Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_3T-115-2011.pdf
PDF · 95.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/115/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. januára 2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný
O. J., L.. X.X.XXXX E. D. L. E., trvale bytom D. G., Y. XX, M. B., t. č. bytom v Českej republike, I. XXX, I. L. L., bez pracovného pomeru,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v dobe od januára 2008 až doposiaľ v D. G., okres Levoča, v Českej republike a inde, ako otec maloletého O. N., L.. X.XX.XXXX, neprispieval riadne na jeho výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13P 179/2008 zo dňa 9.9.2008 mal na výživu syna prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc od 1.1.2008 sumou 49,79 € do rúk B. N., matky dieťaťa, čím mu vznikol dlh na výživnom najmenej v sume 722,61 € a tak konal, pretože dlhodobo nie je zapojený do pracovného pomeru,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a
z a t o m u u k l a d á
Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Spišskej Novej Vsi podal na tunajší súd dňa 27. 5. 2011 obžalobu na obvineného O. J. pre prečin prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v dobe od januára 2008 doposiaľ, mimo mesiacov máj, jún, júl, august, október, november, december roku 2009, mesiacov marec, jún, júl, november, december roku 2010 a mesiaca apríl 2011, v D. G., okres Levoča a inde, ako otec maloletého O. N., L.. X.XX.XXXX, neprispieval riadne na jeho výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13P 179/2008 zo dňa 9.9.2008 mal na výživu syna prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc od 1.1.2008 sumou 49,79 € do rúk B. N., matky dieťaťa, čím mu vznikol dlh na výživnom najmenej v sume 1.268 € a tak konal, pretože sa dlhodobo zdržiava v ČR, kde nie je zapojený do pracovného pomeru a prostriedky na obživu si nechá poskytovať svojou družkou.
Predmetná trestná vec obžalovaného bola rozhodnutá súdom prvého stupňa dňa 13. 9. 2011, uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To 110/2011 bol rozsudok zrušený a vec vrátená na opätovné prejednanie prvostupňovému súdu.
V konaní pred zrušením veci boli vykonané tieto dôkazy:
Obžalovaný O. J. na hlavnom pojednávaní dňa 10. 8. 2011 vyhlásil, že je nevinný, pri výpovedi sa však priznal. Uviedol, že výživné neplnil pravidelne, pretože nemal z čoho, nebol vedený na úrade práce, pracoval iba brigádnicky, čo mu stačilo iba na jeho živobytie. V decembri 2010 odišiel do Čiech, kde tam toho času býva s družkou, pracoval bez dokladu 3 mesiace na píle, kde mal príjem 6.000,- Kč. Výživné zaplatil čiastočne z toho, čo si požičal od družky, inou formou výživné neplatil. Dieťa nenavštevoval, lebo mu matka povedala, že nemá k nemu prístup.
Svedkyňa B. N. - matka mal. dieťaťa vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že obžalovaný bol na základe rozsudku súdu na syna O. N. povinný prispievať od 1. 1. 2008 sumou 49,79 € do jej rúk. Vyživovaciu povinnosť si obžalovaný neplnil od 1. 1. 2008, v mesiaci máj 2009 zaplatil 149,- €, v júni 2009 sumu 149,- €, júl 2009 100,-€, august 2009 100,.- €, október 2009 200,- €, december 2009 100,- €, v marci 2010 zaplatil 77,- €, jún 2010 150,- € a júl 2010 70,- €, pričom od tohto obdobia už žiadne výživné nezaplatil. Výživné na dieťa zabezpečuje z jej príjmu, poberá aj náhradné výživné. Výživné obžalovaný neplnil ani iným spôsobom, neplnenie výživného však nemalo trvalo nepriaznivé následky. Nevedela sa vyjadriť, prečo jej obžalovaný výživné neplatil, pričom uviedla, že obžalovanému nebránila v návšteve syna, on sa však o neho nezaujímal.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal následovné listinné dôkazy:
Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13P 179/2008 zo dňa 9. 9. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 9. 2008 vyplynulo, že súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zveril maloletého O. N. do starostlivosti matky a otec dieťaťa - obžalovaný O. J. bol povinný na jeho výživu prispievať mesačne sumou 1.500,- Sk počnúc od 1. 1. 2008, ktorý bol povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a dlžné výživné v sume 12.000,- Sk v mesačných splátkach po 2.400,- Sk od 1. 1. 2008 do 31. 8. 2008 pod následkami straty výhody splátok.
Poštové poukážky (č. l. 23-27) preukazujú úhradu výživného obžalovaným následovne. Dňa 29. 5. 2009 bola zaplatená suma 140,- €, 3. 7. 2009 100,- €, 3. 8. 2009 100,- €, 6. 10. 2009 200,- €, 22. 12. 2009 100,- €, 15. 6. 2010 150,- €, 31. 3. 2010 77,- €, 7. 7. 2010 70,- €, 10. 11. 2010 50,- €, 15. 12. 2010 80,- €. Z výpisu ČSOB, a. s. Praha 5 (č. l. 28) vyplynulo, že dňa 14. 4. 2011 obžalovaný zaplatil sumu 61,- €, dňa 3. 6. 2011 162,- € (č. l. 80), dňa 3. 8. 2011 124,- €.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, pracovisko Levoča vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v dobe od 20. 2. 2008 do 1. 4. 2008 a následne bol z dôvodu nespolupráce - nedostavil sa v určenom termíne, vyradený z evidencie.
Výpis z evidencie pracovných miezd za obdobie február - apríl 2008 preukazuje voľné pracovné miesta v okrese Levoča.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, detašované pracovisko v Levoči obžalovaný nebol od 1. 1. 2008 evidovaný ako poberateľ dávky a príspevku k dávke pomoci hmotnej núdzi.
Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves obžalovaný od 1. 1. 2008 nepoberal žiaden druh dôchodkového zabezpečenia.
Podľa výpisu Obvodného úradu Poprad, odbor živnostenského podnikania obžalovaný nie je vedený v živnostenskom registri.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča matka dieťaťa B. N. poberala náhradné výživné na maloletého O. N. za povinnú osobu O. J. od 1. 7. 2010 mesačne 49,79 €, od 1. 1. 2008 jej náhradné výživné nebolo poskytované. Potvrdenia na č. l. 35 a 36 preukazujú, že náhradné výživné vo výške 49,79 € mesačne bolo oprávnenej matke poskytnuté v sume 298,74 € za obdobie júl - december 2010 a spolu vo výške 99,58 € za obdobie január a február 2011.
Podľa rozhodnutia na č. l. 37 a zápisnice o rokovaní okresnej správy sociálneho zabezpečenia je obžalovaný od 4. 11. 1994 vedený ako občan so zmenenou pracovnou schopnosťou.
Dňa 22. 4. 2009 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie vo veci vymáhania výživného, exekúcia bola začatá upovedomením sp. zn. Ex 152/2009 zo dňa 4. 6. 2009, pričom námietkam povinného bolo čiastočne vyhovené uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4Er 241/2009 z dôvodu čiastočnej úhrady výživného.
Podľa potvrdenia o návšteve maloletý O. N. v školskom roku 2010/2011 je žiakom druhého ročníka Základnej školy v D. G..
Rodný list preukazuje, že O. N. sa narodil 6. 10. 2002 a jeho otcom je obžalovaný O. J..
V konaní po zrušení veci odvolacím súdom boli vykonané nasledovné dôkazy v zmysle záverov odvolacieho súdu:
Obžalovaný O.E. J. pri dodatočnom vypočutí na hlavnom pojednávaní dňa 27. 11. 2012 uviedol, že nie je zamestnaný a nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Naposledy pracoval na základe ústnej dohody v období rokov 2010 -2011 vo firme Evosa, kde zarobil asi 7.000,- Kč hrubého mesačne. Prestal tam pracovať vzhľadom na to, že znižovali stavy. V tejto firme robil s prestávkami, pričom v medziobdobí pracoval 3 mesiace brigádnicky na píle, teda bez pracovnej zmluvy. Žil z toho, čo dostávala jeho družka, kedy pracovala, t. č. však aj ona poberá dávky štátu. Obžalovaný ďalej uviedol, že nemá finančné prostriedky na dodatočné zaplatenie výživného pre uplatnenie tzv. účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a) Tr. zák.
Na hlavnom pojednávaní porovnaním dokladov o zaplatení výživného preloženými obžalovaným a oprávnenou matkou dieťaťa bolo zhodne konštatované, že ku dňu 27. 11. 2012 obžalovaný dodatočne zaplatil sumu 2.492,- € za obdobie od januára 2008.
Ku dňu hlavného pojednávania dňa 15. 1. 2013, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného obžalovaný nedoložil doklady o úhrade dlhovanej sumy výživného, pričom oprávnená konštatovala doplatenie sumy 49, 79 € dňa 15. 1. 2013.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku.
Súd konštatoval, že dôkazná situácia sa nezmenila ani po zrušení veci odvolacím súdom. Z výpovedí obžalovaného a svedkyne B. N. bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný O. J. neplnil vyživovaciu povinnosť riadne a včas, a to ani inou formou, počnúc od 1. 1. 2008, pričom jej rozsah bol stanovený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13P 179/2008, na základe ktorého bol od 1. 1. 2008 povinný prispievať mesačne sumou 49,79 € do rúk matky dieťaťa B. N. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Počas žalovaného obdobia obžalovaný výživné plnil iba nepravidelne, dodatočne a hlavne pod hrozbou vedenia trestného konania. Obžalovaný však nesplnil podmienky účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a) Tr. zákona, keďže do vyhlásenia tohto rozsudku neuhradil celú sumu výživného, ktoré dlhoval. Súd pritom oproti obžalobe vzhľadom na zmenu skutkovej situácie oproti stavu pred zrušením veci konštatoval, že rozhodným obdobím neplnenia výživného bolo obdobie od januára 2008 do vyhlásenia tohto rozsudku vzhľadom iba na dodatočné platenie výživného obžalovaným v rozhodnom období. Preto oproti obžalobe nevylúčil zo skutku obdobie niekoľkých mesiacov, počas ktorých obžalovaný dodatočne platil výživné.
V období od januára 2008 do 15. 1. 2013 mal teda obžalovaný zaplatiť výživné spolu v sume 2.987, 40 €, zaplatil iba 2.254,79 €. Podľa kópií poštových poukážok a dokladov o úhrade výživného predloženými obžalovaným a poškodenou, ktoré boli navzájom na hlavnom pojednávaní porovnané bolo preukázané, že obžalovaný z titulu výživného zaplatil v júli 2011 sumu 122,-€, dňa 3. 6. 2011 162,- €, 14. 4. 2011 61,- €, 3. 8. 2011 124,- €, august 2011 122,- €, august 2011 31,- €, júl 2011 61 ,-€, 3. 9. 2011 160,- €, 30. 7. 2012 57,- €, 27. 4. 2012 158,- €, 28. 9. 2012 60,- €, 3. 7. 2009 100,-€, 15. 6. 2010 150,- €, 29. 5. 2009 140 ,-€, 22. 12. 2009 50,-€, 6. 10. 2009 200,- €, 3. 8. 2009 100,- €, 22. 12. 2009 50,- €, 7. 7. 2010 70,- €, 31. 3. 2010 77,- €, 15. 12. 2010 80,- €, 10. 11. 2010 50,- € a 15. 1. 2013 49, 79,- € (úradný záznam na č. l. 154). Z uvedeného bolo preukázané, že za obdobie uvedené vo výroku rozsudku obžalovaný nezaplatil ešte výživné spolu v sume 722,61,-€.
Z rodného listu maloletého O. N., potvrdenia o návšteve základnej školy bolo preukázané, že dieťa nie je spôsobilé sa samo živiť s prihliadnutím na svoj vek.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil úhradu výživného v sumách a v období ako je uvedené vyššie. Na svoju obranu uviedol, že výživné nemal z čoho zaplatiť, prostriedky, ktoré získal brigádnickou činnosťou, slúžili iba na krytie jeho potrieb. Od roku 2010 sa zdržiava v Českej republike. Naposledy pracoval na základe ústnej dohody v období rokov 2010 -2011 vo firme Evosa, kde zarobil asi 7.000,- Kč hrubého mesačne. Prestal tam pracovať, keďže znižovali stavy. V tejto firme robil s prestávkami, v medziobdobí pracoval 3 mesiace brigádnicky na píle, teda bez pracovnej zmluvy. Žil z toho, čo dostávala jeho družka, kedy pracovala, t. č. však aj ona poberá dávky štátu.
Obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú vzhľadom na listinné dôkazy, ktoré vo svojom súhrne preukázali, že neplatenie výživného priamo súviselo s tým, že obžalovaný nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (mimo obdobia od februára - apríla 2008), hoci v mieste bydliska sa vyskytovali voľné pracovné miesta, čím sa zbavil možnosti získať príjem pracovnou činnosťou, ktorý by mu dovoľoval aspoň čiastočne, ale pravidelnejšie platiť výživné. Obžalovaný takto nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi, na území ČR v takomto spôsobe života pokračoval. V zmysle výpovede obžalovaného sa uspokojil s tým, čo získal iba brigádnickou činnosťou, takto nemohla byť úspešná ani realizovaná exekúcia. V nadväznosti na výpoveď obžalovaného je však potrebné uviesť aj to, že obžalovaný riadne neplnil súdom určenú vyživovaciu povinnosť ani v období, kedy mal príjem z pracovnej činnosti vo firme Evosa, resp. aj na píle, kde v týchto zamestnaniach pracoval v rokoch 2010 - 2011. Práve v uvedenom súd vzhliadol úmysel obžalovaného neplniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi.
Vyživovacia povinnosť obžalovaného ako otca maloletého mu pritom vyplynula aj z ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine), podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Povinnosť vyživovať nespočíva len v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj povinnosti vyživovať oprávnenú osobu v naturálnej podobe, t. j. vo faktickej starostlivosti o jej bývanie, ošatenie, hygienu, zdravie, vrátane starostlivosti o výchovu a všestranný rozvoj, čo obžalovaný neplnil. Svedkyňa B. N. pritom vyvrátila tvrdenia obžalovaného, že nemá prístup k dieťaťu, keďže o dieťa v podstate neprejavil žiadny záujem. Obžalovaný v zmysle § 86 písm. a) Tr. zákona nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil dlhované výživné ani dodatočne.
Keďže vina obžalovaného bola jednoznačne a nepochybne preukázaná, súd ho uznal vinným zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku. Skutok v obžalobe upravil o obdobie plnenia výživného, určil rozsah vyživovacej povinnosti až do obdobia vyhlásenia rozsudku a vypustil niektoré skutkové okolnosti, ktoré nemali priamy vplyv na posúdenie neplatenia výživného.
Po subjektívnej i objektívnej stránke obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného. Obžalovaný uvedený prečin spáchal tým, že v období od januára 2008 až doposiaľ neplatil výživné na maloletého syna O. N., hoci mu táto povinnosť vyplynula z § 62 Zákona o rodine a v zmysle rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13P 179/2008 mu vznikol dlh na výživnom v sume 722,61 €. Konal pritom v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Tr. zákona, pretože vedel, že neplatením výživného môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu nároku maloletých potomkov na zabezpečenie výživy zo strany rodičov, a pre prípad, že to spôsobí, bol s tým uzrozumený. Tým je daná aj nebezpečnosť jeho konania.
Obžalovaný O. J. je bez pracovného pomeru, býva so svojou družkou v Českej republike. Z posledného bydliska na území Slovenskej republiky je hodnotený všeobecne, od roku 2006 nebol priestupkovo riešený. Podľa odpisu registra trestov bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný, jeho odsúdenia z rokov 1990 a z roku 2004 nemajú právny význam vzhľadom na to, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil. Obžalovaný bol v roku 1994 v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 492/94 odsúdený pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov, a po nariadení výkonu trestu trest vykonal dňa 10. 5. 1998. Trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21. 4. 1995 bol odsúdený pre trestný čin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1Tr. zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorý vykonal v I. nápravnovýchovnej skupine dňa 16. 5. 1996. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 101/2009 zo dňa 19. 8. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 20 Tr. zákona, § 194 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov do 20. 11. 2010.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.
Súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a oľutoval ho, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona a to, že bol za trestný čin v minulosti odsúdený - recidíva. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností rovnaký.
Pri určení druhu trestu súd zistil, že účel trestu je možné dosiahnuť iba trestom odňatia slobody, ktorý obžalovanému aj uložil. Pri rozhodovaní o výmere a spôsobe uloženia tohto trestu, súd prejudiciálne vyriešil otázku fikcie tzv. neodsúdenia (resp., že sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený) u posledného odsúdenia v konaní sp. zn. 4T 101/2009. Prihliadol však i na to, že obžalovaný v priebehu tohto konania uhrádzal dodatočne výživné a v prevažnej miere ho uhradil. Preto pre nápravu a prevýchovu obžalovanému uložil postačujúci trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v dolnej polovici trestnej sadzby.
Súd má za to, že uvedený trest bude pôsobiť individuálne preventívne, ale sleduje i generálnu prevenciu pred páchaním tohto druhu trestnej činnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvola-
nie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Podľa § 86 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.