Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-103-2012.pdf
PDF · 90.51 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/103/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou právnej veci navrhovateľky I. G., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom P. XXX, právne zast. JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom, so sídlom Trenčín, L. Novomeského 2695/1 proti odporcovi E. G., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom P. XXX, právne zast. Mgr. Vladimírom Legéňom, advokátom, so sídlom Považská Bystrica, Centrum 1/1, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u účastníkov, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov I. G., rodenej T. a E. G., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Obce P., vo zväzku 3, ročník 1993, na strane 296, pod por. č. 14 sa r o z v á d z a.
S c h v a ľ u j e s a dohoda navrhovateľky a odporcu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tohto znenia:
"Maloletá I. G. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia.
-2- 31P/103/2012
Odporca s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej I. sumou 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva."
Súčasťou tohto rozhodnutia je dohoda navrhovateľky a odporcu o styku s maloletým dieťaťom tohto znenia:
„Odporca je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou I. bez časového obmedzenia.“
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojim návrhom žiadala o zrušenie manželstva s odporcom rozvodom a o úpravu pomerov k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva na čas po rozvode manželstva. Uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorili dňa XX.XX.XXXX. Narodili sa z neho dve deti, dcéra C. a I. G.. Približne pred 4 rokmi sa u odporcu prechodne zhoršil zdravotný stav a od tohto obdobia sa začal zaoberať najmä sám sebou, prestal sa zaujímať o vlastnú rodinu a spoločnú domácnosť. Uviedla, že v súčasnej dobe hospodária každý samostatne. Odporca sa správa voči nej ako k jeho manželke bez záujmu. Uzatvoril sa do seba a vyhýba sa jej prítomnosti. Poukázala na to, že medzi nimi došlo až k takému vzájomnému odcudzeniu a rozvratu, že manželstvo neplní a nemôže ďalej plniť svoju funkciu. Je presvedčená, že rozvod manželstva nebude za danej situácie v rozpore so záujmami mal. I..
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne, s rozvodom nesúhlasil a poprel taktiež tvrdenia navrhovateľky v návrhu. Na pojednávaní dňa 15.01.2013 uviedol, že sa zmenila situácia v dôsledku ktorej zmenil názor a s rozvodom manželstva súhlasí. Súhlasil taktiež so zverením mal. I. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s výškou výživného a čas po rozvode k mal., ktorú navrhoval vo výške 70 € mes. Taktiež súhlasil s tým, aby mal právo stýkať sa s mal. po rozvode bez časového obmedzenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodným listom maloletej I., správami zamestnávateľov o zárobkoch navrhovateľky a odporcu, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov a zistil tento skutkový stav:
Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Z manželstva účastníkov sa narodili dve deti C. G. nar. dňa XX.XX.XXXX a mal. I.
-3- 31P/103/2012
G., nar. dňa XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov je v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
Z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že účastníci prerušili manželské spolužitie, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spoločne a intímne sa nestýkajú od marca 2012. Doposiaľ žijú s deťmi pochádzajúcimi z manželstva v spoločnej domácnosti, v rodinnom dome v P.. Podľa tvrdenia navrhovateľky k nezhodám v manželskom spolužití čakalo medzi účastníkmi dochádzať 5 rokov dozadu a podľa odporcu 3 roky dozadu. Zo zhodných výpovedi účastníkov konania, bolo súdom zistené, že tieto rozpory vyplynuli z rozdielnosti spoločenských pováh účastníkov a podľa názoru odporcu k zhoršeniu vzťahov a prehĺbeniu rozporov vo veľkých rozmeroch došlo v dôsledku tej skutočnosti, že navrhovateľka nadviazala v decembri 2011 známosť s iným mužom. S touto skutočnosťou sa zdôverila manželovi v 03/2012. I napriek tomu, že tvrdila, že došlo k ukončeniu tohto vzťahu (po podaní návrhu na rozvod) odporca neuveril tomuto jej tvrdeniu a vo výraznej miere ovplyvnila táto skutočnosť jeho správanie voči navrhovateľke a vážnym spôsobom narušila ich manželský vzťah.
Podľa § 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené dlhšiu dobu, tak, že ich manželstvo si neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spoločne, intímne sa nestýkajú, nezdieľajú spoločné radosti a neriešia spoločné problémy, netrávia spolu voľný čas, osobne sa
-4- 31P/103/2012
o seba navzájom nestarajú. Manželstvo účastníkov je iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy. Neplní si žiadnu z funkcií, na ktoré bolo zákonom určené.
Súd je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia povinný skúmať príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi.
V prípade tejto veci príčinu rozvratu manželstva súd videl jednak v rozdielnosti povahových vlastností účastníkov ako aj v skutočnosti, že navrhovateľka nadviazala počas manželstva známosť s iným mužom, čo prirodzene vo výraznej miere ovplyvnilo manželský život účastníkov ako aj správanie odporcu voči navrhovateľke. Medzi takýmto subjektívnym správaním sa a rozvratom manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Mal teda za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu vyhovel.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
V priebehu konania navrhovateľka a odporca uzavreli dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, podľa ktorej sa maloletá I. na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, zastupovať a spravovať majetok budú obaja rodičia, odporca bude prispievať na výživu maloletej I. sumou 70,- eur mesačne, vždy
-5- 31P/103/2012
do 15. dňa každého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti navrhovateľky o maloletú I., z týchto dôvodov na doporučenie kolízneho opatrovníka schválil dohodu v časti o zverenia maloletej I. do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Účastníkmi dohodnuté výživné považoval za primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Navrhovateľka pracuje ako operátorka v sklade v obchodnej spoločnosti H. Z. I..J.. C. F. R., s priemerným mesačným príjmom cca 400 eur netto a odporca pracuje ako strojník reverzných pásov H. B. I..J.. A. s príjmom cca 570 € netto mes. vrátane prídavkov na dve deti. Mal. I. má t.č. 7 rokov, je žiačka 2. ročníka základnej školy. Navštevuje tanečný krúžok, za ktorý sa hradí 32 € ročne. Je zdravá a má veku štandardné potreby.
Na základe vykonaného dokazovania a hore citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že účastníkmi uzavretá dohoda o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k spoločnému dieťaťu je v súlade s ich záujmami a v súlade s právnymi predpismi, preto ju súd v plnom rozsahu schválil.
Súčasťou rozsudku o rozvode manželstva je v zmysle § 25 ods. l Zákona o rodine aj dohoda účastníkov o styku s maloletým dieťaťom tak, ako ju účastníci pred vyhlásením rozhodnutia uzavreli.
V zmysle § 144 O. s. p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať túto náhradu alebo jej časť, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
V predmetnom rozvodovom konaní nezistil súd žiadne také okolnosti alebo pomery, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z nich, preto súd vyslovil, že účastníci na ich náhradu nemajú právo.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na Okresný súd Trenčín.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa ho výslovne vzdal.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O. s. p.).
-6- 31P/103/2012
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.