Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-120-2009.pdf
PDF · 89.1 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/120/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C., T.G. I. X/XX, Q. republika, proti odporcovi: S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, zast. Mgr. Štefan Slováčik, advokát, Nitra, Farská 34, o zaplatenie 3983,27.-€ s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu 1902,42.-€ z titulu náhrady trov konania do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím konečným návrhom voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 3983,27.-€ ako náhrady škody vo výške všeobecnej hodnoty osobného motorového vozidla D. Q., ktorú mu mal odporca spôsobiť tým, že zanedbal svoje povinnosti a navrhovateľ utrpel škodu na motorovom vozidle, ktoré odporcovi pred svojím odchodom do zahraničia ponechal, keď škoda mala vzniknúť tým, že navrhovateľ leasingovej spoločnosti uhradil všeobecnú cenu tohto vozidla vo výške 120 000.-Sk (3983,27.-€), avšak o toto vozidlo prišiel, keď ho prenechal na používanie odporcovi, ktorý mal platiť zaň aj leasingové splátky, ten však vozidlo prenechal ďalšej osobe, ktorá na ňom havarovala, navrhovateľ o vozidlo prišiel a od odporcu dostal zaň len sumu 57 239.-Sk (1900.-€), ktoré však považuje za náhradu trov konania 5C/84/2008 a tvrdil, že odporca porušil svoje povinnosti, na ktorých sa dohodli tým, že neplatil zaň leasingové splátky a nebol oprávnený vozidlo odpredať a to pod cenu.
Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že svoje povinnosti nezanedbal, celé to bol nápad navrhovateľa a urobil iba to, čo od neho navrhovateľ chcel a on mu žiadnu škodu nespôsobil, pričom vozidlo predal so súhlasom navrhovateľa a za cenu primeranú.
Krajský súd v Nitre v uznesení 8Co/195/2011-236 z 24.11.2011 uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť z dôvodu, že súd nevykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, pri vykonaní neúplného dokazovania súd rozhodol predčasne, pričom nesprávne posúdil výpovede svedkov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že si v roku 2006 zobral na leasing vozidlo D. Q., po krátkom čase však mal ísť za prácou do Z., rozmýšľal preto čo s tým, či ho vrátiť alebo prenechať leasing, kontaktoval sa s odporcom a dohodli sa, že kým on bude v zahraničí, odporca bude vozidlo prenajímať a platiť leasing, po týždni mu odporca telefonicky povedal, že všetko funguje, on si chcel vozidlo po návrate prevziať, ale išiel ešte na Nový Zéland a keď kontaktoval leasingovú spoločnosť, zistil, že leasing platený nebol, preto ho musel uhradiť on a dokonca zistil, že vozidlo je u odporcu a je havarované. Uviedol, že chcel od odporcu, aby mu ho vrátil v takom stave v akom mu ho nechal, haváriu nešetrila ani polícia, lebo tam bol alkohol a s odporcom sa dohodli, že auto opraví a vráti a v konaní 5C/84/2008 odporca uviedol, že mu uhradí 120 000.-Sk ako hodnotu vozidla. Uviedol, že nesúhlasil s tým, aby sa vozidlo predalo poškodené a tých 1900.-eur prevzal preto, že mu bolo povedané, že to časť za odporcu a druhú zaplatí ten kto vozidlo rozbil.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľ sa rozhodol ísť do Anglicka, spojili sa cez jeho bývalú priateľku a chcel, aby on pokračoval v leasingu na to auto, bolo to poobede, v noci už cestoval preč a niekedy okolo 22.00 hod. telefonoval, že auto tu nechá a ozve sa, vôbec nebola reč o posielaní splátok, 6 alebo 7 splátok uhradil za auto on a potom našiel C. I., ktorý pokračoval v leasingu, ktorý tiež nejaké splátky uhradil, požičal však auto H., ktorý s ním havaroval, s navrhovateľom sa nedalo spojiť, neozýval sa, leasingová spoločnosť dala na neho trestné oznámenie a polícia ho našla na Novom Zélande. Uviedol, že auto bolo odtiahnuté k nemu a potom ho chcel navrhovateľ späť, resp. chcel hlavne peniaze a nie je pravda, že by on bol sľúbil, že dá navrhovateľovi 120 000.-Sk, ale povedal, že auto opraví, predá a zaplatí mu, nemal však peniaze a nakoniec sa s navrhovateľom dohodli, že auto predá v takom stave v akom bolo a peniaze mu pošle, čo sa aj stalo, navrhovateľ však začal vymýšľať a chcel ďalšie peniaze.
Svedkyňa S. H. vo svojej výpovedi uviedla, že bola jeden krát prítomná pri ich rozhovore ohľadne predmetného vozidla a to vtedy, keď navrhovateľ odporcovi vozidlo odovzdal, celé to bolo narýchlo, lebo druhý deň už odchádzal, bol to navrhovateľ kto inicioval ich stretnutie a dohodli sa, že odporcovi nechá auto, lebo ten mal autopožičovňu, v nej bude vozidlo prenajímať a bude za navrhovateľa platiť leasing kým sa ten nevráti. Uviedla, že celé to prebehlo za asi 10 minút a čo bolo ďalej s autom, nevie, len to, že o predaji vozidla reč nebola a že bola nejaká reč o tom, aby odporca hľadal pokračovateľa v leasingu, odporca s tým súhlasil a vlastne vyšiel navrhovateľovi v ústrety.
Svedkyňa Y. C. vo svojej výpovedi uviedla, že bola raz prítomná pri rozhovore účastníkov o predmetnom aute, inicioval ho navrhovateľ, ona ich skontaktovala, navrhovateľ chcel odporcovi prenechať svoje auto a dohodli sa, že ho bude požičiavať a platiť za navrhovateľa leasing, ona odišla do Anglicka s navrhovateľom druhý deň, boli tam spolu asi pol roka, ale nevie o tom, že by účastníci boli spolu ohľadne auta komunikovali a nevie čo ďalej s autom bolo. Uviedla, že si nespomína, že by pri tom rozhovore bola reč o predaji, či leasingu auta.
Svedok C. I. vo svojej výpovedi uviedol, že s odporcom urobil jeden obchod, kedy jedno svoje auto vymenil za dve jeho autá, z nich jedno - predmetná D. Q. ako jediná nebola prepísaná na DI, lebo odporca nebol jej vlastníkom a navrhovateľ bo nezvestný a dohodli sa, že keď príde, auto sa prepíše, bola to ústna dohoda, bolo to pri jednom ich rozhovore, kde odporca toto auto spomenul a on prejavil záujem, odporca mu povedal, že auto je na leasing, ktorý chce navrhovateľ prepísať a dohodli sa, že on v ňom bude pokračovať. Uviedol, že za navrhovateľa zaplatil asi 2 alebo 3 leasingové splátky, auto požičiaval a stalo sa, že jeho klient H. mal s ním nehodu, auto rozbil, odtiahli ho k odporcovi a dohodli sa, že z prepisom počkajú kým sa navrhovateľ vráti a odvtedy sa on o to nezaujímal. Dodal, že s H. sa dohodli na náhrade škody tak, že ten mu dal jedno vozidlo v cene 5-6 tisíc korún ako náhradu za stratu času, počas ktorého nemohlo vozidlo jazdiť.
Svedok W. H. vo svojej výpovedi uviedol, že k predmetnému vozidlu sa dostal tak, že si ho požičal z požičovne od nejakého C., spísali zmluvu, nechal mu zálohu 5000.-Sk, ale krátko po požičaní s vozidlom havaroval a dohodli sa, že tých 5000.-Sk si ten C. nechá ako odškodné a dal mu ešte jedno vozidlo a viac o veci nevie.
Z evidenčnej karty vozidla D. Q. J.: XXX CI, D.: U súd zistil, že ako jeho vlastník je vedený navrhovateľ.
Zo zhodných vyjadrení účastníkov a z pokladničného dokladu z 28.2.2009 súd zistil, že odporca navrhovateľovi poukázal sumu 1900.-€ ako kúpnu cenu z predaja poškodeného vozidla.
Ustanovenie § 420 OZ zakotvuje všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je a) protiprávny úkon, b) spôsobenie škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je nutné zamietnuť, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by to bol odporca, kto by zodpovedal za škodu, ktorá mu poškodením jeho motorového vozidla bola vznikla. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na náhradu škody totiž je kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok pre jej priznanie a to protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi a tiež zavinenie (v niektorých prípadoch). V tomto prípade však je nepochybné, že nie je splnená už prvá z týchto podmienok (protiprávne konanie odporcu), ktorým sa rozumie porušenie povinnosti uloženej zákonom (a tým všeobecne záväznej) alebo porušenie povinnosti medzi účastníkmi dohodnutej zmluvne, pretože v priebehu konania súd nezistil, že by odporca porušil akúkoľvek svoju zákonnú povinnosť.
Podľa výsledkov vykonaného dokazovania odporca neporušil ani žiadnu povinnosť, ktorá by mu prípadne vyplývala z právneho vzťahu s navrhovateľom, ten preto neuniesol svoje dôkazné bremeno a
súd preto jeho návrh zamietol. Z dokazovania totiž vyplynulo, že to bol navrhovateľ kto inicioval stretnutie účastníkov (ktorí sa dovtedy ani nepoznali), bol to navrhovateľ kto žiadal o pomoc a bol to navrhovateľ kto vozidlo bez ďalšej písomnej dohody alebo splnomocnenia k užívaniu nechal odporcovi, ktorý sa tým vlastne pokúsil mu pomôcť, čo vyplýva zo zhodných vyjadrení účastníkov i svedeckých výpovedí H. a Pecziarovej. Z výpovede svedkyne H., odporcu i svedka I. vyplýva, že je pravdivé tvrdenie odporcu o tom, že odporca na základe dohody s navrhovateľom hľadal za neho pokračovateľa v leasingu, čo potvrdzuje i skutočnosť, že I. uhradil niekoľko splátok leasingu za navrhovateľa. Súd teda zistil, že odporca postupoval len v súlade s dohodou s navrhovateľom, podľa ktorej hľadal pokračovateľa leasingu na motorové vozidlo a keď ho našiel, vozidlo mu odovzdal, prestal ním disponovať, škodu on sám nespôsobil a nemal na jej vznik ani žiaden vplyv a preto za ňu nemôže zodpovedať, na rozdiel od iných osôb, ktoré vozidlom v tom čase disponovali, resp. navrhovateľ nepreukázal (a neuniesol tým svoje dôkazné bremeno), že by bol odporca porušil nejaký právny predpis, resp. ich vzájomnú dohodu, pričom je treba zdôrazniť, že do tejto situácie sa navrhovateľ dostal do veľkej miery svojím pričinením, pretože nepostupoval tak ako by pri zachovaní riadnej starostlivosti o svoj majetok postupovať mal, prenechal vozidlo inej osobe bez riadnej písomnej zmluvy s uvedením povinností toho ktorého subjektu, nedokázal preukázať ako sa s odporcom o nakladaní s vozidlom dohodol.
Súd má za to, že odporca neporušil žiadnu svoju povinnosť vo vzťahu k nakladaniu s predmetným vozidlom a to ani pri jeho predaji ďalšej osobe, keď konal so súhlasom navrhovateľa (resp. s jeho vedomím), pričom vozidlo predával ako havarované a teda za cenu primeranú. Je nepochybné, že odporca navrhovateľovi uhradil sumu 1900.-€ ako kúpnu cenu tohto vozidla, preto neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že túto platbu považoval za úhradu trov konania 5C/84/2008, pretože o tomto nepredložil žiaden doklad a nič tomu nenasvedčuje, najmä ak konanie 5C/84/2008 skončilo zastavením konania a o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1, písm. c O.s.p., preto navrhovateľovi mohla vzniknúť škoda len ako rozdiel medzi všeobecnou cenou vozidla v čase jeho poškodenia (ktorú navrhovateľ nielenže nepreukázal, ale ani nenavrhoval dôkazy na jej zistenie a nemožno sa stotožniť s jeho tvrdením, že táto hodnota predstavuje sumu 120 000.-Sk, ktorú uhradil leasingovej spoločnosti, pretože je zrejmé, že hodnota vozidla nie je zhodná s celkovou výškou leasingových splátok, navyše k poškodeniu vozidla došlo v inom čase ako k splateniu leasingu a teda pri inej trhovej hodnote vozidla. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ mal podľa jeho názoru nárok na náhradu škody voči osobe, ktorá škodu na vozidle priamo spôsobila, nie však voči odporcovi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi v konané plne úspešnému priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/04 Zb. za 7 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastupovania, spísanie vyjadrenia, štúdium spisu dňa 28.1.2011 a 4 účasti na pojednávaní) po 151,05.-€ a režijný paušál za týchto 7 úkonov spolu 51,07.-€ (4 x 7,21 za rok 1010 a 3 x 7,41.-€ za rok 2011) pokiaľ ide o konanie do rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 24.11.2011 a za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastupovania a 2 účasti na pojednávaní) po 169,31.-€ a za poradu s klientom sumu 112,87.-€ (všetko pri predmete konania 3983,27.-€), režijný paušál za tieto 4 úkony (2 x 7,63.-€ a 2 x 7,81.-€), náhradu za stratu času (podľa § 17 ods. 1) za 2 cesty do Nových Zámkov na pojednávanie (spolu 6 začatých polhodín) v sume 92,62.-€ (3 x 12,72.-€ a 3 x 13,01.-€) a 2x cestovné Nitra - Nové Zámky a späť v sume 43,53.-€, spolu vrátane DPH sumu 1902,42.-€.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra.