Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-221-2004.pdf
PDF · 119.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/221/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sopúcha a prísediacich Petra Ostertága a Dagmar Zelenkovej v trestnej veci obžalovaných X. U. a T. O., pre pokračujúci trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1, ods. 2 Tr.zák., zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.01.2013 takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1./X. U., nar. XX.XX.XXXX v Z., Trvale bytom Z., Q. ul.č. XX,
2./T. O., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., Q. ul.č. XX,
s ú v i n n í, ž e :
Obžalovaný X. U.:
1./dňa 30.06.2000 v Nitre na Mostnej ulici č. 42 v predajni EZOP - Alwexander uzatvoril zmluvu o prenájma s prenajímateľom Quatro a.s. Kežmarok,ktorej predmetom bola práčka Whirpool AWM 250 v celkovej hodnote 24.508,- Sk, pri podpise zmluvy zaplatil akontáciu vo výške 2.448,- Sk a zvyšok sumy sa zaviazal uhradiť v 10-tich mesačných splátkach vo výške 2.206,- Sk, doposiaľ však neuhradil ani jednu splátku predmet nájmu predal neznámej osobe za 15.000,- Sk, ktoré použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil spoločnosti Qutro a.s. Kežmarok škodu vo výške 22.060,- Sk,
2./dňa 7.9.2000 v Nitre na Štefánikovej triede č. 14 v predajni Drukos elektro uzatvoril so spoločnosťou Drukos a.s. Banská bystrica kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol kuchynský sporák zn. Gorenje v hodnote 23.089,- Sk, pričom zaplatil akontáciu vo výške 2.000,- Sk a prvú splátku vo výške 2.309,- Sk a zvyšok kúpnej ceny sa zaviazal uhradiť v 212-tich mesačných splátkach vo výške 1.732,- Sk, z ktorých neuhradil ani jednu splátku a sporák následne odpredal neznámej osobe za 12.000,- Sk, pričom takto konal aj napriek tomu, že podľa všeobecných obchodných podmienok kúpnej zmluvy vlastnícke právo k predmetu kúpy prechádza na kupujúceho až po zaplatení všetkých splátok, čím svojim konaním spôsobil spoločnosti Drukos a.s. Banská Bystrica škodu vo výške 15.780,- Sk,
3./v období od 24.11.2000 do 30.5.2001 v Nitre ako obchodný zástupca spoločnosti TELERVIS - PLUS a.. Bratislava uzatvoril v 9-tich prípadoch umluvy o pôžičke s fiktívnymi klientami a jednom prípade zmluvu o pôžičke s klientom F. V., ktorý už v čase uzatvorenia zmluvy bol mŕtvy, pričom peniaze poukázané od uvedenej spoločnosti na jeho podúčet v Poštovej banke a.s. Bratislava, pobočka Nitra, určené na výplatu pôžičiek týmto klientom, použil pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti TELERVIS - PLUS a.s. Bratislava spôsobil škodu v celkovej výške 73.940,- Sk,
4./ v období od 24.11.2000 do 30.05.2001 v Nitre ako obchodný zástupca spoločnosti TELERVIS - PLUS a.s. Bratislava uzatvoril zmluvy o pôžičke s klientami M. C., P. A., Q. X., F. C., Q. Q., T. I., J. V., V. B., M. Q. a X. V., ktorým pôžičku vyplatil, avšak splátky, ktoré od nich prijal, už ďalej nepoukázal na účet spoločnosti TELERVIS - PLUS a.s. Bratislava, pričom uvedené peniaze použil pre vlastnú potrebu, čím spoločnosti TELERVIS - PLUS a.s. Bratislava spôsobil škodu vo výške 77.455,- Sk,
Obžalovaní X. U. a T. O.: 5./ začiatkom mesiaca december roku 2000 v Nitre sa X. U. prostredníctvom T. O. dohol, že za odmenu 10.000,- Sk uzatvoril leasingovú zmluvu so spoločnosťou OB Leasing a.s. Btratislava (t.č. ČSOB Leasing a.s. Bratislava), predmetom ktorej bude motorové vozidlo zn. Audi A6 Quatro v hodnote 1.440.000,- Sk, pričom vozidlo si prevezme a v skutočnosti bude používať t.č. nebohý V. O., následne dňa 14.12.2000 v Nitre na Bratislavskej ceste v priestoroch autobazáru Auto - Hahn, X. U. v prítomnosti T. O. a nebohého V. O. skutočne Aj uvedenú leasingovú zmluvu uzatvoril a po tom, čo neznáma osoba uhradila akontáciu a prvú splátku, prevzal vozidlo od dodávateľa F. O. - Auto Hahn a po jeho zapísaní do evidencie na príslušnom dopravnom inšpektoráte odovzdal prostredníctvom T. O. auto B. O., pričom T. O. až do mája roku 2001. Kedy V. O. zomrel, poskytoval X. U. od V. O. mesačné splátky leasingu, pričom po jeho smrti mu poskytol dve splátky, od uvednej doby však nebola uhradená ani jedna splátka, pričom vozidlo sa doposiaľ nachádza na neznámom mieste , čím spoločnosti ČSOB Leasing a.s. Bratislava spôsobili škodu vo výške 621.225,- Sk t e d a :
Obžalovaný X. U.:
v bodoch 1./, 2./ a 4./:
si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie malú,
v bodoch 3./ a 5./:
na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu v bode 3./ samostatne a v bode 5./ spoločným konaním,
Obžalovaný T. O.
v bode 5./
úmyslene naviedol iného, aby spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatili tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
t ý m s p á c h a l i :
Obžalovaný X. U.
v bodoch 1./, 2./ a 4./:
pokračujúci trestný čin sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ( zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov),
v bodoch 3./ a 5./
pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), spáchaný v bode 3./ samostatne a v bode 5./ v spolupáchateľstve podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona, (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov),
Obžalovaný T. O.
v bode 5./
návod k trestnému činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona (zák., zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) podľa § 10 odsek 1 písmeno b), Trestného zákona (zák., zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), v spolupáchateľstve podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) z a t o s a o d s u d z u j ú :
Obžalovaný X. U.:
Podľa § 250 odsek 4 Trestného zákona, zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, s použitím § 35 odsek 2 Trestného zákona, zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, s použitím § 40 odsek 1 Trestného zákona, zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, obžalovanému výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona (zák. č.140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov ) určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Obžalovaný T. O.:
Podľa § 37 Trestného zákona, zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, upúšťa od uloženia súhrnného trestu, keďže trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia uložený rozsudkom Krajského súdu Nitra, dňa 12.10.2012, sp.zn. 1To/77/2012, pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Podľa § 229 odsek 1 Trestného poriadku, poškodených - Quatro a.s., so sídlom MUDr. Alexandra č. 24, Kežmarok, IČO:36463311, DRUKOS, a.s. so sídlom ul. prof. Sáru 5, Banská Bystrica, IČO:36039187 v konkurze, Telervis Plus a.s, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava IČO: 35717769, ČSOB leasing a.s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO:35704713, s nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Nitre podala Okresnému súdu Nitra dňa 16.11.2004 pod sp. zn. 1Pv 1047/2002 obžalobu (ďalej v texte len so znením „obžaloba“) na X. U. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaný v 1.rade“) a na T. O. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaný v 2. rade“) pre pokračujúci trestný čin sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ( zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) a iné. Okresný súd Nitra (ďalej v texte len so znením „súd“) na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie bez prítomnosti obžalovaného v 2. rade, podľa § 205 ods. 2 Trestného poriadku (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej v texte len so znením „Trestný poriadok“) výsluchom obžalovaného X. U., prečítaním výpovede obžalovaného T. O. z prípravného konania na (čl. 215-216) vyšetrovacieho spisu, prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov v prípravnom konaní F. Q. na (čl. 27-28), T. U. na (čl. 29-30), F. A. na (čl. 31-32), T. I. na (čl. 55-58), M. C. na (čl. 59-60), P. A. na (čl. 61-62), Q. X. na (č.l. 63-64), F. C. na (č.l. 65-66), Q. Q. na (č.l. 67-68), J. V. na (č.l. 69-70), M. Q. na (č.l. 71-72), T. F. na (č.l. 73-74), V. B. na (č.l. 75-76), G. O. na (č.l. 77-78), X. V. na (č.l. 79-80), F.. P. B. na (č.l. 143-144, 246), V. O. st. na (č.l. 232-237), A. O. na (č.l. 141-142, 238-245), E. X. na (čl. 9,11-12), P. F. na (čl. 23-26), T. X. na (čl. 50-54), F.. F. K. na (čl. 219-231) a prečítaním listinných dôkazov vo vyšetrovacom spise a to výpis z obchodného registra Drukos a.s., na (č.l. 31-32), živnostenský list - X. U. na (č.l.36-39), výpis z daňového priznania na (č.l. 40), kúpna zmluva a súvisiace doklady na (č.l. 41-48), zrušenie zmluvy č. XXXXXXXXXXX, zmluva o obchodnom zastúpení č. 06005, na (č.l.85-90) výpoveď zo zmluvy o obchodnom zastúpení na (č.l. 91), živnostenský list X. U. a výpis z obchodného registra TELERVIS PLUS a.s, na (č.l. 92-93), písomné
uznanie dlhu na (č.l. 94-96) prehľad pohybov na účte č. XXXXXXXXna (č.l. 97-100), zmluvy o pôžičke na fiktívne osoby na (č.l.108-116), zmluvy o pôžičke na (č.l.117-132), zápisnica o výsluchu P.. R.O., splnomocneného zástupcu poškodeného na (č.l. 133-135), zápisnica o konfrontácii medzi obžalovaným X. U. a svedkom T. O. na (č.l. 138-140), výpis z obchosdného registra ČSOB Leasing a.s., na (č.l. 151-154), žiadosť o leasing, na (č.l. 155-158), TP č. SC-234113 a faktúra na (č.l. 159-162), Leasingová zmluva č. 1060467 a súvisiace doklady na (č.l. 163-173), ukončenie leasingovej zmluvy na (č.l. 174-178), doklady o zaistení a vrátení OMV zn. Audi - A6 na (č.l. 179-197), ORT na (č.l. 194-198), pátranie o osobnom motorovom vozidle zn. AUDI-A6-QUATRO m EČV: NR-XXX-BI na (č.l. 249-251), ORT a charakteristiky na (č.l. 252-257), ORT na (č.l. 596-597). Súd oboznámil trestný spis Okresného súdu Nitra, sp.zn. 6T/124/2010 a z neho rozsudok KS Nitra sp.zn. 1To/77/2012.
Obžalovaný X. U. sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu priznal k spáchaniu skutkov, uviedol, že nemal úmysel dopustiť sa trestnej činnosti, že chcel ľuďom pomôcť a spáchanie stutkov oľutoval.
Obžalovaný ďalej uviedol, že si uvedomuje nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa trestnej činnosti nedopustí, pričom si uvedomuje svoju zodpovednosť za spáchanie trestných činov.
Obžalovaný T. O. poprel spáchanie skutku uvedeného v bode 5./, využil svoje právo a k veci odmietol vypovedaťl.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že skutky sa stali tak ako sú uvedené v obžalobe prokurátora. Súd mal za preukázané okolnosti spáchania skutkov v bode 1./2./,3./4./ a 5./ Obžalovaný X. U. je zo spáchania skutku uvedeného v bode 1./ usvedčený predovšetkým svojim priznaním na hlavnom pojednávaní a ďalej je usvedčený aj výpoveďami splnomocnenej zástupkyne poškodenej spoločnosti Quatro a.s. Kežmarok E. X., ktorá potvrdile, že poškodená spoločosť, ktorú v konaní zastupuje uzatvorila s X. U. zmluvu o prenájme, na základe ktorej dňa 30.6.2000 X. U. prevzal od obchodného zástupcu v predajni EZOP - Alexander po predložení všetkých príslušných dokladom predmet nájmu - práčku Wirlpool AWM 250, ktorej celková hodnota spolu s DPH bola 24.508,-Sk, pričom obžalovaný X. U. zaplatil len akontáciu vo výške 2.448,-Sk, pričom následne neuhradil ani jednu z 10-tich mesačných splátok. Predmet nájmu nevrátil aj napriek tomu, že prevzal dňa 14.2.2001 prevzal výpoveď zmluvy o finančnom prenájme.
Svedok F. A. vypovedal, že dňa 30.6.2000 si v predajni vybral zákazník X. U. práčku Wirlpool AWM 250 v hodnote 24.508,-Sk, pričom pri podpise zmluvy predložil výpis z účtu, výpis z knihy narodení, živnostenský list a preukázal sa občianskym preukazom. Zaplatil akontáciu vo výške 2.448,-Sk a keďže splnil všetky podmienky potrebné pre výber tovaru, tovar mu bol vydaný. Obžalovaný je zo skutku v bode 1./ usvedčený aj vyššie uvedenými listinnými dôkazmi.
Obžalovaný X. U. je zo spáchania skutku uvedeného v bode 2./ usvedčený predovšetkým svojim priznanim na hlavnom pojednávaní a ďalej je usvedčený výpoveďou svedka F. Q., ktorý potvrdil, že dňa 7.9.2000 uzatvoril kúpnu zmuvu, predmetom ktorej bol sporák zn. Gorenje, ďalej výpoveďou splnomocnenej zástupkyne poškodenej spoločnosti Drukos a.s. Banská Bystrica P. F., ktorá uviedla, že dňa 7.9.2003 v predajni Drukos elektro Nitra, bola zatvorená kúpna zmluva s obžalovaným X. U., s tým, že uhradil len akontáciu a prvú splátku, ale ďalšie už nezaplatil až dňa 22.2.2002 uhradil 5.000,- Sk. Opakovane ho vyzývali na úhradu zmeškaných splátok, ani na jednu výzvu nereagoval. Z uvedeného dôvodu odstúpili od zmluvy a požiadali X. U. o vrátenie tovaru, ktorý nevrátil a okrem uvedených splátok už ďalšie nezaplatil.
Svedkyňa T. U., matka obžalovaného využila svoje právo a odmietla k veci vypovedať. Obžalovaný je zo skutku v bode 2./ usvedčený aj vyššie uvedenými listinnými dôkazmi.
Obžalovaný X. U. je zo spáchania skutkov uvedených v bode 3./ a 4./usvedčený predovšetkým svojim priznanim na hlavnom pojednávaní a ďalej je usvedčený výpoveďou svedkyne splnomocnenej zástupkyne poškodenej spoločnosti Telervis Plus a.s. Bratislava, T. X. ktorá uviedla, že dňa 24.11.2000 spoločnosť uzatvorila s obžalovaným X. U. zmluvu o obchodnom zastúpení, v zmysle ktorej bol X. U. splnomocnený uzatvárať v mene spoločnosti zmluvy o pôžičke a od klientov
následne inkasovať splátky poskytnutých pôžičiek. K výplate pôžičky predchádzalo jej schválenie v centrále spoločnosti. Obžalovaný ku dňu vypovedania zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvoril celkom 108 zmlúv, pričom inkasované splátky si ponechal.
Svedok T. I. uviedol, že v mesiaci február 2001 uzatvoril na žiadosť svokry P. A. zmluvu o pôžičke na sumu 8.000,-Sk. Zmluva bola uzatvorená v kancelárii obžalovaného X. U., ktorý mu vysvetlil podmienky poskytnutia pôžičky a spôsob jej úhrady. X. U. mu uviedol, že jednotlivé splátky si bude značiť do svojho poznámkového zošita, s čím však nesúhlasil, preto sa s X. dohodol, že o každej jednotlivej splátke mu vystaví potvrdenie. Po uzatvorení zmluvy o pôžičke na 8.000,-Sk mu vyplatil iba 4.000,-Sk, pričom zvyšných 4.000,-Sk mal použiť na úhradu svokrinej pôžičky. V deň splatnosti prvej splátky navštívil X. U. v jeho kancelárii, avšak nezastihol ho tam a to ani opakovane, pričom sa mu nehlásil ani na mobilnom telefóne.
Svedkyňa M. C. uviedla, že uzatvorila zmluvu o pôžičke s X. U. na sumu 8.000,-Sk. X. U. jej však odovzdal len 4.000,-Sk s odôvodnením, že zvyšných 4.000,-Sk je určených na splátky tejto pôžičky. V súlade so zmluvou každý týždeň priniesla X. U. splátky vo výške 764,-Sk, celkom asi 6.000,-Sk, pričom X. U. jej nevystavil žiadne potvrdenie. Okrem tejto zmluvy uzatvorila ešte jednuzmluvu o pôžičke, taktiež na sumu 8.000,-Sk, ktorá bola vystavená na meno jej syna F. C.. Opätovne jej X. U. z uvedenej sumy odovzdal iba 4.000,-Sk s tým istým vysvetlením ako v predchádzajúcom prípade. Obdobným spôsobom uhradila všetky splátky, o čom jej však X. U. nevystavil žiaden doklad.
Svedkyňa P. A. uviedla, že koncom roku 2000 uzatvorila s X. U. zmluvu o pôžičke na sumu 14.000,- Sk, pôžičku riadne splácala, o čom jej X. U. nevystavil žiaden doklad, pričom keď mala splatených asi 10.000,-Sk, navrhol jej uzatvorenie ďalšej zmluvy na sumu 8.000,-Sk, z ktorej mala uhradiť zvyšnú časť predchádzajúcej pôžičky. Aj túto pôžičku splácala pravidelne. Keďže sa však rozhodla splatiť ju skôr, požiadala zaťa T. I., aby aj on uzatvoril zmluvu o pôžičke, z ktorej by uhradila predchádzajúcu pôžičku. Tretiu pôžičku napokon splatila v celom rozsahu z peňazí, ktoré nadobudla predajom bytu.
Svedok Q. X. uviedol, že v priebehu roku 2001 požiadal tetu M. C. o sprostredkovanie pôžičky vo výške 6.000,-Sk a za tým účelom jej poskytol občiansky preukaz. Asi po dvoch dňoch mu uviedla, že sa stretla s obchodným zástupcom, ktorý však s uzatvorením zmluvy nesúhlasil. Asi po mesiaci mu prišla výzva od spoločnosti Telervis Plus, v ktorej ho žiadali o vrátenie pôžičke vo výške 9.000,-Sk. Následne sa skontaktoval s pracovníkmi uvedenej spoločnosti, ktorí mu povedali, že pravdepodobne sa ich obchodný zástupca dopustil podvodu. Ďalej mu tento pracovník povedal, že u toho obchodného zástupcu sa nejedná o prvý prípad, nakoľko zistili aj v iných prípadoch, že si opísal údaje z cudzích občianskych preukazov a následne vyhotovil falošné zmluvy o pôžičke, pričom vyplatené peniaze si ponechal.
Svedkyňa Q. Q. uviedla, že začiatkom roka 2001 podpísala s X. U. zmluvu o pôžičke na sumu 8.000,-Sk. Z uvedenej čiastky jej X. U. vyplatil iba 2.500,-Sk s tým, že ostatné peniaze použije na splátky pôžičky. Napokon jej postupne vyplatil aj ďalšie sumy do výšky pôžičky. Pôžičku splácala pravidelne, pričom jednotlivé splátky odovzdávala X. U. v jeho kancelárii. Nikdy jej nevystavil potvrdenie o prijatí jednotlivých splátok, ani o splatení pôžičky. Pri jednom stretnutí ju X. U. požiadal, či by mu za odmenu neobstarala cudzie občianske preukazy, na ktoré vyhotoví zmluvy o pôžičke, s čím ona nesúhlasila.
Svedok J. V. uviedol, že s X. U. uzatvoril celkove dve zmluvy o pôžičke, ktoré splatil, avšak X. U. mu ani v jednom prípade nevystavil potvrdenie o úhrade pôžičky.
Svedok M. Q. uviedol, že v marci roku 2001 sa stretol v azylovom dome s X. U., ktorý mu prisľúbil sprostredkovanie pôžičky. Poskytol mu občiansky preukaz a výplatné pásky, z ktorých si X. U. opísal údaje. Od uvedenej doby sa mu však X. U. neozval a pôžičku mu nesprostredkoval. Pokúsil sa ho kontaktovať telefonicky, na čo mu pravdepodobne iný zamestnanec spoločnosti Telervis Plus oznámil, že podľa ich evidencie mu pôžička už bola poskytnutá.
Svedkyňa T. F. uviedla, že jej manželovi V. F. pôžička nebola a ani nemohla byť od spoločnosti Telervis Plus poskytnutá, nakoľko tento sa už sedem rokov zdržiava na území USA. Navyše nesúhlasili ani údaje uvedené na zmluve o pôžičke.
Svedok V. B. uviedol, že zmluvu o pôžičke uzatvorila s jeho súhlasom a na jeho meno matka G. O.. Nič bližšie uviesť k veci nevedel.
Svedkyňa G. O. uviedla, že s X. U. uzatvorila zmluvu o pôžičke na meno jej syna V. B., nakoľko ona bola v tom čase nezamestnaná. Pôžičku riadne splácala, X. U. jej však o tom potvrdenie nevystavil.
Svedok X. V. uviedol, že s X. U. uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu 8.000,-Sk, ktorú mu aj X. U. vyplatil. Pôžičku riadne splácal, o čom mu však X. U. nevystavil žiadne potvrdenie. To, čo je uvedené v oznámení spoločnosti Telervis Plus sa nezakladá na pravde, nakoľko on si od uvedenej spoločnosti nepožičal 20.000,-Sk, ale iba 8.000,-Sk, ktoré aj riadne vrátil. Obžalovaný X. U. je zo skutkov v bode 3./ a 4./ usvedčený aj vyššie uvedenými listinnými dôkazmi.
