Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-24-2012.pdf
PDF · 100.41 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/24/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Jánom Lapšanským na hlavnom pojednávaní dňa 15.1. 2013 v trestnej veci obžalovanej X.. A. Š. takto
rozhodol:
obžalovaná
X.. A. Š., K.. XX. XX. XXXX B. I., O. Q. Č.. XXX/XX,
j e v i n n á
z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
p r e t o ž e
v mesiaci september až október 2009 v snahe zabezpečiť si finančné prostriedky pri stretnutí s poškodeným H.. H. V. pred týmto predstierala, že môže zhodnotiť jeho finančné prostriedky lukratívnym spôsobom, kedy ona ako zamestnankyňa Okresného súdu vykúpila pohľadávky voči Okresnému súdu Trebišov, ktoré následne postúpila na poškodeného H.. H. V. s tým, že tieto budú v budúcnosti okresným súdom výhodne vyplatené spolu s pridaným úrokom. Za týmto účelom vyhotovila v troch prípadoch:
- potvrdenie o výplate vykúpenej pohľadávky od učtárne Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2T 43/2008 zo dňa 2.9.2009 o odkúpení pohľadávky splatnej 8.3.2010 vo výške 5.637,- eur X.. A. Š., ktorú následne zmluvou o postúpení pohľadávky z toho istého dňa postúpila postupníkovi poškodenému H.. H. V. za 5.000,- eur, ktorú hotovosť bezprostredne aj prevzala od poškodeného H.. H. V.,
- potvrdenie o výplate vykúpenej pohľadávky od učtárne Okresného súdu Trebišov sp. zn. 4T 23/2008 zo dňa 29.9.2009 o odkúpení pohľadávky splatnej 18.4.2010 vo výške 5.617,- eur X.. A. Š., ktorú následne zmluvou o postúpení pohľadávky z toho istého dňa postúpila postupníkovi poškodenému H.. H. V. za 5.000,- eur, ktorú hotovosť bezprostredne aj prevzala od poškodeného H.. H. V.,
- potvrdenie o výplate vykúpenej pohľadávky od učtárne Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T 54/2007 zo dňa 15.10.2009 o odkúpení pohľadávky splatnej 15.4.2010 vo výške 5.666,- eur X.. A. Š., ktorú následne zmluvou o postúpení pohľadávky z toho istého dňa postúpila postupníkovi poškodenému H.. H. V. za 5.000,- eur, ktorú hotovosť bezprostredne aj prevzala od poškodeného H.. H. V., pričom všetky potvrdenia o výplate vykúpenej pohľadávky podpísala neznámou šifrou za učtáreň Okresného súdu Trebišov a odtlačila pečiatkou Okresný súd Trebišov, ktorú ako vyššia súdna úradníčka na tomto súde mala k dispozícii, čím poškodenému H.. H. V. spôsobila škodu vo výške 15.000,- eur,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
Z a t o s a
o d s u d z u j e
Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 1.500,- (tisícpäťsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Obžalovaná X.. A. Š.Í. na hlavnom pojednávaní dňa 15.01.2013 využila svoje právo a neurobila žiadne vyhlásenie v zmysle § 257 Trestného poriadku. Ďalej využila svoje právo nevypovedať na hlavnom pojednávaní a preto na návrh prokurátora bola jej výpoveď v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní prečítaná.
V prípravnom konaní uviedla, že to bol H.. H. V., ktorý ju požiadal o pomoc pri investovaní 15.000,- eur, ktoré mu vyplatila bývalá manželka pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. O týchto investičných zámerov informovala svojho otca, ktorý v tom čase bol dlhodobo práceneschopný. Ten jej povedal, že ako advokát má na súde nevyplatené odmeny a tieto by mohol H.. H. V. odkúpiť. O niekoľko dní po rozhovore s otcom sa stretla s H.. H. V. a informovala ho o pohľadávkach otca voči Okresnému súdu v Trebišove. Navrhla poškodenému, že ak chce môže poskytnúť 5.000,- eur na vykúpenie časti trov a že tieto sa mu po 6 mesiacoch vrátia aj s úrokom 600,- eur. Rodina sa ocitla v nepriaznivej finančnej situácii a poškodenému nechcela tento problém prezradiť. Vystavila zmluvu o postúpení pohľadávky na vlastné meno aj keď vedela, že nemá žiadnu pohľadávku voči súdu, ale tú má jej otec. Do zmluvy uviedla číslo konania, ktoré ju napadlo. Poškodený chcel mať istotu a žiadal aj o vystavenie dokladu, na ktorom bude pečiatka súdu. Preto pod tlakom vystavila potvrdenie o odkúpení pohľadávky a orazítkovala ho pečiatkou, ktorá jej bola zverená. Poškodený jej vyplatil sumu 5.000,- eur. Po odstupe času poškodený opäť prejavil záujem investovať a tak vyhotovila ďalšie 2 zmluvy o postúpení pohľadávky, vystavila potvrdenia o odkúpení pohľadávky od Okresného súdu v Trebišove, tieto orazítkovala a prevzala dvakrát po 5.000,- eur od poškodeného. Potom čo sa poškodený zmienil o tom, že si tieto investície preverí zdôverila sa o svojom konaní otcovi. Otec ju informoval, že to nie je správny postup a že má o tom poškodeného informovať. Stretla sa s poškodeným, ktorému povedala, že potvrdenia a zmluvy nie sú správne a poškodený vec vyriešil s jej otcom tak, že sa zmluvy o postúpených pohľadávok sa zrušili, vyhotovila sa zmluva o pôžičke medzi jej otcom a poškodeným a poškodenému boli peniaze vrátené aj s dohodnutým navýšením. Obžalovaná na záver uviedla, že hoci mali finančné problémy koncom roka 2009 kúpili chatu. Svojim konaním však nechcela spôsobiť škodu poškodenému a poskytnuté peniaze by mu boli v dohodnutých lehotách vrátené.
Poškodený H.. H. V. uviedol, že sa s obžalovanou pozná od roku 2006 a ako poisťovací poradca pre spoločnosť Wűstenrot spolupracoval s ňou ako poisťovacím poradcom v rokoch 2007 a 2008. V rozpore s výpoveďou obžalovanej uviedol, že to bola obžalovaná, ktorá mu spomenula, že súd odpredáva svojim zamestnancom pohľadávky a či nemá o odkúpenie záujem, pretože je to zvýhodnené nejakým ziskom. V tom čase obžalovaná pracovala ako vyššia súdna úradníčka na Okresnom súde v Trebišove, jej otca poznal ako advokáta a preto sa mu javila táto informácia ako dôveryhodná. Prejavil záujem o odkúpenie pohľadávky a dňa 02.09.2009 jej dal v hotovosti 5.000,- eur, aby mohla pohľadávku odkúpiť. Toho istého dňa mu priniesla potvrdenie o vyplatení vykúpenej pohľadávky, ktoré vydala učtáreň Okresného súdu v Trebišove a toto bolo opatrené okrúhlym razítkom súdu so štátnym znakom s číslom 47. Toto potvrdenie bolo na sumu 5.637,- eur so splatnosťou dňa 08.03.2010 a bola tam uvedená spisová značka 2T 43/2008. K tomu mu dala aj zmluvu o postúpení pohľadávky, na ktorej vystupovala ako postupca a on ako postupník. Týmto spôsobom mu akoby postupovala svoju pohľadávku voči súdu. Rovnakým spôsobom sa to zopakovalo aj v dňoch 29.09.2009 a 15.10.2009, kedy po poskytnutí 5.000,- eur mu predložila rovnaké doklady, pričom na jednom potvrdení bola suma 5.617,- eur a na druhom potvrdení bola suma 5.666,- eur. Na oboch potvrdeniach boli uvedené aj spisové značky spisov Okresného súdu v Trebišove. Celkovo jej tak vyplatil 15.000,- eur, ktoré prevzatie obžalovaná potvrdila aj na príjmovom doklade. Ďalej poškodený uviedol, že začal mať pochybnosti o tejto investícii, keď sa mu obžalovaná zdôverila, že vybavuje si úver. Cez svojich známych sa informoval na Okresnom súde v Trebišove, či zamestnanci majú možnosť kupovať pohľadávky od súdu. Nikto však takú informáciu nemal, ale obžalovaná ho uisťovala, že všetko je v poriadku. Skontaktoval sa preto so sudcom X.. W., ktorý ho však informoval, že k žiadnemu odkupovaniu pohľadávok zamestnancami nedošlo. Za týmto účelom mu predložil aj listiny, ktoré mu poskytla obžalovaná a on to mal preveriť u predsedu súdu. Obžalovaná popierala, že sa jedná o sfalšované listiny a nakoniec počas rozhovoru s ňou sa k vystaveniu nepravdivých listín priznala. Dňa 12.11.2009 sa stretli u jej otca v advokátskej kancelárii, s ktorým sa dohodol o zrušení zmlúv o postúpení pohľadávky a vystavili toho istého dňa zmluvu o pôžičke, pričom dlžníkom sa stal X.. X. Š.. Dohodli sa, že istina s pôvodným navýšením bude vyplatená v dohodnutom termíne, k čomu aj došlo. Na záver uviedol, že medzi ním a obžalovanou nevznikol pôžičkový vzťah, ale z jeho strany išlo o investíciu a peniaze mu mali byť vyplatené Štátnou pokladnicou. Obžalovaná sa mu neospravedlnila a z rozhovoru s jej otcom zistil, že peniaze potrebovali na nákup nehnuteľností.
Svedok X.. X. Š. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal. V prípravnom konaní uviedol, že H.. H. V. bol a je jeho priateľom. Potvrdil verziu obžalovanej spočívajúcu v tom, že to bol poškodený, ktorý obžalovanú požiadal o pomoc pri investovaní. Poradil obžalovanej, aby ponúkané peniaze prijala s tým, že mu budú vrátené z jeho pohľadávok z trov obhajoby v trestných veciach, ktoré mal vo výške asi 30.000,- eur. Bol informovaný obžalovanou, že od poškodeného prijala 15.000,- eur a niekedy v novembri 2009 mu ukázala doklady, ktoré pre poškodeného vystavila. Obsahom týchto listín bol šokovaný, pretože tieto neboli v súlade ani s právom, ani s morálkou. Na návrh poškodeného sa stretli v jeho kancelárii a počas jednania došlo k dohode o zrušení pôvodných zmlúv o postúpení pohľadávok a on prevzal celý dlh aj s navýšením, ktorý uhradil.
Svedkyňa U. S., účtovníčka Okresného súdu v Trebišove k potvrdeniam o výplate vykúpenej pohľadávky uviedla, že ich nikdy nevystavila, ani ich nepodpísala. Tieto potvrdenia ani neorazítkovala a nevedela sa vyjadriť, komu bola zverená pečiatka súdu s číslom 47. Rovnako vypovedala aj jej kolegyňa H. S., mzdová účtovníčka Okresného súdu v Trebišove.
Svedok X.. Q. V., predseda Okresného súdu v Trebišove uviedol, že k žiadnemu predaju pohľadávok zo strany súdu v roku 2009 nedošlo. Naopak, súd dlhoval obhajcom, znalcom, tlmočníkom a exekútorom. O tejto veci sa dozvedel od kolegu X.. Q.K. W. a tomu jednoznačne uviedol, že súd žiadne pohľadávky nepredával. Šetrením zistil, že pečiatka číslo 47 bola zverená obžalovanej a že v učtárni takéto potvrdenie pracovníčkami nebolo vystavené. Preto podal trestné oznámenie.
Svedok X.. Q. W. uviedol, že o predaji pohľadávok zo strany súdu sa dozvedel od H.. H. V., ktorý mu predložil doklady o tom, že mu obžalovaná postúpila svoje pohľadávky voči Okresnému súdu v Trebišove, za ktoré poškodený zaplatil 15.000,- eur. Zistil v učtárni, že pracovníčky takéto potvrdenie nevystavili, že odtlačok pečiatky patrí obžalovanej a o tomto zistení informoval predsedu súdu.
Obhajca obžalovanej opakovane navrhol trestné stíhanie zastaviť podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, resp. podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku, pretože existuje okolnosť, ktorá nepripúšťa trestné stíhanie v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku. Návrh odôvodnil tým, že pre skutok, ktorý je predmetom obžaloby už došlo k zastaveniu trestného stíhania. Prokurátor sa však s týmto právnym záverom obhajcu nestotožnil, podal obžalobu a aj súd dospel k záveru, že nie je daná okolnosť, ktorá nepripúšťa trestné stíhanie.
Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove, UJKP, odboru justičnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality v Trebišove uznesením zo dňa 31.12.2009, ČVS:ORP-665/OEK-TV-2009 začal trestné stíhanie pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, 3 Trestného zákona a pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že fyzická osoba zamestnaná na Okresnom súde v Trebišove na pracovnej pozícii vyššieho súdneho úradníka uzatvorila v dňoch 02.09.2009, 29.09.2009 a 15.10.2009 zmluvu o postúpení pohľadávky a vystavila potvrdenia o výplate vykúpenej pohľadávky, ktoré opatrila okrúhlou pečiatkou so štátnym znakom Okresného súdu v Trebišove číslo 47, ktorá jej bola pridelená, pričom zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2009 uzatvorila na základe neexistujúcej pohľadávky, ako aj vystavila fiktívne potvrdenia o výplate vykúpených pohľadávok za účelom získania neoprávneného prospechu v celkovej výške 16.920,- eur.
Ten istý vyšetrovateľ dňa 12.02.2010 vzniesol obvinenie X.. A. Š. za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona pre skutky zo dňa 02.09.2009, 29.09.2009 a 15.10.2009 s tým, že od H.. H. V. vylákala celkovo 15.000,- eur a svojim konaním by spôsobila Okresnému súdu v Trebišove škodu vo výške 16.920,- eur.
Uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 26.04.2010 sp. zn. 1/2KPt 76/10 bolo uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 12.02.2010 o vznesení obvinenia ako nezákonné zrušené a vyšetrovateľovi bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Vyšetrovateľ uznesením zo dňa 10.05.2010, ČVS:ORP-665/OEK-TV-2009 podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, 3 Trestného zákona a pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zastavil, lebo tento skutok nie je trestným činom, nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2010.
Podľa § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.
Z vyššie uvedeného textu vyplýva, že nedošlo k zastaveniu trestného stíhania proti osobe, t.j. proti obžalovanej pre skutok, ktorý je predmetom obžaloby, ale došlo k zastaveniu trestného stíhania iba vo veci. Zastavenie trestného stíhania iba vo veci nie je okolnosťou, ktorá vytvára prekážku veci rozhodnutej a nespôsobuje neprípustnosť trestného stíhania voči konkrétnej osobe.
Zo zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 02.09.2009, 29.09.2009 a 15.10.2009 (čl. 54-56 vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-665/OEK-TV-2009 - ďalej iba pripojený vyšetrovací spis) vyplýva, že postupca A. Š. postupuje postupníkovi H. V. pohľadávky vo výške uvedených vo výroku tohto rozsudku voči dlžníkovi Okresnému súdu Trebišov z titulu vykúpenia pohľadávky vedenej na učtárni dlžníka pod spisovými značkami uvedenými vo výroku tohto rozsudku. Súčasťou tohto zmluvného vzťahu sú potvrdenia o výplate vykúpenej pohľadávky zo dňa 02.09.2009, 29.09.2009 a 15.10.2009, ktorými učtáreň Okresného súdu Trebišov potvrdzuje, že pohľadávky v trestných spisoch uvedených vo výrokov časti tohto rozsudku vyplatí v sumách uvedených v potvrdení na číslo účtu 2612590194/1100, a to z dôvodu vykúpenia pohľadávky A. Š.. Toto potvrdenie malo byť odoslané na vedomie Štátnej pokladnici. Ako autor tohto potvrdenia je uvedená učtáreň OS Trebišov a v strede potvrdenia je úradná pečať Okresného súdu Trebišov, pod číslom 47 (čl. 57-59 pripojeného vyšetrovacieho spisu).
Z evidenčného listu Okresného súdu Trebišov na čl. 65 pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že dňa 26.03.2009 bola táto pečiatka s číslom 47 pridelená X.. A. Š., ktorá prevzatie podpísala vlastnoručným podpisom.
Zo správy Okresného súdu Trebišov (čl. 66-67 pripojeného vyšetrovacieho spisu) vyplýva, že spis sp. zn. 2T 43/2008 na Okresnom súde Trebišov neexistuje. Vec 3T 54/2007 bola právoplatne skončená vydaním trestného rozkazu, pričom obžalovaný nemal vo veci obhajcu. Vec 4T 23/2008 do podania správy, do dňa 15.01.2010, nebola právoplatne skončená. Obhajcom obžalovaného bola X.. B. Z., ktorá si do podania správy neuplatnila trovy obhajoby. Okresný súd Trebišov v týchto trestných veciach neeviduje žiadne pohľadávky.
Právny vzťah medzi obžalovanou a H.. H. V. nemožno posúdiť ako vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke. Občiansky zákonník v § 657 uvádza, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke teda spočíva v dočasnom prenechaní peňazí alebo veci určených druhovo za odplatu. Jej stranami sú veriteľ a dlžník. Z obsahu vyššie uvedených listín však vyplýva, že H.. H. V. neprenechal dočasne obžalovanej finančné prostriedky a obžalovaná ako dlžníčka sa nezaväzovala, že tieto finančné prostriedky v dohodnutých lehotách poškodenému ako veriteľovi vráti. Subjektom, ktorý mal poškodenému peniaze vyplatiť bola Štátna pokladnica.
Obžalovaná listinami, ktoré označila ako potvrdenie o výplate vykúpenej pohľadávky prezentovala pred poškodeným, že sa stala veriteľkou vo vzťahu k Okresnému súdu Trebišov. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania touto veriteľkou sa nestala a od Okresného súdu Trebišov neodkúpila žiadnu pohľadávku. Inštitút postúpenia pohľadávky vyvoláva zmenu u veriteľa v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich ustanovení. Keďže však neexistoval žiadny záväzkový vzťah medzi obžalovanou ako veriteľkou a Okresným súdom Trebišov ako dlžníkom, neprichádzalo do úvahy meniť obsah záväzkového vzťahu v osobe veriteľa.
Obžalovaná X.. A. Š. tým, že predstierala pred poškodeným, že z titulu svojej funkcie ako vyššej súdnej úradníčky môže odkupovať pohľadávky Okresného súdu Trebišov, hoci takýto postup v rozhodnom období nebol vôbec možný, ani reálny, takéto pohľadávky postúpila poškodenému a vylákala od neho 15.000,- eur naplnila svojim konaním znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona po subjektívnej, ako aj po objektívnej stránke. Obžalovaná konala v priamom úmysle, pretože zo zištných dôvodov chcela svojim konaním porušiť záujem chráneným Trestným zákonom a svojim konaním spôsobila poškodenému škodu vo výške 15.000,- eur. Súd uveril poškodenému, že o nereálnosti tejto zmluvy o postúpení pohľadávky nevedel, pretože obžalovaná podstatné okolnosti mu zatajila a na zvýšenie svojej dôveryhodnosti vyhotovila v mene učtárne súdu falošné potvrdenia o vykúpení pohľadávok a tieto potvrdenia otlačila svojou pridelenou pečiatkou na Okresnom súde Trebišov. Vstup jej otca do riešenia tohto problému nie je podstatný a rieši iba spôsob, ako poškodenému bude nahradená spôsobená škoda. Dňa 12.11.2009 síce vyhotovili zmluvu o pôžičke, ktorá je však iba fiktívnou, pretože poškodený žiadne peniaze X.. X. Š. nepožičal. Splnenie záväzku X.. X. Š. za skutočného dlžníka je iba poľahčujúcou okolnosťou. Obžalovaná svojim konaním spôsobila škodu vyššiu ako 2.660,- eur, teda spôsobila väčšiu škodu.
Obžalovaná X.. A. Š. doposiaľ súdne trestaná nebola a nemá záznam ani v evidencii priestupkov. Žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona nebola zistená. Poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. j) Trestného zákona je vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu. Dobrovoľné nahradenie spôsobenej škody prostredníctvom tretej osoby je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. k) Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri hodnotení spôsobu spáchania trestného činu je potrebné uviesť, že sa ho obžalovaná dopustila krátko po tom, čo bola prijatá do štátnozamestnaneckého pomeru na Okresnom súde Trebišov, protiprávne konanie opakovala v pomerne krátkom čase a pritom zneužila aj jej pridelenú pečiatku Okresného súdu Trebišov. Ako je už vyššie uvedené konala úmyselne v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona a spôsobila škodu vo výške 15.000,- eur. Pohnútkou jej konania bola jej snaha získať finančné prostriedky pre uspokojenie jej materiálnych potrieb za akúkoľvek cenu, teda aj za cenu straty dobrej povesti. Takéhoto konania sa dopustila voči osobe, s ktorou bola niekoľko rokov v pracovnom kontakte. Na druhej strane prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a došlo k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Momentálne pôsobí ako advokátska koncipientka v advokátskej kancelárii svojho otca.
Vychádzajúc z týchto okolností, na ktoré je súd povinný prihliadať pri určovaní druhu a výmery trestu, ako aj na účel trestu ako prvku individuálnej prevencie a generálnej prevencie súd dospel k záveru, že účel trestu sa dosiahne aj samostatným peňažným trestom, a to vo výške 1.500,- eur.
Pre prípad, že by obžalovaná úmyselne zmarila výkon peňažného trestu súd jej zároveň ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.