Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/65/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom C. D. XX, E. C. F., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Žilina, pre trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písm. c) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica zo dňa 19. júna 2023 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. septembra 2023 v Trenčíne, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Podľa , , s a v napadnutom rozsudku z r u š u j ú výroky o treste odňatia slobody. II. Na podklade s a obžalovanému A. B., nar. XX. XXXXXX XXXX v Považskej Bystrici, trvale bytom C. D. XX, E. C. F., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Žilina u k l a d á

podľa § 156 odsek 3 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr.

zákona, za použitia , Tr. zákona a , Tr. zákona per analogiam úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona s a obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r

a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, pracovisko Považská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 19. júna 2023 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania trestného činu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písm. c) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek. 1, odsek 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona a § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách dňa 14.12.2022, v mieste svojho bydliska na adrese C. XX, E. C. F., pod vplyvom alkoholu, sa vyhrážal svojej družke G. H., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, že ju zabije a že ju do rána udusí, čo viackrát zopakoval, následne, po tom ako do dvora domu prišiel otec jeho družky B. I., ktorého G. H. zo strachu pred obžalovaným B. zavolala, mu obžalovaný B. vulgárne nadával, hovoril mu, že tam nemá čo robiť, kráčal ku nemu, pričom B. I. pred ním ustupoval, následne ho sotil a B. I. spadol na tam stojace osobné motorové vozidlo, počas toho G. H. stála na schodoch pred vstupom do domu a kričala o pomoc, kam za ňou obžalovaný B. prišiel

a rukami ju silno sotil, následkom čoho letela asi dva metre a spadla na roh kamennej dlažby, zostala ležať na zemi a kričala od bolesti, kde za ňou prišiel jej otec B. I., ktorý sa jej snažil pomôcť, počas toho obžalovaný B. odišiel do šopy, ktorá je postavená na dvore rodinného domu, kde si zobral sekeru a s touto v rukách sa rozbehol proti B. I., kričal na neho, že ho zabije, v útoku ho zastavil jeho bratranec C. B. a jeho matka J. B., ktorí mu sekeru z rúk vytrhli, následne pribehol k B. I., ktorého chcel rukou udrieť do hlavy, B. I. sa však podarilo uhnúť a zhodiť obžalovaného B. na zem, kde ho s C. B. a J. B. držali, pokiaľ sa neupokojil,

čím obžalovaný A. B. svojím konaním vzbudil u poškodených B. I. a G. H. dôvodnú obavu o život a zdravie, nakoľko vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bol neprimerane agresívny a nevyspytateľný a jeho agresívne konanie sa stupňovalo a G. H. spôsobil trieštivú vpáčivú zlomeninu píšťaly ľavého predkolenia v mieste kolenného zhybu, ktorá si vyžiadala operačný zákrok s predpokladanou dobou liečby 5-7 mesiacov, ktoré zranenie ju obmedzovalo v bežnom spôsobe života upútaním na lôžko po podstúpení operačného zákroku, obmedzením pohyblivosti fixáciou operovanej končatiny, chodením s barlami bez dostupovania na operovanú končatinu a nutnosťou rehabilitačnej liečby, s tým, že celá liečba, vrátane rehabilitačnej, bola sprevádzaná bolestivosťou.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 156 odsek 3 Tr. zákona, § 41 odsek 1, § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), § 39 odsek 2 písm. g) Tr. zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne bolo obžalovanému podľa § 73 odsek 2 písm. d) Tr. zákona okresným súdom uložené ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.

Proti výroku o treste citovaného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil písomne prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo dňa 30. júna 2023, doručeným okresnému súdu toho istého dňa, v rámci ktorého uviedol, že považuje okresným súdom uložený trest za neprimerane prísny a nezohľadňujúci všetky skutočnosti, o ktorých tvrdí prvostupňový súd, že ich pri určovaní trestu vzal do úvahy. Zdôraznil, že doteraz nebol odsúdený za žiaden trestný čin a viedol bezúhonný život, pričom aj čas strávený vo väzbe je pre neho dostatočným ponaučením. Taktiež uviedol, že jeho doznanie sa k trestnej činnosti a uskutočnené vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní výrazne uľahčilo prvostupňovému súdu jeho ďalšie dokazovanie a rozhodovanie. Poukázal aj na závislosť rodiny na jeho príjme, a to hlavne vzhľadom na potrebu uhrádzania hypotekárneho úveru. Obžalovaný je pritom už opätovne v kontakte s družkou, ktorá mu odpustila a plánuje opätovne starať sa s ňou o deti a spoločnú domácnosť. Taktiež uviedol, že uložené protialkoholické liečenie prijíma s pokorou a voči tomuto výroku odvolanie nepodáva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti uloženého trestu zrušil a uložil mu miernejší podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, konanom za splnenia všetkých procesných podmienok, podľa , prokurátor krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný a preto navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že poukázal na písomné odôvodnenie odvolania obžalovaného a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a uložil obžalovanému primeraný podmienečný trest a poukázal aj na zmierenie sa obžalovaného s poškodenou.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečnom návrhu uviedol, že čas, ktorý strávil vo väzbe bol pre neho dostatočným ponaučením a požiadal o uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa /v posudzovanom prípade

výlučne iba z dôvodu podľa písm. c) citovaného ustanovenia, vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa právoplatne prijal svojim uznesením na hlavnom pojednávaní uznanie viny obžalovaného, za splnenia zvyšných obligatórnych zákonných podmienok podľa /.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa o uznaní viny, po splnení zvyšných obligatórnych zákonných podmienok uznal obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu prečinu ublíženia na zdraví podľa , Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , Tr. zákona s poukazom na Tr. zákona a Tr. zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnil všetky zákonné znaky citovaných trestných činov. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného a prípustného odvolania obžalovaného v zmysle len výrok o uloženom treste odňatia slobody, v nadväznosti na to i výrok o spôsobe výkonu tohto trestu a dospel tak k záveru, že odvolanie obžalovaného, ktoré bolo prípustné a podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, je dôvodné.

Preskúmaním výrokov o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému a určenom spôsobe jeho výkonu, z podnetu podaného odvolania obžalovaného odvolací súd dospel k nepochybnému záveru, že toto odvolanie je skutočne dôvodné. Súd prvého stupňa síce na jednej strane správne postupoval správne pri ukladaní trestu u obžalovaného podľa ustanovenia o ukladaní úhrnného trestu (spôsobom uvedeným v § 41 odsek 1 Tr. zákona) a priznal mu aj existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne a uveriteľne oľutoval) a správne u obžalovaného identifikoval aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona

- spáchanie viac trestných činov. Nedôvodne a teda nesprávne priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 37 písm. n) Tr. zákona (t. j., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, t. j. prokurátorovi, ktorého jediného zaťažuje dôkazné bremeno viny) pokiaľ súčasne pristúpil k zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby analogicky v zmysle , , pričom navyše neuniklo pozornosti krajskému súdu, že okresným súdom vo výrokovej časti bolo toto ustanovenie nesprávne uvedené ako (keď v odôvodnení rozhodnutia už ale okresný súd odkazoval už na správne ustanovenia ). Okresný súd teda nie nesprávne, s prihliadnutím na obžalovaným na hlavnom pojednávaní uskutočnené vyhlásením o vine, mimoriadne znižoval trest odňatia slobody podľa , Tr. zákona per analogiam, avšak už nesprávne s tým skutkovým a právnym záverom, že obžalovaného odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolací súd pri aplikácii hmotnoprávneho odklonu zo strany súdu prvého stupňa, ktorým je mimoriadne zníženie trestu vo vzťahu k trestu odňatia slobody, spojeného s analogickou aplikáciou ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona nezistil pochybenie. V preskúmavanej veci aplikácia uvedeného ustanovenia spĺňala nielen kritériá opodstatnenosti, zákonnosti, primeranosti, ale aj spravodlivosti. Taktiež vzhľadom na poznatky o osobe obžalovaného napriek skutočnosti, že nebol doposiaľ súdne trestaný sa stotožnil s trestom odňatia slobody ako primeraným druhom trestu napĺňajúcim zásady ukladania trestov, a to nielen s prihliadnutím na potencionálnu spoločenskú nebezpečnosť obžalovaného pri pokračovaní v jeho konzumácii alkoholu, od ktorého je závislý, ale hlavne vzhľadom na závažnosť následkov konania obžalovaného, skutočnosť, že konanie za ktoré je postihovaný nebolo excesné, resp. jednorazové, práve naopak je stupňovaním predchádzajúceho útoku na poškodenú, za ktoré bol priestupkovo postihnutý, a ktorého sa tiež dopustil pod vplyvom alkoholu. Na druhú stranu však krajský súd v súlade s argumentáciou obžalovaného vyhodnotil, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov už hodnotiť ako celkom spravodlivé, primerané a zohľadňujúce všetky zásady ukladania trestov, možné nie je.

Vzhľadom na tieto okolnosti prípadu a poznatky o osobe obžalovaného by takto uložený trest bol neprimerane prísny a krajský súd vyhodnotil, že na plnohodnotné zabezpečenie ochrany spoločnosti, odradenie iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrenie primeraného morálneho odsúdenia

páchateľa spoločnosťou v súlade s ustanovením § 34 Tr. zákona bude postačovať aj uloženie miernejšieho trestu odňatia slobody, a to na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, vo výmere 16 mesiacov.

Pri hodnotení preukázaných okolností prípadu odvolací súd zistil, že obžalovaný je trestne stíhaný a právoplatne uznaný za vinného pre dva trestné činy, a to pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a) písm. b) Tr. zákona v spojení s § 138 písm. a), písm. d) Tr. zákona a § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona (teda spáchaný dvoma závažnejšími spôsobmi konania zo zbraňou a na blízkej osobe) v jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písm. c) Tr. zákona (teda konaním obžalovaného došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví). K takémuto konaniu sa obžalovaný súčasne priznal tým, že urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Charakter uvedených prečinov, premietnutý do skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, napriek podrobne uvedeným predovšetkým okolnostiam prípadu súdom prvého stupňa umožňuje obžalovanému uložiť aj miernejší trest, keď krajský súd prihliadal aj na prevýchovný a preventívny efekt súčasne ukladaného ochranného liečenia protialkoholického ambulantnou formou, ktoré bude zabraňovať ďalšej škodlivej konzumácii alkoholu obžalovaným a tak minimalizovať jeho potencionálnu spoločenskú nebezpečnosť z tohto dôvodu. Súčasne krajský súd prihliadal aj na úpravu vzťahov obžalovaného s poškodenou a prejavenú snahu obžalovaného opätovne sa začleniť do spoločnosti a viesť riadny život, keď u obžalovaného sa navyše jedná o sobou, ktorá doposiaľ nebola súdne trestaná. Po ustálení skutkového a právneho stavu veci následne krajský súd dospel k záveru, že úhrnný trest odňatia slobody, ktorý odvolací súd sám uložil obžalovanému vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, podľa najprísnejšej sa zbiehajúcej skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 3 Tr. zákona, vzhľadom na trestnú sadzbu, za súčasného použitia mimoriadneho zníženia trestu, t. j. pod dolnú hranicu trestnej sadzby (2 roky resp. 24 mesiacov), vo výmere 16 mesiacov (a to na samej dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby), zodpovedá potom všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 odsek 1, 3 a 4 Tr. zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistenú jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť (ich vyrovnaný počet), ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencii, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou. Krajský súd na výkon trestu odňatia slobody, rovnako ako správne už predtým súd prvého stupňa, obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselnej trestnej činnosti. Odvolací súd v tomto smere, obdobne ako okresný súd, nezistil relevantný dôvod pre jeho zaradenie do prísnejšieho ústavu na výkon trestu (stredného či maximálneho stupňa stráženia) odňatia slobody.

Z týchto dôvodov potom krajský súd z podnetu odvolania obžalovaného výrokom pod bodom I. zrušil podľa , , v napadnutom rozsudku celý výrok o treste s tým, že na podklade sám vo veci uloženia trestu obžalovanému rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon n e p r i p ú š ť a žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.