Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-165-2012.pdf
PDF · 85.2 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/165/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r .o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi H. S., F.. XX. XX. XXXX, T. R.Á. XXX, v konaní o zaplatenie 384,07 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 330,71 eur a úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 273,10 eur od 17. 08. 2011 do zaplatenia v mesačných splátkach po 20,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a. Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania 13,34 eur a náhrada trov právneho zastúpenia 49,90 eura, spolu 63,24 eura, ktoré je odporca povinný zaplatiť advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 01. 10. 2012 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 384,07 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 273,10 eur od 24. 09. 2009 do zaplatenia. Uviedol, že uplatnenú pohľadávku nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 09. 2009 od postupcu GE Money, a. s. a návrh odôvodnil tým, že postupca s odporcom uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere č. 1327943032 a Zmluvu o úvere zo dňa 26. 01. 2007 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 995,82 eur. Odporca z poskytnutého úveru čerpal prostriedky formou nákupov tovarov alebo výberov hotovosti. Počas trvania právneho vzťahu sa odporca dostal do omeškania s platením viac ako troch splátok, čím došlo k zosplatneniu dlhu. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval dlh odporcu sumu 384,07 eur, z čoho na istinu pripadá 273,10 eur, na riadny úrok 27,98 eur a na poplatky suma 82,99 eura. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca písomne uznal svoj dlh v Dohode o uznaní záväzku zo dňa 18. 07. 2011. Vzhľadom k tomu, že odporca svoj dlh nesplnil, navrhovateľ sa so svojím nárokom obrátil na súd.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 15. 01. 2013. Právny zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby bola vec prejednaná aj v jeho neprítomnosti.
Odporca nespochybnil tvrdenia navrhovateľa, že mu bola poskytnutá úverová karta, z ktorej čerpal finančné prostriedky. Potvrdil, že v roku 2011 uzavrel dohodu o uznaní dlhu, ale odmietol zaplatiť sumu, ktorá prevyšuje ním uznaný dlh. Poukázal na to, že je nezamestnaný a poberá len dávky v hmotnej núdzi vo výške 40,90 eura. Vzhľadom na súčasný príjem nie je v jeho možnostiach zaplatiť celý dlh v hotovosti a preto požiadal o povolenie splátok vo výške 20,- eur mesačne.
Predloženými listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že odporca navrhol dňa 13. 12. 2006 právnemu predchodcovi navrhovateľa uzatvorenie zmluvy o používaní Orange karty s výškou úverového rámca 20 000,- Sk. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že došlo k akceptácii návrhu a zmluva bola uzatvorená dňa 26. 01. 2007. V priebehu trvania právneho vzťahu právny predchodca postúpil navrhovateľovi pohľadávku, ktorá ku dňu uzatvorenia Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 09. 2009 predstavovala sumu 384,07 eur. Po postúpení pohľadávky odporca písomne uznal svoj dlh z predmetnej zmluvy vo výške 330,71 eur, z čoho istina predstavuje 273,10 eur a príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a náklady na inkasné konanie sumu 57,61 eura.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporcovi vznikol na základe zmluvy dlh vo výške 330,71 eura. Tento dlh uznal čo do dôvodu a výšky, preto sa má za to, že dlh v čase uznania trval. Odporca pred súdom netvrdil ani nepreukázal, že by do začatia konania splnil čo i časť dlhu, preto sa navrhovateľ dôvodne domáhal zaplatenia sumy 330,71 eura.
V zostávajúcej časti, pokiaľ ide o zaplatenie sumy 53,36 eura, je návrh nedôvodný. Zmluva o vydaní a používaní Orange karty, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje svoj nárok, je zmluvou spotrebiteľskou, preto súd pri rozhodovaní vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2007, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V súlade s citovaným ustanovením súd zamietol návrh v časti o zaplatenie sumy 53,36 eur predstavujúcej sankčné poplatky, poplatky za službu, poplatky za výber v hotovosti a iné poplatky, nakoľko tieto neboli uvedené v predloženej zmluve, tak ako to vyžaduje zákon. Nič na tom nemení ani to, ak boli tieto poplatky uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach. Je nesporné, že tieto boli pripravené pre vopred neurčený okruh spotrebiteľov a odporca nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch musia byť vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Je málo pravdepodobné, že sa odporca pred uzavretím zmluvy oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú písané malým písmom a že mohol namietať znenie jednotlivých dojednaní. Túto skutočnosť potvrdzuje aj samotná výpoveď odporcu, podľa ktorého je návrh v časti akýchkoľvek poplatkov nedôvodný. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na to, že navrhovateľ riadne nešpecifikoval, z čoho pozostávajú uplatnené poplatky a ani neoznačil zmluvné dojednanie, na základe ktorého si uplatňuje tento nárok, súd v tejto časti vyhodnotil návrh ako nedôvodný.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by bol odporca v omeškaní s plnením peňažného dlhu od 24. 09. 2009. Súd potom vychádzal z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18. 07. 2011, v ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť prvú splátku dňa 16. 08. 2011. Vzhľadom k tomu, že si svoj záväzok nesplnil, dostal sa do omeškania dňa 17. 08. 2011. K tomuto dňu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % a preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 273,10 eur od 17. 08. 2011 do zaplatenia.
Vo svetle vyššie uvedených skutočností súd návrhu čiastočne vyhovel, keď si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov a mal tak preukázanú dôvodnosť návrhu v časti o zaplatenie sumy 330,71 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 273,10 eur od 17. 08. 2011 do zaplatenia. Vo zvyšku, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať poplatky vo výške 53,36 eur a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 273,10 eur od 24. 09. 2009 do 16. 08. 2011, súd návrh ako nedôvodný zamietol.
V súlade s § 160 ods. 1 O. s. p. súd určil, že priznané peňažné plnenie sa vykoná v splátkach po 20,- eur mesačne, pričom prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky. Pri rozhodovaní súd zohľadnil sociálnu situáciu odporcu, ktorý uviedol, že je nezamestnaný a poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 40,90 eur mesačne, takže nemá prostriedky na zaplatenie celej sumy naraz.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania vo výške 166,42 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku, poplatku za overenie fotokópie a trov právneho zastúpenia zvýšených o sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) a z režijných paušálov.
Nakoľko mal navrhovateľ v konaní len čiastočný úspech, súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že náhradu trov pomerne rozdelil. Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil istinu vo výške 384,07 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 273,10 eur od 24. 09. 2009, takže ku dňu rozhodnutia predstavoval uplatnený nárok sumu 465,55 eura. Súd priznal navrhovateľovi istinu vo výške 330,71 eura spolu s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 273,10 eura od 17. 08. 2011, čo je ku dňu rozhodnutia celkovo 365,59 eura. Na základe toho bolo navrhovateľovi z uplatnenej sumy priznaných 79 % a v časti 21 % bol návrh zamietnutý. Po vzájomnom započítaní súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 58 %.
V súvislosti s podaním návrhu na začatie konania vznikli navrhovateľovi trovy spočívajúce so zaplatením súdneho poplatku vo výške 23,- eur. Vzhľadom na výsledok konania súd priznal navrhovateľovi náhradu týchto trov v rozsahu 58 %, čo predstavuje sumu 13,34 eura. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu za overenie fotokópie zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko tieto trovy súvisia s povinnosťou navrhovateľa hodnoverným spôsobom preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Naviac, predmetná fotokópia zmluvy bude navrhovateľovi po právoplatnom skončení veci vrátená a bude sa tak ňou môcť preukazovať aj v iných súdnych konaniach. Navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorej podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) patrí odmena za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a za vypracovanie písomného podania na súd. V predmetnej veci udelil navrhovateľ právnemu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie v konaní 23. 09. 2009. Prvým preukázaným úkonom právneho zástupcu vo veci bol pokus o zmier zo dňa 19. 09. 2012. Vzhľadom na tri roky trvajúcu nečinnosť právneho zástupcu došlo podľa názoru súdu k faktickému prevzatiu a príprave zastúpenia v danej veci až týmto dňom. Na základe uvedeného súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky priznal právnemu zástupcovi odmenu vo výške po 28,22 eura za prevzatie a prípravu zastúpenia, ktorým je pokus o zmier zo dňa 19. 09. 2012 a za vypracovanie návrhu na začatie konania zo dňa 01. 10. 20125, spolu vo výške 56,44 eura. V súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky súd priznal advokátskej kancelárii aj náhradu paušálnych výdavkov v stanovenej výške po 7,63 eura, spolu v súvislosti s dvoma úkonmi vo výške 15,26 eura. Právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH, preto súd podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšil priznanú odmenu a náhrady, spolu vo výške 71,70 eur, o 20 % DPH, t. j. o sumu 14,34 eur. V prípade plného úspechu v spore by tak mal právny zástupca navrhovateľa nárok na náhradu trov vo výške 86,04 eura. Vzhľadom na výsledok konania súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 58 %, t. j. vo výške 49,90 eur. Vzhľadom na sociálnu situáciu odporcu a výšku priznaných trov, súd podľa § 160 ods. 1 O. s. p. určil odporcovi dlhšiu lehotu splatnosti - 3 mesiace od právoplatnosti tohto rozsudku. Priznanú náhradu trov konania aj trov
právneho zastúpenia je vzhľadom na ust. § 149 ods. 1 O. s. p. povinný odporca zaplatiť advokátovi - advokátskej kancelárii.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.