Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_17Co-364-2011.pdf
PDF · 78.93 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/364/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: P. M. - U., C.: XX XXX XXX, F. XXXX, V. O. V., zastúpený R. M. G. F., E. N. XX, XXX XX V. V., C.: XX XXX XXX proti žalovanému: F. a E., M., C.: XX XXX XXX, B. XX, V. V., F. M. P. J. N. F. "X. M.", C.: XX XXX XXX, K. N. XX, V. V., o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. októbra 2011, č.k. 5C/80/2011-122, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 457,43 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností, a to parciel registra „C“ parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 715 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1466 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2 a stavby súp. č. XXXX na parc. č. XXX, nachádzajúcich sa v kat. úz. V. O. V. a zapísaných na LV č. XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že medzi spoločnosťou N. F. a žalobcom bola dňa 15.03.2006 uzatvorená kúpnopredajná zmluva, kde predmetom prevodu boli uvedené nehnuteľnosti, pričom dňa 09.06.2011 žalobca pre neuhradenie kúpnej ceny od kúpnej zmluvy odstúpil a začal si uplatňovať vlastnícke právo voči nehnuteľnostiam, čo vylučuje zapísanie tohto majetku do súpisu. Správca však spornosť zápisu nevyznačil. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené na liste vlastníctva vo vlastníctve úpadcu, a ktoré boli správcom konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu zaradené do súpisu majetku, ktorý podlieha konkurzu. Keďže žalobca sa v konaní domáha určenia vlastníckeho práva, je nevyhnutné, aby na takomto určení bol naliehavý právny záujem. Dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nemá na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je daný naliehavý právny záujem v prípade, ak by pri vyhovení žalobe bolo možné na základe rozsudku zapísať žalobcu ako vlastníka v katastri nehnuteľností a odstránilo by sa tým jeho neisté právne postavenie. V danom prípade by však zápis vlastníckeho práva bol len deklaratórny a právne postavenie žalobcu by sa nezlepšilo, pretože ani určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v tomto konaní by nemalo vplyv na zaradenie veci do súpisu majetku a ich prípadné následné speňaženie. Vzhľadom na prebiehajúci konkurz na majetok úpadcu a poňatie nehnuteľností do súpisu, jediný spôsob, ktorým si žalobca mohol uplatniť k nim vlastnícke právo, bol postup podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a nie podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii je špeciálnym právnym predpisom, ktorého použitie má prednosť pred použitím všeobecného predpisu a ktorý výslovne ustanovuje postup na uplatnenie vlastníckeho práva k majetku, ktorý bol zaradený do súpisu. Z uvedeného dôvodu sa tak žalobca nemôže domáhať vlastníckeho práva žalobou voči správcovi konkurznej podstaty o určenie vlastníckeho práva. Keďže žaloba bola zamietnutá z procesných
dôvodov, nezaoberal sa už potom opodstatnenosťou žaloby po vecnej stránke. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 78 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v sume 457,43 Eur.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že Ústava Slovenskej republiky v článku 20 garantuje ochranu vlastníckeho práva, tak isto ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka § 123 - § 151. Vyslovil názor, že princíp ústavnej ochrany spočíva v rovnosti, nedotknuteľnosti a záväznosti vlastníckeho práva, pričom Ústava je nadradená zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, a preto, ak raz garantuje ochranu vlastníckeho práva, nie je možné účelové scudzenie nehnuteľnosti bez možnosti domáhať sa nápravy takéhoto stavu. Uviedol, že sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej už dňa 15.03.2006, kde za túto nehnuteľnosť nedostal zaplatenú kúpnu cenu. Prihlásením pohľadávky sa domáhal u správcu vyplatenia kúpnej ceny nehnuteľnosti, čo správca odmietol a v tomto momente už nebolo možné podať excindačnú žalobu. Správca konkurznej podstaty, aj keď vedel, že vlastníci žalovaného tesne pred vyhlásením reštrukturalizácie sa pokúšali predmetné nehnuteľnosti previesť späť na jeho osobou, s tým, že potvrdili, že kúpnu cenu nezaplatili, nezapísal do súpisu majetku poznámku o spornom zápise, na základe ktorej by ho musel vyzvať na predloženie dôkazov o tom, že je skutočne vlastníkom nehnuteľnosti. Do uvedenej situácie sa nedostal svojou ľahostajnosťou a svojím nekonaním, ale postupom správcu, a preto trval na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, keďže od kúpnej zmluvy odstúpil, a preto sa táto nehnuteľnosť nemohla nikdy nachádzať v súpise majetku vytvoreného správcom.
Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny. Vyslovil názor, že v danom prípade neboli splnené podmienky prípustnosti určovacieho návrhu, a to najmä preto, že stav neistoty právneho postavenia žalobcu nie je možné odstrániť len určovacím výrokom súdu na základe podanej určovacej žaloby, nakoľko nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, by na základe určenia vlastníckeho práva neboli vylúčené zo súpisu majetku podliehajúcemu konkurzu a nič by nebránilo ich speňaženiu, čo by v konečnom dôsledku malo za následok, že určením vlastníckeho práva by nebola odstránená spornosť vzťahu účastníkov a rozhodnutie o určení vlastníckeho práva by nepredchádzalo vzniku ďalších sporov, prípadne by nevytvorilo pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Na základe nepreukázanej existencie naliehavého právneho záujmu je potom vylúčené, aby súd súčasne takýto návrh preskúmaval po vecne stránke.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec mu podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátiť na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., keď mal za to, že ani prípadným vyhovením žalobe by sa neodstránilo neisté právne postavenie žalobcu, pretože zápis vlastníckeho práva v jeho prospech v katastri nehnuteľností by bol len deklaratórny a právne postavenie žalobcu by sa nezlepšilo, pretože ani určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v tomto konaní by nemalo vplyv na zaradenie veci do súpisu majetku a ich prípadné následné speňaženie. Vychádzal pritom z názoru, že vzhľadom na prebiehajúci konkurz na majetok úpadcu a poňatie sporných nehnuteľností do súpisu, jediný spôsob, ktorým si žalobca mohol uplatniť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam je postup podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (vylučovacou žalobou) a nie podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka, keďže zákon o konkurze a reštrukturalizácii je špeciálnym právnym predpisom, ktorý má prednosť a ktorý výslovne ustanovuje postup na uplatnenie vlastníckeho práva k majetku, ktorý bol zaradený do súpisu.
Odvolací súd tento právny názor prvostupňového súdu nepovažuje za správny.
Podľa ustálenej súdnej praxe je naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez takéhoto určenia jeho právne postavenie stalo neistým; žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm. c/ O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm. b/ O.s.p.
Aj v prípade, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám na plnenie, alebo ak žaloba na splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.
Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, u ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože s prihliadnutím k významu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez uvažovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, je žaloba na určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom k odstráneniu neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi.
Odvolací súd vychádza z ustálených záverov súdnej praxe, že zo skutočnosti, že vec bola zaradená do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, nie je možné vyvodiť, že by žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení, či je vlastníkom tejto veci. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, kto je či nie je vlastníkom veci, podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vyvodzovať ani z ustanovenia § 78 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť u správcu na súde žalobou, podanou proti správcovi s tým, že ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu včas neuplatní, zanikne, a to najneskôr rozvrhnutím výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Je toho názoru, že aj keď k vylúčeniu veci zo súpisu podstaty môže dôjsť (pokiaľ táto otázka nebola vyriešená mimosúdnou dohodou) len na základe rozhodnutia súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty, nebráni to úspešnému uplatneniu žaloby na určení vlastníckeho práva k veci. Obidve žaloby totiž majú svoje opodstatnenie dané predmetom konania, ktorý nimi bol určený; pretože predmety týchto žalôb sa líšia, možnosť uplatnenia jednej z nich nevylučuje úspešné uplatnenie druhej. Výrokom vylučovacej žaloby sa totiž nerieši vlastnícke právo k veci, aj keď touto otázkou sa súd bude zaoberať spravidla v odôvodnení rozhodnutia ako s predbežnou otázkou, naproti tomu v prípade žaloby o určenie vlastníctva súd môže skúmať, či žalobca je alebo nie je vlastníkom veci. Na základe rozsudku ohľadne určenia vlastníctva, ktorý by bol v prospech žalobcu a v neprospech úpadcu, je správca sám povinný vylúčiť vec zo súpisu, pretože táto nepatrí do konkurznej podstaty, a v prípade, pokiaľ tak správca sám neurobí, žaloba o určení vlastníckeho práva je podkladom k tomu, aby súd, ktorý koná o vylučovacej žalobe uložil správcovi povinnosť vylúčiť určitú vec zo súpisu podstaty.
Je možné pripustiť, že súd by mohol zamietnuť určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu za situácie, ak by žaloba o vylúčenie veci bola podaná včas a súd ju zamietol a zároveň by konštatoval, že vec je zapísaná do konkurznej podstaty oprávnene. V preskúmavanej veci však zo spisu vyplýva, že žalobca si podal takúto vylučovaciu žalobu na Okresnom súde Banská Bystrica, kde odvolací súd vykonal dopyt na zistenie, či vec je právoplatne skončená a bolo zistené, že konanie o vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu, vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 26Cbi 63/2011 doposiaľ nie je právoplatne skončené.
Z uvedených dôvodov právny názor, vyslovený prvostupňovým súdom v napadnutom rozhodnutí, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporných nehnuteľnostiam, odvolací súd považoval za nesprávny. Preto rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa súd prvého stupňa bude zaoberať opodstatnenosťou žaloby vo veci samej.
V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Podľa § 226 O.s.p. súd prvého stupňa je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .