedzil, čo zástupca nemôže robiť v jeho neprítomnosti. Právne úkony, teda podpisy zmlúv, ako sú aj uvedené v obžalobe nemohol urobiť, teda nemohol ich podpísať. Podľa svedka to má aj logiku, ak by mohol podpisovať zmluvy obžalovaný aj on, tak by došlo k dvojkoľajnosti, bez jeho vedomia, k čomu napriek tomu aj došlo. Uznesenie o negatívnom vymedzení právomocí bolo zrušené zastupiteľstvom, toto uznesenie ako predseda nepodpísal. Zastupiteľstvo bez jeho návrhu chcelo rozhodnúť, aby podpredseda mal všetky právomoci ako mal predseda. Potom však zastupiteľstvo neprijalo žiadne rozhodnutie.
Z prečítaných výpovedí svedkov I. G. a Ing. G. C. bolo zistené, že Nitriansky samosprávny kraj patril medzi klientov OTP banky. Podmienky zmlúv pripravovali pracovníci OTP banky. K podpisu zmlúv zo
strany OTP došlo v dobrej viere, že príslušné osoby, ktoré boli kompetentné na prípravu podmienok zmlúv, riadne preverili zástupcov spoločnosti, či sú kompetentný k podpísaniu zmlúv zo strany klienta.
V rámci dokazovania súd prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiály.
Okresný súd Nitra v intenciách uznesenia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 4To/6/2011 zo dňa 31.3.2011, ktorým bol zrušený napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T 183/2009 zo dňa 21.4.2010, doplnil dokazovanie pribratím znalca v odbore ekonómia a managment na zistenie výšky škody, ktorá na majetku samosprávneho kraja vznikla, resp. ktorej vznik bezprostredne na tomto majetku hrozil zo záväzkov prípadne všetkých ostatných povinností, ktoré samosprávny kraj na seba z tej - ktorej v zažalovanom skutku uvedenej zmluvy prevzal.
Po doplnení dokazovania v hore naznačenom smere, bol znalec L.. O. F.. Š. A., k písomne vypracovanému znaleckému posudku znaleckou organizáciou, vypočutý na hlavnom pojednávaní, na ktorom znalec v celom rozsahu zotrval na písomnom obsahu znaleckého posudku a jeho záveroch. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe predloženého spisového materiálu a predložených listín. Po preskúmaní jednotlivých zmlúv a ďalších listín znalecká organizácia vyčíslila priame i hroziace škody na majetku NSK. Celková vzniklá škoda v neprospech NSK bola vyčíslená na 342.045.175,- Sk (11.353.819,79 eur), ktorá pozostáva z priamej škody 118.018.912,- Sk t.j. 3.917.510,19 eur (škoda zo vzniku rozhodcovského konania 4.488.556,45 Sk a bankové inkasá 113.530.355,06 eur) a z hroziacej škody 224.026.263,- Sk t.j. 7.436.309,60 eur (škoda zo vzniku rozhodcovského konania 6.525.293,20 Sk a nájomné zmluvy 217.499.980,- Sk)
Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.4To/109/2012 zo dňa 27.9.2012, bol rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/138/2009 zo dňa 04.06.2012 zrušený a vec bola vrátená súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podstata protiprávneho konania obžalovaného podľa obžaloby mala spočívať v tom, že obžalovaný ako podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja neoprávnene podpísal v zastúpení predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja doc. L.. O. N. A. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, nájomné zmluvy, zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, zmluvy o úvere, zmluvy o vystavení platobnej bankovej záruky, dohody o vyplňovacom práve k bianko zmenke, zmluvu o budúcej zmluve a tým mal spáchať trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 odsek 1 písmeno a/, b/ zák.č. 140/1961 Zb.