Obžalovaní X. U. a T. O. sú zo spáchania skutku uvedenom v bode 5./ usvedčení predovšetkým priznanim obžalovaného X. U. na hlavnom pojednávaní a ďalej sú obžalovaní usvedčení výpoveďou svedka splnomocneného zástupcu poškodenej spoločnosti ČSOB Leasing a.s. Bratislava P.. J. O., ktorý uviedol, že dňa 14.12.2000 uzatvorila spoločnosť ČSOB Leasing a.s. Bratislava v zastúpení F.. P. B. leasingovú zmluvu s X. U., ktorej predmetom bol leasing motorového vozidla zn. Audi A6 Quatro. Uvedené vozidlo kúpila ich spoločnosť od dodávateľa F. O., Auto-Hahn Nitra za cenu 1.440.000,-Sk. X. U. si motorové vozidlo prevzal v deň podpisu leasingovej zmluvy po tom, čo zaplatil akontáciu vo výške 504.000,-Sk, manipulačný poplatok vo výške 22.147,30 Sk. Celkom uhradil 8 splátok, nakoľko však deviatu splátku nezaplatil tak dňa 17.10.2001 vypovedali leasingovú zmluvu, s účinnosťou ku dňu 13.9.2001. Následne X. U. vyzvali, aby im vozidlo vrátil, na čo im uviedol, že vozidlo vrátiť nemôže, pretože ho nemá.
Splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti F.. F. K. uviedol, že X. U. pred uzatvorením leasingovej zmluvy predložil výpis zo živnostenského registra, priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 1999, výkaz o majetku a záväzkov za ten istý kalendárny rok, ako aj výkaz o príjmoch a výdavkoch. Nakoľko nemali pochybnosti o solventnosti klienta X. U., pristúpili k uzatvoreniu zmluvy.
Svedok F.. P. B. uviedol, že v čase uzatvorenia dotknutej zmluvy bol riaditeľom pobočky OB Leasing a.s. Bratislava v Nitre. Bol oprávnený podpisovať leasingové zmluvy, avšak s klientami v zásade osobne nejednal. Z uvedeného dôvodu sa preto nevie bližšie vyjadriť ani k dotknutej leasingovej zmluve a k okolnostiam jej uzatvorenia.
Svedok V. O. st. uviedol, že jeho syn V. zahynul pri dopravnej nehode dňa 29.5.2001. K tomu, či jeho syn používal predmetné vozidlo zn. Audi A6 Quatro sa vyjadriť nevedel, nakoľko v tom čase, ako aj predtým jeho syn používal viacero zahraničných áut. Má vedomosť, že v minulosti sa dopúšťal nezákonných obchodov s motorovými vozidlami, pričom bol 3-krát súdne trestaný. S nebohým synom sa nestýkal a tento ani u nich nebýval.
Svedok A. O. uviedol, že v roku 2001 a to v januári a v auguste celom 2-krát použil motorové vozidlo zn. Audi A6 Quatro, EČ: NR XXX BI, s ktorýmprechádzal cez hraničný prechod Trstená. Motorové vozidlo mu požičala neznámaosoba, s ktorou sa zoznámil na diskotéke v Nitre. Spoločne s vozidlom mu odovzdal aj osvedčenie o evidencii vozidla na meno X. U.. Keď prechádzal v auguste 2001 cez hraničný prechod, vozidlo mu zaistili príslušníci hraničnej políci. Súd vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Trestného poriadku, zistil skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie.
Súd vyhodnotením takto vykonaných dôkazov v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v ustanovení § 2 ods. 6 Trestného poriadku, teda jednotlivo aj v ich súhrne, podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, dospel k záveru, že skutky v bodoch 1./ až 5./ sa stali a že ich spáchali obžalovaný X. U. v bode 1./ až 4./ a obžalovaný X. U. a T. O. v bode 5./ týmto svojim protiprávnym úmyselným konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokračujúceho trestného činu sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ( zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona, (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), v spolupáchateľstve podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona, (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) a návodu k trestnému činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona (zák. č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) podľa § 10 odsek 1 písmeno b), Trestného zákona (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), v spolupáchateľstve podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), tým, že obžalovaný X. U. si v bodoch 1./, 2./ a 4./ prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie malú, a v bodoch 3./ a 5./na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uvedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu v sume 151.432,84 Sk, v bode 3./samostatne a v bode 5./ spoločným konaním a obžalovaný T. O. v bode 5./ úmyslene naviedol iného, aby spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatili tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu v sume 621.225,- Sk.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že obžalovaní svojim protiprávnym konaním naplnili zákonné znaky spáchaných trestných činov.
Podľa § 3 ods. 1 Trestného zákona (zák.č.140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone.
Súd mal vykonaným dokazovaním jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané zavinenie obžalovaných. Vykonaným dokazovaním bolo dokázané, že obžalovaní spáchali skutky popísané v bode 1./ až 5./. Zákonné znaky vyššie popísaných trestných činov sprenevery, podvodu a návodu k trestnému činu podvodu, boli naplnené tak po formálnej ako aj po materiálnej stránke, teda bolo vykonaným dokazovaním, predovšetkým priznaním obžalovaného X. U., vypoveďami vypočutých svedkov ako aj listinnými dôkazmi zadokumentovanými vo vyšetrovacom spise a prečítanými na hlavnom pojednávaní, dokázané, že obžalovaný X. U. si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie malú a na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uvedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu v bode 3./ samostatne a v bode 5./ spoločným konaním a bolo dokázané, že obžalovaný T. O. úmyslene naviedol iného, aby spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatili tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
Podľa § 3 ods. 3 Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
Podľa § 4 písm. a) Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, čo bolo vykonaným dokazovaním preukázané.
Súd mal vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané zavinenie obžalovaných, ktorí boli bez akýchkoľvek pochybností vyhodnotením jednotlivých vykonaných dôkazov, v ich logickej súvislosti usvedčení zo spáchania skutkov v bode 1./2./,3./,4./ a 5./ tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jednoznačne protiprávnym a ich úmyselným konaním, ktorým chceli spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom a vzniknutým následkom, na strane druhej súd nemal žiadne pochybnosti.
Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery podľa § 31 ods. 1 Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), prihliadal na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy páchateľov a pomery páchateľov.
Súd z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný X. U. bol jeden krát súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp.zn. 4T 54/2003 zo dňa 17.04.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra sp.zn. 1To/39/2007, pričom sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.
Súd zistil, že obžalovaný inak viedol riadny život, trestnú činnosť nepáchal a nebol odsúdený. Podľa správy Okresného úradu v Nitre pre obžalovaný pre priestupok oznamovaný nebol, z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 33 písm. ch) Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), keďže spáchané trestné činy úprimne oľutoval, priťažujúcu okolnosť zistil podľa písm. i) § 34 Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Podľa § 23 ods. 1 Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov) účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
Súd pri určení druhu a výmery trestu dospel k záveru, že účel trestu podľa § 23 Trestného zákona, (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude možné u obžalovaného dosiahnuť na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na jeho nápravu uložením trestu odňatia slobody, s jeho podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu, tiež s ohľadom na naplnenie účelu trestu. Súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby za najprísnejší trestný čin, ktorý spáchal , teda trestný čin podvodu podľa § 250 ods.4 Trestného zákona (zák.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), pričom súd mal vzhľadom na pomery obžalovaného za to, že by použitie ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a súd mal za to, že účel trestu možno u obžalovaného dosiahnuť i trestom kratšieho trvania.
Súd z odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný T. O. bol súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 2T 90/96 zo dňa 3.7.2002 pre pomoc k trestnému činu krádeže podľa § 10 odsek 1 písmeno c/ k § 247 odsek 1písmeno b/, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so skúšobnou dobou do 3.7.2006, ktorý má zahladený a na obžalovaného sa tak hľadí ako keby nebol trestaný. Obžalovaný trestný čin spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný ním spáchaný trestný čin a to rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 6T/124/2010, zo dňa 03.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1To/77/2012, z ktorých zistil, že obžalovaný bol právoplatne odsúdený na 12 rokov s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálným stupňom stráženia, čo súd považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za trest dostatočný a preto upustil od uloženia súhrnného trestu, ktorý by inak ukladal.
Súd poškodených s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach, z dôvodu, že by bolo pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreba trestného stíhania a podstatne by ho pretiahlo.
Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti o vine a treste obžalovaných rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať dopvolanie a to do ôsmich dní od doručenia jeho odpisu. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde v Nitre a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.