Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-160-2012.pdf
PDF · 94.04 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/160/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX W. XXX, štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie sumy 393,36 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 228,30 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamieta,
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 2,35 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 8,60 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 28.5.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 393,36 eura, úrok z omeškania 16,45 eura a aby jej taktiež uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých.
V dôvodoch žalobného návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok je právnym nástupcom Slovenskej sporiteľne a. s., ktorá so žalovanou uzavrela zmluvu o poskytnutí úveru, žalovanej peňažné prostriedky ako úver poskytla. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutom čase a dohodnutým spôsobom veriteľovi zo zmluvy vrátiť. Svoj záväzok však nedodržala. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 823,36 eura, ktorá pozostávala z istiny 363,51 eura, riadneho úroku 218,75 eura a úroku z omeškania 241,10 eura. Žalovaná záväzok uznala, v dohode o uznaní záväzku po postúpení časť dlhu uhradila a jej dlh pozostáva z riadneho úroku vo výške 152,26 eura, úroku z omeškania 241,10 eura vypočítaného do dňa postúpenia a z úroku z omeškania od postúpenia pohľadávky 16,45 eura vypočítaného zo sumy istiny pri ročnej úrokovej sadzbe 9,5 %, ktorá bola úrokovou sadzbou platnou ku dňu postúpenia pohľadávky.
Žalovaná sa k žalobnému návrhu nevyjadrila a na pojednávanie, ktoré súd na prejednanie veci opakovane nariadil sa neustanovila žiadajúc o ospravedlnenie svojej neúčasti.
Na pojednávanie neustanovil sa ani žalobca ani jeho právny zástupca, ktorý písomne žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní súhlasiac s rozhodnutím aj v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi, ktoré súdu predložil žalobca; dokazovanie vykonal zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, výpisom z evidencie transakcií na účte, zmluvou o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach ako aj ďalšími listinami zo spisu a zistil tento skutkový stav:
Slovenská sporiteľňa a. s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 601/B. Jedným zo zapísaných predmetov jej činnosti je aj poskytovanie úverov.
Slovenská sporiteľňa a. s. ako veriteľ uzavrela so žalovanou ako dlžníčkou dňa XX.X.XXXX zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty. Podľa dodatku č. 1 k tejto zmluve bolo medzi veriteľom a dlžníčkou dohodnuté, že veriteľ poskytne dlžníčke kartový rámec vo výške 10 000,- Sk. Kartový rámec je dlžníčka ako držiteľka platobnej karty oprávnená čerpať buď platobnou kartou alebo výberom hotovosti na obchodnom mieste veriteľa. Úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá 16,80 % ročne. Žalovaná sa zaviazala dohodnuté úroky splácať mesačne k poslednému dňu v mesiaci pričom konečná splatnosť kartového rámca bola 27.4.2006. Zo zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania dlžníka zo zmluvy je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej bankou. Táto výška, ako vyplýva z prehľadu úrokových sadzieb, ktorú súdu predložil a potvrdil žalobca, bola 26,40 % ročne.
Zmluvou zo dňa 10.12.2009 Slovenská sporiteľňa a. s. svoju pohľadávku voči žalovanej postúpila na žalobcu a žalovanej túto skutočnosť listom zo dňa 29.12.2009 oznámila.
Ku dňu postúpenia pohľadávky bol zostatok pohľadávky vyčíslený na sumu 823,36 eura z čoho istina bola 363,51 eura, zmluvné úroky 218,75 eura a úroky z omeškania 241,10 eura.
Listom zo dňa 25.4.2012 žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy; dňa 14.4.2010 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Z dohody vyplýva, že žalovaná uznala čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči žalobcovi zo zmluvy ktorú uzavrela s pôvodným veriteľom, Slovenskou sporiteľnou a. s. Zaviazala sa ho žalobcovi v splátkach zaplatiť s tým, že pri nedodržaní záväzku splácať dlh v splátkach sa stane splatným celý zvyšok pohľadávky.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi konania vyplýva, že veriteľ zo zmluvy, ktorou bol žalovanej poskytnutý úver, pri uzatváraní a plnení konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti pričom žalovaná na základe veriteľom poskytnutých jej peňažných prostriedkov financovala svoje potreby; práva a povinnosti z tohto záväzkového vzťahu bolo preto potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy taktiež v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009 výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vychádzajúc z citovaných zákonných a iných právnych ustanovení, zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal súd za to, že žalobný návrh bol podaný dôvodne, nie však v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu, jedným zo zapísaných predmetov činnosti ktorého je aj poskytovanie úverov uzavrel so žalovanou záväzkový vzťah, na základe ktorého umožnil jej čerpať ním poskytnuté peňažné prostriedky ako úver. Žalovaná zaviazala sa poskytnuté peňažné prostriedky, úver, veriteľovi zo zmluvy vrátiť v dohodnutom čase a dohodnutým spôsobom. Zmluvu však nedodržala tým, že svoj záväzok v čase, ktorý bol dohodnutý ako konečná splatnosť kartového rámca - t. j. k 27.4.2006 nevyrovnala. Žalobca žiadal, aby súd žalovanej uložil zaplatiť mu zmluvou dohodnutý úrok vo výške 152,26 eura. V tejto časti mal súd nárok žalobcu za nesporný a preukázaný. Čo sa týka úroku z omeškania, ktorý žalobca kvantifikoval čiastkou 241,10 eura žalobca uviedol, že táto čiastka je vypočítaná na základe toho, že
úrok z omeškania bol zmluvou dohodnutý vo výške 26,40 % ročne. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaná mala úver zaplatiť do 27.4.2006. K uvedenému dátumu výška základnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska bola 3,5 % a v priemere na tejto úrovni bola aj v období trvania záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy. Žalobca má preto nárok na úrok z omeškania vypočítaný do času postúpenia pohľadávky nie vo výške 241,10 eura ako žiadal, ale len vo výške vypočítanej pri ročnej úrokovej sadzbe 7 %, t. j. 63,92 eura. Vychádzajúc z uvedeného a toho, že podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. v znení účinnom ku dňu kedy žalovaná bola povinná veriteľovi dlh zaplatiť je výška úrokov z omeškania dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, má žalobca čo sa týka sumy úrokov z omeškania za obdobie po postúpení pohľadávky, nárok nie na čiastku 16,45 eura, ktorú vypočítal pri sadzbe 9,5 %, ale nárok na čiastku 12,12 eura, ktorá je vypočítaná pri úrokovej sadzbe 7 % ročne. Uvedené je dôvodom zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti.
Na uvedenom nemení nič ani to, že žalovaná podpísala 14.4.2010 so žalobcom dohodu, ktorou okrem iného uznala svoj záväzok voči veriteľovi.
Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a dôsledkov tohto úkonu je potrebné uviesť, že uznanie dlhu nie je v hmotnom práve právnym dôvodom vzniku dlhu. V prípade ak je uznaný dlh, ktorý nikdy neexistoval uznaním nový dlh nevznikne a súd na základe takého zistenia nemôže uložiť dlžníkovi, aby veriteľovi neexistujúci nárok priznal.
V záväzkovom vzťahu, nároky z ktorého boli predmetom konania mala žalovaná postavenie spotrebiteľky.
V zmysle článku 38 Charty základných práv Európskej únie politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti aj z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení, aby sa dosiahla faktická rovnosť je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (rozsudky A. Q. D. D. XXX/XX, R. F. A. D. - XXX/ XX - D. XXX/XX).
O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu spolu sumu 409,81 eura (393,36 eura a 16,45 eura); súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 228,30 eura. Žalobca mal úspech v rozsahu 55 %, neúspech v rozsahu 45 % má preto právo na náhradu 10 % trov, ktoré mu s konaním vznikli. Titulom súdneho poplatku žalobca zaplatil 23,50 eura, má preto nárok na náhradu trov zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2,35 eura. Trovy právneho zastúpenia žiadal za dva úkony právnej služby prípravu a prevzatie zastúpenia z 21.5.2012 a podanie žaloby na súd 28.5.2012. Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri plnom úspechu vo veci by mal žalobca, právne zastúpený, nárok na náhradu za dva úkony právnej služby vo výške po 28,22 eura podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky a nárok na režijný paušál k týmto dvom úkonom právnej pomoci po 7,63 eura. Právny zástupca žalobcu osvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, t. j. k týmto úkonom právnej pomoci DPH je 14,34 eura. Pri plnom úspechu mal by žalobca nárok na trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 86,04 eura, nakoľko ako bolo uvedené, v zmysle zásady úspechu vo veci má nárok na 10 % zo svojich trov, t. j. nárok na náhradu vo výške 8,60 eura. Náhradu trov konania v tejto výške v lehote a s miestom plnenia uložil súd žalovanej ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 a 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.