Obžalovaný využil svoje právo a nevypovedal v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní, na začiatku hlavného pojednávania však vyhlásil, že je nevinný zo skutku ktorý sa mu kladie za vinu. Výpoveďou svedka L.. O. N. A.., ako aj listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že podpredseda NSK uznesením č. 7/2001 z 21.12.2001 mal schválené to, že v čase neprítomnosti nemôže vykonávať tieto právomoci: v majetkovoprávnych vzťahoch, v pracovnoprávnych vzťahoch a vo veciach, v ktorých zákon zveruje samosprávnemu kraju rozhodovať o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb. Uznesením č. 38/2005 z 28.2.2005, ktoré bolo potvrdené uznesením č. 62/2005 z 14.3.2005, zastupiteľstvo NSK zrušilo negatívne vymedzenie právomocí podpredsedu NSK a uznesením č. 39/2005 z 28.2.2005 schválilo zastupovanie predsedu NSK podpredsedom v plnom rozsahu, toto uznesenie však nebolo podpísané predsedom NSK. Vzhľadom k tomu, že toto pozastavené uznesenie nebolo do dvoch mesiacov od jeho schválenia potvrdené, stratilo platnosť. Zo zápisníc o zasadnutiach Zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja č. 41, 42, 46, 49, 50, 54, na ktorých podľa prezentačných listín bol prítomný aj obžalovaný T., mal súd preukázané, že predseda samosprávneho kraja svedok L.. N. opakovane prezentoval svoj negatívny postoj k uzatvoreniu budúcej kúpnej zmluvy so spoločnosťou GAP REAL s.r.o. (bod 2 zápisnice zo 46 zasadnutia Zastupiteľstva NSK) k nájomným zmluvám s neziskovými organizáciami (zápisnica z 50 zasadnutia Zastupiteľstva NSK) a k zmluvám s OTP bankou (bod 7 zápisnice zo 49 zasadnutia Zastupiteľstva NSK) ako aj k rokovaniu poslancov k právomociam podpredsedu NSK (bod 5 zápisnice zo 42. zasadnutia Zastupiteľstva NSK), čo prezentoval aj tým, že ako predseda samosprávneho kraja nepodpísal ani uznesenia prijaté zastupiteľstvom týkajúce sa bankovej
záruky a úveru z OTP a týkajúce sa projektu transformácii sociálnych zariadení a nájomných zmlúv s neziskovými organizáciami. Teda obžalovaný mal vedomosť o tom, že predseda samosprávneho kraja nesúhlasí s uzavretím prejednávaných zmlúv a odmietol ich aj podpísať. Napriek tomu ich obžalovaný podpísal v dňoch 27.7.2005, 17.8.2005 a 23.9.2005, hoci v dňoch 27.7.2005 a 17.8.2005 bol predseda samosprávneho kraja vo svojom úrade (napriek tomu, že mal vypísaný lístok o čerpaní dovolenky), o čom svedčia ďalšie listinné dôkazy, keďže v tieto konkrétne dni predseda NSK - svedok L.. N. podpísal rozhodnutie o povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, zmluvu o spolupráci s HVB Bank Slovakia a.s., osobitné obchodné podmienky s firmou METRO Cash&Carry Slovakia s.r.o., a následne ani predsedu NSK o týchto právnych úkonoch vôbec neinformoval. Obžalovaný ako podpredseda samosprávneho kraja konal, hoci na také konanie nebol podľa § 11 odsek 2 písmeno j/ zák.č. 302/2011 Z.z. o samosprávnych krajoch (zastupiteľstvu je vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja, najmä voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu samosprávneho kraja, vymedziť na návrh predsedu právomoci, ktoré nemôže podpredseda vykonávať v čase neprítomnosti predsedu) a § 16 odsek 3 (a contr.) zák.č. 302/2001 Z.z. o samosprávnych krajoch (predseda zastupuje samosprávny kraj navonok, v majetkovoprávnych vzťahoch, pracovnoprávnych vzťahoch a iných vzťahoch je štatutárnym orgánom; rozhoduje aj o veciach, v ktorých zákon zveruje samosprávnemu kraju rozhodovanie o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb), oprávnený, v súvislosti s čím súd poukazuje aj na právoplatne skončené spory o určenie z tohto dôvodu neplatnosti týchto zmlúv v občianskom súdnom konaní.
Z vyššie uvedených dôkazov bolo bez pochybností zistené, že v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný, ktorý svojím úmyselným protiprávnym konaním mohol naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho, z časti dokonaného a z časti nedokonaného trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb.), pretože obžalovaný takýmto protiprávnym úmyselným konaním nielen porušil zákonom alebo na základe zákona ustanovenú povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok ale súčasne ním aj spôsobil, resp. pokúsil sa spôsobiť (§ 8 odsek 1 Trestného zákona) poškodenej právnickej osobe škodu.
Pokiaľ ide o znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 Trestného zákona, okresný súd tak ako aj odvolací súd konštatuje, že obžalovaný, ktorý bol za podpredsedu samosprávneho kraja zvolený ako jeho poslanec, bol povinný v zmysle § 12 odsek 2 písmeno b/ zák. č. 302/2001 Z.z. o samosprávnych krajoch obhajovať záujmy samosprávneho kraja a jeho obyvateľov a to nepochybene aj pokiaľ ide o užívanie a nakladanie s majetkom samosprávneho kraja na plnenie jeho úloh (§ 10 odsek 1 zák.č. 302/2011 Z.z.) Naviac súčasťou právneho štatútu každého pri výkone svojej činnosti je povinnosť s majetkom samosprávneho kraja nakladať spôsobom, ktorým nebude na ňom vznikať škoda, ani neopodstatnene sa znižovať jeho hodnota na úkor samosprávneho kraja a v prospech iných právnických a fyzických osôb.
Podľa § 255 odsek 1 Trestného zákona trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spácha a odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom sa potresce, kto inému spôsobí škodu nie nepatrnú tým, že poruší zákonom alebo na základe zákona ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať cudzí majetok.
Podľa§ 255 odsek 2 Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 väčšiu škodu.
Podľa § 255 odsek 3 Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako osoba, ktorá má osobitne uloženú povinnosť hájiť záujmy poškodeného, alebo ak spôsobí takým činom značnú škodu.
Uznaniu obžalovaného vinným zo spáchania pokračovacieho, z časti dokonaného a z časti nedokonaného (v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona), trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, ktorého zákonné znaky skutkovej podstaty svojim úmyselným protiprávnym konaním popísaným v zažalovanom skutku mohol naplniť (a nebolo možné ani doplniť skutok ani o zistenú výšku škody, pretože toto v obžalobnom návrhu nebolo obsiahnuté), pretože Okresnému súdu Nitra v novom konaní nasledujúcom
po zrušení predchádzajúceho odsudzujúceho rozsudku, tomuto bráni zásada zákazu zmeny k horšiemu vyplývajúca z ustanovenia § 327 odsek 2 Trestného zákon a to preto, lebo napadnutý rozsudok bol zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného.
Podľa§ 89 odsek 9 veta prvá a druhá Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb.) verejným činiteľom je volený funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, prezident Slovenskej republiky, súdny exekútor, člen lesnej, vodnej rybárskej alebo poľovníckej stráže, člen stráže prírody a osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľajú na plnení úloh spoločnosti a štátu a používajú pritom právomoc, ktorá im bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.
Podľa § 158 odsek 1 Trestného zákona trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa spácha a odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo peňažným trestom, alebo zákazom činnosti sa potresce verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech
- písm. a/ vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu
- písm. b/ prekročí svoju právomoc, alebo
- písm. c/ nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci
S poukazom na citované ustanovenie obžalovaný v prejednávanej veci zažalovaným skutkom nemohol naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona, pretože nejde o výkon právomoci verejného činiteľa v zmysle ustanovenia § 89 odsek 9 Trestného zákona. Ak verejný činiteľa definovaný podľa § 89 odsek 9 Trestného zákona, priamo útočí na majetok vo vlastníctve alebo v správe svojho zamestnávateľa v úmysle neoprávnene seba alebo iného obohatiť alebo inak spôsobiť na ňom škodu, v takýchto prípadoch podľa povahy veci vždy ide iba o niektorý z trestných činov proti majetku (v prejednávanej veci § 255 Trestného zákona)
Aby obžalovaný mohol byť v prejednávanej veci považovaný za verejného činiteľa nestačí iba to, že v čase činu bol voleným podpredsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja podieľajúcim sa na plnení úloh spoločnosti a štátu ale musela by byť súčasne splnená aj podmienka, že pri svojom konaní (podpis jednotlivých zmlúv a dohôd) požíval právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie takýchto úloh zverená. Je nepochybné, že na jednej strane na zastupovanie predsedu samosprávneho kraja obžalovaný pri podpisovaní jednotlivých zmlúv prekročil svoje oprávnenia udelené mu uznesením zastupiteľstva samosprávneho kraja č. 7/2001, ktoré zastupiteľstvo je jedným z dvoch (spolu s predsedom, nie však s podpredsedom samosprávneho kraja) orgánov, ktorým prináleží rozhodovanie a moc, na strane druhej toto jeho konanie však nepredstavuje výkon právomoci verejného činiteľa .
Vzhľadom na to, že obžalovaný spôsobom popísaným v obžalobnom návrhu nenaplnil objektívne znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného zákona a zmene právnej kvalifikácii zažalovaného skutku v neprospech obžalovaného bráni zásada ustanovenia § 327 odsek 2 Trestného poriadku, bol spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre č. 3Pv 98/2006 zo dňa 30.10.2009 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa§ 158 odsek 1 písmeno a/, b/ zák.č. 140/1961 Zb. oslobodený, pretože skutok nie je trestným činom.
Poškodený Nitriansky samosprávny kraj bol v zmysle § 288 odsek 3 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie
Obhajoba na hlavnom pojednávaní navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedkov L.. L. T. a L.. M. G., výsluch ktorých odôvodnila tým, že obžalovaný pri rozhodovaní sa podieľal na správe majetku, chýba však základný znak, schopnosť obžalovaného nakladať s majetkom, o nakladaní s majetkom rozhodovalo zastupiteľstvo. Návrh obhajoby na doplnenie dokazovania výsluchmi svedkov súd odmietol, pretože mal za to, že vykonané dôkazy postačujú na rozhodnutie o obžalobnom návrhu.