Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-18-2023.pdf
PDF · 94 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/18/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: A. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D., občan SR, zast. JUDr. Jiří Machala, advokát, Tulská 35, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 58,76 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je povinný n a h r a d i ť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.03.2023 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 41,76 Eur, pokuty vo výške 17 Eur, úhrady poštových sadzieb vo výške 2,10 Eur a náhrady trov konania vo výške 16,50 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a to na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca kontrolou úhrad za kontrolované obdobie od 01.09.2021 do 31.05.2022 zistil nedoplatok zo strany žalovaného vo výške žalovanej istiny 41,76 Eur, ktorú žalovaný neuhradil v lehote 30 dní od doručenia výzvy na zaplatenie. Istina dlhu pozostáva z 9 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období od 01.09.2021 do 31.05.2022.
2. K žalobe boli priložené listinné dôkazy – (č.l. 4) Výzva na zaplatenie nedoplatku zo dňa 26.05.2022 s doručenkou (č.l.9); (č.l. 5) Prehľad platieb; (č.l. 6-8) Prehľad predpisov a (č. l. 10) Potvrdenie tarifnej ceny za úhradu zásielky.
3. Voči platobnému rozkazu Okresného súdu Zvolen č. k. 19C/18/2023 – 13 zo dňa 20.03.2023 podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, čím došlo (ex lege) k zrušeniu platobného rozkazu. Žalobu považoval žalovaný za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že za predmetné obdobie 09/2021 – 05/2022 platby v prospech účtu žalobcu riadne vykonal a predložil o tom aj listinné dôkazy (č.l. 20-28). Poukázal, že skutočnosť o vykonaných platbách za predmetné obdobie vyplýva aj zo žalobcom priložených listinných dôkazov, z ktorých vyplýva len existencia nedoplatkov za obdobie rokov 2014-2015, o čom on vedomosť nemá, avšak pre prípad zmeny žaloby uplatnil námietku premlčania.
4. V replike doručenej súdu dňa 24.04.2023 žalobca uviedol, že pri platbách za obdobie 09/2021 – 05/2022 žalovaný neuvádzal obdobie, za ktoré platby vykonal a preto sa tieto platby započítali na pohľadávky žalobcu vtedy najskôr splatné. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval žalobca s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp.zn. 16Co 579/87 z 04.02.1988 za bezpredmetnú.
5. V duplike doručenej tunajšiemu súdu dňa 16.05.2023 žalovaný uviedol, že podľa ust. § 7 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov úhrada (za služby verejnosti poskytované RTVS v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania) sa platí mesačne a je splatná do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Povinnosť vykonať predmetnú úhradu v zákonom stanovenej lehote žalovaný v prípade úhrad za mesiace 09/2021 až 05/2022 splnil – vykonal predpísanú úhradu na účet žalobcu a identifikoval platbu (a platiteľa) variabilným symbolom - ako to aj doložil listinnými dôkazmi (výpismi z účtu) pripojenými k odporu. Zo žiadneho ustanovenia cit. zákona nemožno vyvodiť povinnosť pre platiteľa, aby úhradu vykonanú v priebehu toho ktorého mesiaca na žalobcom stanovený účet a v zákonom stanovenej výške identifikovanú variabilným symbolom , opatril označením, že úhradu vykonáva za mesiac, v ktorom ju platí, pretože samotný fakt jej úhrady v príslušnom mesiaci ju identifikuje ako platbu za tento mesiac. Zo žalobcom súdu predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu o platbách vykonaných žalovaným dňa 16.9.2021, 15.10.2021, 15.11.2021, 17.12.2021, 17.1.2022, 15.2.2022, 15.3.2022, 19.4.2022 a 16.5.2022 nemal žiadnu pochybnosť, že ide o platby na jeho pohľadávky za mesiace 09/2021 až 05/2022 – je to zrejmé z prehľadu žalobcu, kde tieto platby eviduje v uvedených mesiacoch ako uhradené. Pokiaľ teda žalobca v reakcii na skutočnosti uvedené žalovaným v odpore zrazu tvrdí, že tieto platby započítal na „neuhradené mesačné predpisy v rokoch 2014 a 2015“, mal by svoje vyjadrenie konkretizovať minimálne v tom smere, aby preukázal kedy a ako toto započítanie vykonal, pretože zo žalobcom predložených dokladov nepochybne vyplýva, že k tvrdenému započítaniu rozhodne nedošlo v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu a žalovaný žiaden započítací prejav vôle od žalobcu nedostal. Pokiaľ žalobca ďalej tvrdí, že námietka premlčania nároku , ktorú v odpore žalovaný z opatrnosti uplatnil vo vzťahu k žalobcom vykazovaným pohľadávkam z roku 2014 a 2015 je bezpredmetná a na podporu tohto tvrdenia poukazuje na právny názor obsiahnutý v rozsudku KS v Brne sp.zn. 16Co 579/87, tak k tomu žalovaný uvádza , že a) v čase vydania žalobcom označeného rozsudku platil právny stav vychádzajúci z právnej úpravy občianskeho zákonníka platnej v čase vynesenia tohto rozsudku. Avšak táto právna úprava - pôvodne uvedená v ust. § 73 občianskeho zákonníku -, podľa ktorej, ak má dlžník splniť rovnakému veriteľovi niekoľko dlhov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť; inak je plnením uhradený dlh najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo, bola dňom 31.12.1991, bez náhrady zrušená. Zo súčasnej úpravy občianskeho zákonníka (platnej aj v roku 2014 a 2015) nemožno vyvodiť, že ak plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u rovnakého veriteľa a dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viacerých dlhov chce uhradiť, že "právo voľby", ktorý z viacerých dlhov bol uhradený prechádza na veriteľa. Ak by aj súčasná právna úprava takéto „právo voľby“ veriteľa pripúšťala, veriteľ úkon smerujúci k započítaniu nikdy neurobil, len v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že žalovaný neuhradil úhrady za mesiace 09/2021 až 05/2022, hoci pripojenými listinnými dôkazmi preukazoval opak. Podľa § 100 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, sa všetky majetkové práva premlčujú s výnimkou vlastníckeho práva a práv z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka je stanovená všeobecná premlčacia trojročna doba a táto plynie od okamihu splatnosti záväzku. Úhrady za mesiace v roku 2014 a 2015 o ktorých žalobca tvrdí, že ich započítal, alebo že boli započítané na plnenia poskytnuté žalovaným v mesiacoch 09/2021 až 05/2022, boli splatné vždy posledným dňom toho ktorého mesiaca roku 2014 a 2015. V zmysle uvedeného sú teda pohľadávky za obdobie rokov 2014 a 2015 premlčané. Rovnako tak je premlčané aj právo na pokutu vo výške 17 Eur, ktoré žalobca v návrhu uplatnil, hoci, nakoľko ide o pokutu, ktorú je oprávnený uplatniť v prípade omeškania s úhradou, neidentifikoval za ktoré obdobie (mesiac omeškania s úhradou) pokutu uplatňuje. Totiž vzhľadom na mesiace v roku 2014 a 2015, v ktorých žalobca vykazuje dlh žalovaného na úhradách, (hoci žalovaný existenciu dlhu za toto obdobie popiera, avšak pre značný časový odstup už nemá zachované doklady o vykonaných úhradách), právo na pokutu je nesporne premlčané a žalovaný námietku premlčania z opatrnosti vznáša.
6. Dňa 05.09.2023 súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojej dovtedajšej argumentácii. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi : (č.l. 4) Výzva na zaplatenie nedoplatku zo dňa 26.05.2022 s doručenkou (č.l.9); (č.l. 5) Prehľad platieb; (č.l. 6-8) Prehľad predpisov a (č. l. 10) Potvrdenie tarifnej ceny za úhradu zásielky a (č.l. 20-28) Potvrdenia o vykonaných platbách zo strany žalovaného.
7. Ustanovenia relevantných právnych predpisov: 7.1 podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné; 7.2 podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len ako „Zákon o úhradách“), platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny 2) v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti 3) ako odberateľ elektriny v domácnosti 2) v odbernom mieste, 2) pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome; 7.3 podľa § 4 ods. 1 Zákona o úhradách, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska; 7.4 podľa § 6 ods. 1 Zákona o úhradách, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c); 7.5 podľa § 7 ods. 1 Zákona o úhradách, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom; 7.6 podľa § 7 ods. 2 Zákona o úhradách, úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca; 7.7 podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Obč. Z.“) v znení neskorších predpisov, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať; 7.8 podľa § 101 Obč Z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz; 7.9 podľa § 566 ods. 2 Obč. Z., pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak; 7.10 podľa § 580 Obč. Z., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie; 7.11 podľa § 581 ods. 2 Obč. Z., započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná; 7.12 podľa § 581 ods. 3 Obč. Z., dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2; 7.13 podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; 7.14 podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; 7.15 podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Nesporné medzi stranami sporu bolo, že : 8.1 žalovaný bol v období od 01/2014 do 05/2022 povinný platiť žalobcovi za služby verejnosti mesačne sumu 4,64 Eur; 8.2 v mesiacoch september roku 2021 až máj roku 2022 žalovaný vykonal mesačné platby vo výške 4,64 Eur, za každý mesiac daného obdobia.
9. Sporným medzi stranami sporu bolo, či žalobca mohol platne započítať platby žalovaného v období september roku 2021 až máj roku 2022 na neuhradené platby za obdobie rokov 2014 a 2015.
10. Po vykonanom dokazovaní a po právnom zhodnotení veci dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
11. Žalobca sa žalobou pôvodne domáhal od žalovaného i.a. neuhradenej istiny 41,76 Eur, zodpovedajúcej 9 úhradám mesačných predpisov (každý vo výške 4,64 Eur) za služby verejnosti za obdobie 01.09.2021 až 31.05.2022. Zo samotných príloh žaloby (č.l. 5) však vyplýva, že žalovaný predmetné platby v danom období vykonal (zaplatil). Z týchto príloh vyplýva, že žalovaný nezaplatil len platby za obdobie 01/2014 až 03/2015. Žalovaný k odporu pripojil listinné dôkazy (č.l. 20-28) z ktorých rovnako vyplýva, že žalovaný platby za služby verejnosti za obdobie 01.09.2021 až 31.05.2022 vykonal (zaplatil).
12. Žalobca tak v spore neuniesol dôkazné bremeno (i) o tom, že žalovaný neuhradil 9 mesačných platieb za obdobie 09/2021 až 05/2022 – rovnako tak neuniesol dôkazné bremeno, (ii) že vo vzťahu k týmto platbám bol žalovaný dôvodne vyzvaný na ich úhradu a (iii) že si potom dôvodne žalobca uplatňuje voči žalovanému aj pokutu v sume 17 Eur. Pokiaľ žalobca po vznesení námietky premlčania žalovaným tvrdil, že platby žalovaného za obdobie 09/2021 až 05/2022 započítal na najstaršie jeho pohľadávky z rokov 2014 a 2015, súd takéto tvrdenie považoval za účelové a nemajúce oporu v zákone. 12.1 V prejednávanej veci nie je možné vôbec uvažovať o tom, že zo strany žalovaného dochádzalo k čiastočnému plneniu, nakoľko žalovaný vykonával v rozhodnom období 09/2021 až 05/2022 pravidelné mesačné platby v celej výške (4,64 Eur) - nešlo teda o čiastočné plnenie dlhu, ale o pravidelné platby za služby verejnosti (napr. Občiansky zákonník II., C.H.Beck, r. 2015, s. 1991). Neprichádza preto ani do úvahy možnosť o započítaní platieb v rozhodnom období 09/2021 až 05/2022 na neuhradené predpisy platieb z rokov 2014 a 2015 ako o spôsobe (čiastočného) zániku záväzkov. 12.2 Z argumentácie žalobcu ani nevyplýva, na ktorých konkrétnych 9 mesiacov v rokoch 2014 – 2015 by malo byť 9 platieb žalovaného vykonaných v období 09/2021 až 05/2022 započítaných. 12.3 Nie je taktiež zrejmé, prečo žalobca práve platby za 09/2021 až 05/2022 určil „na započítanie“ na obdobie rokov 2014-2015, ak (aj podľa listinných dôkazov- č.l.5) žalovaný od apríla r. 2015 vykonával pravidelne všetky platby až do mája r. 2022. 12.4 Keďže nešlo o čiastočné plnenia žalovaného, nie je možné aplikovať ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak) a už vôbec nie ustanovenie § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka (ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo), ktoré skôr zodpovedá argumentácii žalobcu, avšak v danej veci nie je aplikovateľné. 12.5 Pokiaľ žalobca argumentuje „započítaním“ pohľadávok, podľa § 580 a § 581 Obč. Z. k započítaniu môže dôjsť len v prípade ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky ktoré sa kryjú (čo v danom prípade žalobca a žalovaný nemajú, keďže žalovaný nemá voči žalobcovi žiadne pohľadávky), pričom sa vyžaduje i.a. aj započítací prejav niektorého z účastníkov (čo sa nestalo) resp. dohoda účastníkov (k čomu taktiež nedošlo). Občiansky zákonník (§ 581 ods. 3 Obč.) navyše neumožňuje jednostranné započítanie premlčaných pohľadávok (v danom prípade pohľadávky z roku 2014 a 2015 boli v období od 09/2021 už jednoznačne premlčané).
13. Pokiaľ teda žalobca nemohol priradiť („započítať“) platby žalovaného za obdobie 09/2021 až 05/2022 na prípadné nedoplatky z rokov 2014 a 2015, v prípade že ak by aj žalovaný skutočne v rokoch 2014 a 2015 platby nevykonal, vo vzťahu k týmto dlžným platbám za obdobie rokov 2014 a 2015 (a aj na to sa prípadne vzťahujúcu pokutu 17 Eur) vzniesol žalovaný námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadnuť, keďže ide o majetkové práva, ktoré sa premlčujú v zmysle § 100 a § 101 Obč. Z. v trojročnej dobe - keďže žaloba bola podaná na súde až 17.03.2023, teda po uplynutí premlčacej doby, súd by vzťahu k neuhradeným platbám za roky 2014 a 2015 žalobe nemohol vyhovieť.
14. Z dôvodov vyššie uvedených súd žalobu zamietol (výrok I.) O trovách konania (výrok II.) súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP – žalovaný mal v spore úplný (100 %) úspech, bol právne zastúpený a preto súd žalobcu zaviazal na náhradu trov konania v miere 100 %. O konkrétnej
výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.