Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15P-384-2012.pdf
PDF · 71.04 KB
Case nature
Subarea
15P/384/2012
Uznesenie
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci navrhovateľky: Q. X., V.. XX. X. XXXX, bytom J.Á., R. XX proti odporcovi: R. X., V.. XX. X. XXXX, bytom Q., Y. XXX v konaní o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá práv na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorili manželstvo 25. 11. 1989 v Y.. S odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od 1. 9. 2008. Odporca žije v Q. a je nezamestnaný. Z manželstva pochádzajú dve plnoleté deti. Syn R. pracuje ako operátor výroby a dcéra H. je študentkou vysokej školy. Spolu s deťmi žije v J.. Od 1. 4. 2012 je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Chce požiadať o vyplácanie dávky v hmotnej núdzi. Z dôvodu nedostatku prostriedkov na zabezpečenie živobytia žiada o určenie manželského výživného zo strany odporcu.
Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka. Odporca sa z účasti na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával v jeho neprítomnosti v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p.
Na pojednávaní navrhovateľka poukázala na svoj návrh a doplnila, že od 1. 4. 2012 je nezamestnaná. Najskôr poberala podporu v nezamestnanosti vo výške 270,- eur. Následne požiadala o priznanie dávky v hmotnej núdzi, pre ktorú je potrebné rozhodnutie súdu o manželskom výživnom. Na Okresnom súde Y. prebieha konanie o rozvod manželstva, ktoré nie je ešte skončené. Odporca je tiež nezamestnaný, evidovaný na úrade práce v B.. Žije v obci Q.. Spolu s deťmi býva v rodinnom dome, kde mesačné náklady sú okolo 200,- eur. Na domácnosť prispieva syn, ktorý už pracuje. Dávku v hmotnej núdzi poberá vo výške 88,30 eur. Iný príjem nemá.
Súd vykonal dokazovanie, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili manželstvo dňa 25. 11. 1989 na Mestskom národnom výbore v Y.. Od 1. 9. 2008 nežijú v spoločnej domácnosti. Z manželstva pochádzajú dve deti, v súčasnosti už plnoleté, ktoré žijú s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka aj odporca sú nezamestnaní, evidovaní na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie. Odporca býva po odchode zo spoločnej domácnosti v obci Krnča. Navrhovateľka žije s deťmi v rodinnom dome, mesačné náklady na bývanie sú
vo výške 200,- eur mesačne. Navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 88,30 eur mesačne. Iný príjem nemá.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť jej výživné. Uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi vyživovacia povinnosť, ktorá trvá až do zániku manželstva a ktorej rozsah je určený zásadou zabezpečenia rovnakej životnej úrovne manželov. Rovnaká životná úroveň neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Je potrebné vziať do úvahy osobitosti oboch manželov týkajúce sa osobných, majetkových, zdravotných a iných oblastí. Požiadavka rovnakej životnej úrovne bude zabezpečená ak majú manželia približne rovnakú možnosť zabezpečiť si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti. Pri určení rovnakej životnej úrovne súd obligatórne prihliada na starostlivosť o domácnosť. Významným korektívom požiadavky rovnakej životnej úrovne je zásada dobrých mravov, kedy súd aj napriek rozdielnej výške životnej úrovne manželov, výživné neprizná. V predmetnej veci sú navrhovateľka ako aj odporca nezamestnaní, vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberajú dávku v hmotnej núdzi. Na základe týchto zistených skutočností má súd za to, že životná úroveň na strane navrhovateľky a odporcu je rovnaká a na strane navrhovateľky neexistujú žiadne závažné osobitné potreby, preto neexistuje zákonný dôvod pri priznanie manželského výživného navrhovateľovi. Priznanie manželského výživného by viedlo k zásahu do rovnakej životnej úrovne, ktorá v súčasnosti medzi manželmi existuje. Navrhovateľka a odporca spolu nežijú, ani spolu nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť, nepomáhajú si. Navrhovateľka sa nijakým spôsobom nepričiňuje o uspokojovanie potrieb odporcu, manžela, a teda ani ona nemôže žiadať plnenie vyživovacej povinnosti od odporcu. Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. veta prvá tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporca, ako úspešný účastník konania, náhradu trov konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.