Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/353/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky G. O., bytom T. A. Q., F. XXXX/ X, štátnej občianky SR, zastúpenej P.. S. T., Y. so sídlom S. S., D. XXX proti odporcovi U. O., bytom T. A. Q., F. hájom XXXX/XXX, štátnemu občanovi SR, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému P. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. júla 2012, č.k. -110, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov, maloletého P. na čas po rozvode zveril do výchovy navrhovateľky, s tým, že obaja účastníci sú oprávnení maloletého syna zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 210 Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Upravil styk otca s dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v čase od piatku 13:00 hod. do soboty 19:00 hod., každý štvrtok od 13:00 hod. do 19:00 hod., každý rok v čase od 01.07 od 10:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod., každý rok 25.12. od 09:00 hod. do 19:00 hod. a každý rok vo Veľkonočný pondelok od 09:00 hod. do 17:00 hod. Navrhovateľke uložil povinnosť v určenom čase odovzdať odporcovi dieťa v mieste bydliska dieťaťa a odporcovi v určenom čase v mieste bydliska dieťa odovzdať navrhovateľke. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním vážneho narušenia a trvalého rozvratu manželstva účastníkov, v dôsledku čoho si manželstvo neplní svoj účel a nemožno ani očakávať, že by došlo k obnoveniu spolužitia účastníkov, nakoľko o to vôbec neprejavili snahu a s rozvodom manželstva súhlasili. S poukazom na tieto skutočnosti a po zohľadnení záujmu maloletého dieťaťa, kde podľa názoru súdu nie je pre jeho zdravý psychický vývoj žiaduce vyrastať v konfliktnej atmosfére domácnosti, súd manželstvo rozviedol. Pri rozhodovaní o otázke zverenia maloletého P. do starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia tak, ako to predpokladá zákon. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že napriek pozitívnym väzbám k obom rodičom je v súčasnej dobe v záujme maloletého jeho zverenie do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Zo znaleckého posudku F.. P. W. zo dňa 21.03.2012 mal za preukázané, že z pohľadu dlhodobej a stabilnej starostlivosti sa aktuálne javí lepšie osobnostne vybavená práve navrhovateľka, ktorá je prispôsobivá, s dobrou schopnosťou empatie v interpersonálnych vzťahoch. Maloletý k nej prejavuje najväčšie množstvo citových väzieb, je na ňu intenzívne naviazaný a v rámci znaleckého vyšetrenia vyjadril želanie zostať v starostlivosti navrhovateľky. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že striedavá osobná starostlivosť by v súčasnosti z hľadiska dosiahnutej vývinovej úrovne dieťaťa mohla mať na maloletého negatívny dopad, čo zhodne vyplýva jednak z citovaného znaleckého posudku, ale i zo správy z psychologických konzultácii na ÚPSVaR S. zo dňa 19.09.2011. V súvislosti s rozhodovaním o výške výživného sa stotožnil s rozhodnutím tamojšieho súdu vo veci vedenej pod sp.zn. zo dňa 29.06.2012 s vedomím, že v období od rozhodnutia v uvedenej veci až do rozhodnutia v tomto konaní nenastala u žiadneho z účastníkov taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmeniť výšku výživného zo strany odporcu k maloletému tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 78 Zákona o rodine, a preto súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 210 Eur mesačne, ktoré výživné považoval za primerané možnostiam a schopnostiam odporcu, ale i potrebám maloletého.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a to proti jeho výroku o zverení maloletého na čas po rozvode do výchovy matky a určení výživného. V odvolaní poukazoval na to, že navrhovateľka uvádza náklady na mesačné náklady na školu vo výške 33 Eur, ktoré sú vyššie oproti obdobiu, keď maloletý navštevoval škôlku, kedy mesačné poplatky boli vo výške 16 Eur, čím reálne nastalo zvýšenie nákladov na maloletého len 17 Eur. Ďalšie náklady sú vo výške 200 Eur ročne, čo znamená mesačne priemerne 16,50 Eur, avšak ani tieto neboli podľa jeho názoru dostatočne dokladovo preukázané a sú v rovine ústneho tvrdenia navrhovateľky, ktorá uvádzala aj náklady 15-25 Eur týždenne za návštevu logopedickej ambulancie, ktoré však už od augusta 2011 nerealizuje. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o výživnom súhlasil so sumou 150 Eur len z dôvodu, že rátal s tým, že maloletý nastúpi do školskej dochádzky a toto navýšenie považoval za zvýšené náklady na školskú dochádzku. V závere uviedol, že v rámci hospodárskych výsledkov mu je jasné, že jeho zárobkové možnosti sa zmenili a na začiatku roka 2013 bude nútený požiadať o zníženie výživného.

Navrhovateľka vo vyjadrení, ktoré podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v medziach odvolania, t.j. vo výroku, ktorým bol maloletý P. na čas po rozvode zverený do výchovy matke a otcovi uložená povinnosť platiť výživné a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolaním nenapadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, a to ktorým bolo rozvedené manželstvo účastníkov, upravený styk otca s maloletým, sa krajský súd nedotýkal, pretože proti týmto výrokom odvolanie nesmerovalo a tak nadobudli právoplatnosť ( )

Preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa rozhodol v rozhodnutí, ktorým rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 24 Zákona o rodine) správne a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Odporca vo svojom odvolaní neoznačuje žiadne dôvody, pre ktoré nepovažuje za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, týkajúce sa zverenia maloletého na čas po rozvode do výchovy matky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že súd prvého stupňa rozhodol na základe znaleckého posudku, ktorý podala znalkyňa z odboru psychológie, klinická psychológia detí F.. P. W.. Zo záveru tohto znaleckého posudku pritom vyplýva, že z pohľadu dlhodobej a stabilnej starostlivosti o maloletého sa aktuálne javí lepšie osobnostne vybavená matka dieťaťa, ktorá je prispôsobivá, s dobrou schopnosťou empatie v interpersonálnych vzťahoch, ktorých vytvára skôr menej, ale stabilné a autentické. Otec je sociabilný, aktívny v tejto oblasti, ale ľahšie ovplyvniteľný a skôr závislý od vonkajšieho sveta, kedy sa obáva ťažkostí a mienky okolia, s ktorým chce vychádzať. Zároveň znalkyňa konštatovala, že maloletý k matke prejavuje najväčšie množstvo citových väzieb, je na ňu intenzívne naviazaný a idealizuje si ju. V rovnováhe sú však kladné city, ktoré prežíva k nej s kladnými citmi, ktoré vníma, že prichádzajú od nej. Od otca, s ktorým hodnotí kontakt ako citovo veľmi obmedzený, si uvedomuje skôr záporné prejavy emócií a vníma ho prevažne ako zdroj konfliktov, hoci vie, že ho otec uprednostňuje a je k nemu benevolentný. Znalkyňa vyslovila názor, že v aktuálnom vzťahovom rámci rodiny by sa v danom prípade javila striedavá osobná starostlivosť ako násilná z pohľadu dieťaťa, ktoré na vedomej úrovni vyjadruje želanie zostať v matkinej starostlivosti, a to pravdepodobne vzhľadom na tolerantnosť matky voči jeho zvládaniu zákazovej situácie cez prejavy dieťaťa mladšej vekovej úrovne, za ktoré ho otec skôr kritizuje.

Za prínosné považovala postupné zintenzívnenie kontaktu s otcom, aby mohlo dochádzať u dieťaťa k optimálnemu vývinu a dozrievaniu. Citované závery znalkyne preto dávali podklad pre záver o potrebe zverenia maloletého na čas po rozvode do výchovy matke.

Súd prvého stupňa rozhodol aj o stanovení výživného v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine a jeho výkladu vykonanom súdnou praxou. Základným predpokladom pre stanovenie výšky výživného, ktorý vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia je, že rodičia maloletých detí majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a zárobkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa súdnej praxe v prípade, pokiaľ konaniu o rozvod predchádza rozhodovanie súdu o určení výživného v inom konaní v čase, bezprostredne súvisiacom s rozhodovaním o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa a úprave práv a povinností rodičov k tomuto dieťaťu, pričom v tomto období preukázateľne nenastala výrazná zmena pomerov, nemá sa rozhodnutie o výške výživného odlišovať.

V prejednávanej veci zistil súd prvého stupňa, že vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp.zn. bol 29.06.2012 vyhlásený rozsudok, ktorým bola stanovená výška výživného od otca na maloletého v sume 210 Eur. Súd, ktorý rozhodoval o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov účastníkov k maloletému dieťaťu 17. júla 2012 preto opodstatnene prevzal takto stanovenú výšku výživného aj do napadnutého rozhodnutia. Odporca ako otec maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní pritom nepoukazuje na žiadnu zmenu pomerov, ktorá by v tomto krátkom období mala nastať. Pokiaľ v závere svojho odvolania poukazuje na to, že predpokladá nepriaznivý vývoj svojej príjmovej situácie, v dôsledku čoho bude nútený v roku 2013 podať návrh na zníženie výživného, tak poukazuje len na svoju zákonnú možnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia v spojení s ust. Zákona o rodine a v ktorom konaní súd bude zisťovať aktuálne pomery rodičov a v porovnaní s pomermi, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o takomto návrhu rozhodne.

Z odvolania vyplýva, že otec maloletého spochybňuje výšku nákladov spojených s výchovou a zabezpečením výživy maloletého s tým, že tieto neboli matkou jednoznačne preukázané.

Súd, ktorý rozhoduje o výživnom, zisťuje v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine vždy jednak zárobkové možnosti rodičov, najmä toho z rodičov, kto je povinný výživné platiť, ale zároveň aj potreby oprávnenej osoby - v danom prípade maloletého dieťaťa. Výšku týchto nákladov na zabezpečenie oprávnených potrieb dieťaťa v každej oblasti ich uspokojovania súd stanovuje vzhľadom na všeobecne známe skutočnosti, týkajúce sa životných nákladov, s prihliadnutím na osobitné potreby každého dieťaťa (na základe zdravotného stavu za osobných záruk a pod.). Výšku výživného následne určí podľa zhodnotenia týchto skutočností s prihliadnutím na zásadu, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné nemôže preto predstavovať matematický súčet potrieb, vyplývajúcich z písomných potvrdení, napríklad len v súvislosti s návštevou školy, zabezpečením stravy v školskom zariadení a podobne. Odporca tak v odvolaní proti napadnutým výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by dávali podklad pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .