Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/28/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I na návrh matky: Ing. Y. G., nar. X.XX.XXXX, bytom D.U., K. X za účasti otca: U.. P. S., nar. X.XX.XXXX, bytom A., A. X v konaní o zmenu priezviska, zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. P. S., E.. XX.XX.XXXX zo sumy 1.500,- Sk na 90 € mesačne od 1.10.2010 do 30.9.2011, zo sumy 90 € na 120 € mesačne od 1.10.2011 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné vzniklé za obdobie od 1.10.2010 do 31.1.2013 vo výške 1.600 € povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 € spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Konanie o zmenu priezviska maloletého dieťaťa z a s t a v u j e.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. zo dňa 25.6.2004.

odôvodnenie:

Matka návrhom doručeným súdu dňa 1.10.2010 žiadala, aby schválil zmenu priezviska mal. P. S., E.. XX.XX.XXXX podľa rodného mena jeho matky na Hospodár. Súčasne žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. dieťa z dôvodu zmeny pomerov od 1.10.2010 do budúcna zo sumy 50 € na 100 € mesačne, následne na sumu 150 € mesačne.

Otec s návrhom na zmenu priezviska nesúhlasil. Ohľadne zvýšenia výživného uviedol, že pokiaľ matka zoberie návrh späť ohľadne zmeny priezviska so zvýšením výživného súhlasí.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 10.5.2011 navrhol zvýšiť výživné zo strany otca na mal. dieťa s prihliadnutím na jeho zárobkové možnosti a schopnosti ako aj potreby mal. dieťaťa.

Matka návrh na zmenu priezviska zobrala v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach pod sp. zn. . Na čas po rozvode bol mal. P. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50 € mesačne.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.8.2004.

V čase poslednej úpravy bola matka maloletého zamestnaná v Pôdohospodárskej platobnej agentúre Bratislava s priemerným mesačným zárobkom 12.988,- Sk. Bývala so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome. Za náklady na bývanie prispievala rodičom 2.000,- Sk mesačne. Bola vlastníkom nehnuteľnosti

- ornej pôdy v hodnote približne 50.000,- Sk. Iné nehnuteľnosti ani cennejšie hnuteľné veci nevlastnila.

Otec maloletého v čase poslednej úpravy bol zamestnaný v spoločnosti LIMUS s.r.o. Michalovce s priemerným mesačným zárobkom 5.600,- Sk. Iné príjmy nemal. Nevlastnil nehnuteľnosti ani cennejšie hnuteľné veci. Býval v družstevnom byte na A. Č.. X. Za byt platil inkaso vo výške 810,- Sk a nájomné 2.600,- Sk. Otec maloletého od 21.7.2003 bol zamestnaný v TESCO STORES s.r.o., Hypermarket Michalovce. Pracovný pomer v spoločnosti skončil dohodou dňa 25.1.2004. Za obdobie trvania pracovného pomeru jeho priemerný čistý mesačný zárobok dosahoval 10.523,- Sk. Dňa 26.1.2004 nastúpil pracovať do spoločnosti Kofola a.s. s priemerným mesačným zárobkom 10.800,- Sk mesačne. U tohto zamestnávateľa skončil pracovný pomer dohodou. Vzhľadom k tomu, že otec žiadne vážne okolnosti, ktoré ho viedli ku skončeniu pracovného pomeru dohodou neozrejmil, súd konštatoval, že bez dôležitého dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak by v uvedenej spoločnosti pracoval i v čase rozvodu manželstva, jeho priemerný mesačný zárobok by sa pohyboval okolo 10.500,- Sk. S prihliadnutím na taký zárobok je potom primerané výživné na maloletého 1.500,- Sk mesačne.

Zo spisu Okresného súdu v Michalovciach bolo zistené, že výdavky na maloletého syna boli primerané jeho veku a potrebám.

Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa.

V čase podania návrhu mal. P. bol žiakom 5. ročníka Základnej školy na D. XX K. D.. Ide o dieťa veľmi citlivé a inteligentné s dostatočne vyvinutým sociálnym cítením, ktorý matku svojimi vyjadreniami primäl k tomu, aby podala návrh. Začiatkom školského roka mala zvýšené výdavky na zabezpečenie školských potrieb a pomôcok, výdavky začiatkom školského roka vo výške 30 €, obedy 15-20 € mesačne, triedny fond 15 €, inak výdavky podľa potreby školy. Mal. P.Á. nenavštevoval žiadne krúžky zo zdravotných dôvodov, predtým, ktoré navštevoval platila 30 € mesačne. Po zdravotnej stránke je viac menej v poriadku, v súčasnosti vykonávajú len rehabilitačné cvičenia.

Matka je zamestnaná s príjmom vo výške 900 € mesačne. Býva spolu s dieťaťom v byte v osobnom vlastníctve, za ktorý platí 110 € mesačne, poistka pre syna 300 € ročne, inak výdavky bežného charakteru na domácnosť.

Z výpovede otca súd zistil, že s matkou mal. dieťaťa nevie komunikovať, t.j. od rozvodu manželstva. V čase podania návrhu bol nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.6.2011. Do 19.5.2011 bol zamestnaný v spoločnosti TRENKVALDER a.s.so sídlom v Bratislave. Pracovný pomer bol ukončený dohodou a to z dôvodu, že predtým bol dlhodobo práceneschopný po dobu 7 mesiacov, pričom to zamestnávateľovi nevyhovovalo. Jeho príjem pozostáva iba z toho, že prenajíma spoločný byt vo výške 230 € mesačne vrátane aj poplatkov za byt. Okrem toho mal dostať sociálny príspevok. Býval u rodičov, ktorým prispieval z nemocenského sumou 70 € mesačne, podľa finančných možností a schopností.

Matka predložila súdu aj prehľad výdavkov za uvedené obdobie. Výdavky matky sa týkajú hlavne MHD karta 10 €, príspevok na obnovu školy 7,5 €, platba za výučbu anglického jazyka v jazykovej škole 189 €, kniha anglického jazyka 25 €, stravné školská jedáleň 18,89 €, pracovný zošit z matematiky 5,20 €, obaly, zošity, školské pomôcky 20 €, školský atlas sveta 11,68 €, oblečenie 26 €, časopis Hello anglický jazyk 5,20 €, škola ZRPŠ 30 €, poistné 1,5 €, triedny fond 3 €, zošit na anglický jazyk pracovný 6,40 €, oblečenie 19,99 €, kniha francúzsky jazyk, pracovný zošit 31,43 €, platba za kurz francúzskeho jazyka 165 €, pracovný zošit chémia 2,85 €, stravné 19,19 €. V zimnom období oblečenie, obuv 50 €, záloha na školský výlet 20 €.

Matka predložila listinné doklad preukazujúce výdavky na zabezpečenie školských potrieb, pomôcok, oblečenie a iné výdavky.

Z pripojeného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 14.6.2011 bolo zistené, že otec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 1.6.2011. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol otec vedený v období od 13.4.2010 do 3.10.2010, od 1.6.2011 do 20.10.2011. Dňa 21.10.2011 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce - nedostavenie sa v stanovený termín na úrad.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach bolo zistené, že otec poberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi od 1.8.2011. V mesiaci august 2011 vo výške 57 €, september 2011 vo výške 118,30 €, v októbri 2011 vo výške 118,30 €.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach bolo zistené, že nepoberal štátne sociálne dávky ani žiadne iné príspevky.

Z oznámenia zamestnávateľa otca Trenkwalder Bratislava bolo zistené, že otec ukončil pracovný pomer v spoločnosti dňa 19.5.2011. Pracovný pomer bol ukončený podľa z dôvodu ukončenia prác u užívateľského zamestnávateľa. Jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2010 do 12/2010 vo výške 53,51 €, za obdobie 1/2011 do 11/2011 vo výške 19,42 €.

V priebehu konania ďalej bolo zistené, že otec sa zamestnal v Českej republike. Z oznámenia zamestnávateľa CentralWork s.r.o. Praha bolo zistené, že menovaný bol zamestnancom firmy od 11.10.2011 do 3.11.2011 na dočasný pracovný pomer a od 4.11.2011 doteraz na hlavný pracovný pomer. Jeho príjem za uvedené obdobie bol vo výške 7.685,- Kč netto.

Otec predložil súdu mzdový výmer, z ktorého vyplýva, že je zamestnaný v spoločnosti ABAS IPS Management s.r.o., Ostrava vo funkcii strážnik s účinnosťou od 1.4.2012. Podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov bolo zistené, že jeho príjem za rok 2012 bol vo výške 15.143,- Kč. Z podrobnejšieho potvrdenia zamestnávateľa otca bolo zistené, že jeho príjem v mesiaci apríl 2012 bol vo výške 15.375,- Kč, máj 2012 vo výške 16.689,- Kč, 6/2012 14.060,- Kč, 7/2012 15.243,- Kč, 8/2012 14.790,- Kč, 9/2012 15.351,- Kč, 10/2012 15.015,- Kč, 11/2012 14.550,- Kč.

Otec oznámil súdu prehľad najnutnejších mesačných nákladov a to náklady na bývanie 4.000,- Kč, náklady údržba odevu 1.500,- Kč, náklady na stravu 4.500,- Kč, cestovné Praha - trvalé bydlisko ubytovňa - pracovisko 2.300,- Kč, spolu 12.300,- Kč. Súčasne oznámil, že aktuálnu pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu určitú od 1.10.2012 do 31.3.2013.

Z oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 11/2010 do 10/2011 bol vo výške 1.266 € netto, za obdobie 11/2011 do 10/2012 vo výške 1.185 € netto.

Podľa ust. ,,,,, Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( Zákona o rodine a ), platia ust. ,, a Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako aj na odôvodnené potreby maloletého, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácností. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na mal. P., pretože vzhľadom na jeho vek vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy ( v roku 2003). Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 120 € mesačne pre mal. P. vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. P.. Súd poznamenáva, že výživné vo výške 120 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 4 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého, ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb mal. dieťaťa a preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu

povinnosť voči mal. dieťaťu minimálne v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec. Súd poukazuje aj na to, že opakovaná zmena zamestnávateľa otca a skončenie pracovného pomeru v čase poslednej úpravy na jeho podnet z reálnej možnosti získať nové zamestnanie minimálne s rovnakou mzdou je vzdaním sa bez dôležitého dôvodu zamestnania. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci mal. dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností najmä vzdelania a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Okrem toho súd prihliadol aj k tomu, že otec má príjem z prenajímania bytu v Michalovciach, pričom on sám býva v rodičovskom dome, prípadne, v ubytovni. Okrem iného má otec v podielovom spoluvlastníctve rekreačnú chatu v katastrálnom území Kaluža, čo potvrdzuje aj výpis z LV č. 731. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 90 € mesačne od 1.10.2010 do 30.9.2011 a vo výške 120 € mesačne od 1.10.2011 do budúcna je primerané, berúc do úvahy, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca.

Podľa ust. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 1.10.2010 do 31.1.2013 došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného v celkovej výške 1.600 €, ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 100 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným za obdobie od 1.10.2010 do 30.9.2011; 90 € - 50 € = 40 € x 12 mesiacov = 480 €, za obdobie od 1.10.2011 do 31.1.2013; 120 € - 50 € = 70 € x 16 mesiacov = 1.120 €, spolu 1.600 €.

O možnosti otca splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na finančné pomery otca.

Konanie o návrhu matky na zmenu priezviska mal. dieťaťa zastavil v súlade s ust.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. , , kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy. Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.