Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54C/8/2023

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore navrhovateľky A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, B. proti odporcovi: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, B. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podala dňa 16.8.2023 na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil D. B. (ďalej aj ako „odporca“) povinnosť zdržiavať sa vo vzdialenosti 100 m od navrhovateľky a jej maloletých detí E. B., D. B., F. B. a D. B..

2. Podaný návrh odôvodnila tým, že s odporcom boli manželia a majú spolu štyri deti. Po narodení posledných detí začal odporca vo veľkej miere každodenne konzumovať alkohol, po požití ktorého bol agresívny voči navrhovateľke i jej deťom. Odporca bol opakovane odsúdený pre násilie voči nej i jej najstaršej dcére. Dňa 17.8.2023 sa má odporcovi skončiť výkon trestu a navrhovateľka sa bojí o svoj život i život svojich detí, pretože sa jej odporca vyhráža, že keď ho pustia, len boh vie, čo s ňou spraví. Posiela svojej sestre listy, v ktorých sa navrhovateľke vyhráža a vulgárne nadáva.

3. Podľa ust. (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Neodkladným opatrením môže súd uložiť strane (o.i.) najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená ( ).

6. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania ( prvá veta , veta prvá ).

7. V zmysle ust. veta prvá súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany. V súlade s cit. právnou úpravou je úlohou súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdiť, či :

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť bezprostredné, konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť. Neodkladné opatrenie možno nariadiť tam, kde by jeho nenariadením vznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav.

10. Jediným podkladom pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú uvedené v návrhu a priložených dôkazoch. Súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote ustanovenej v , spravidla bez nariadenia pojednávania. Súd bez toho, aby umožnil druhej strane vyjadriť sa k podanému návrhu alebo predniesť vlastné tvrdenia a návrhy, skúma, či sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu je potrebné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol perfektný a skutočnosti v ňom uvádzané dostatočne osvedčené. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný osvedčiť (teda nemusia byť nepochybne preukázané) relevantné skutkové tvrdenia odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena je na strane navrhovateľa a nič na tom nemení fakt, že niekedy je to obtiažne. To však v žiadnom prípade neznamená, že povinnosť tvrdenia či dôkazná povinnosť odpadá. Treba s tým počítať v každom sporovom konaní, teda aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti a primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (M. Števček, a kolektív: Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR , ).

11. V posudzovanej veci súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo hroziacej ujmy, t.j. naliehavosť situácie, a teda nevyhnutnosť zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Navrhovateľka neosvedčila svoje tvrdenia o obave voči odporcovi. Na podporu svojich tvrdení nepripojila a ani neoznačila žiaden dôkaz. Navrhovateľka neosvedčila tvrdenia o vyhrážkach zo strany odporcu, ktoré by u nej dôvodne vyvolali obavu o seba a jej maloleté deti, a ktoré by odôvodňovali uložiť ňou žiadanú povinnosť. Navyše, navrhovateľka nežiada o uloženie zákazu priblížiť sa k nej a jej deťom na vzdialenosť 100 m, ale žiada o uloženie povinnosti odporcu zdržiavať sa vo vzdialenosti 100 m (nie minimálne 100 m) od nej a jej detí. Podľa takto navrhovaného petitu by sa odporca mal (vždy) zdržiavať vo vzdialenosti 100 m od nich, čo je nevykonateľné. Z uvedených dôvodov súd v súlade s vyššie cit. ust. podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. Súd tiež upriamuje pozornosť na to, že navrhovateľmi neodkladného opatrenia by mali byť aj mal. deti (v zastúpení matkou ako zákonným zástupcom), ak sa má uložená povinnosť vzťahovať aj voči nim.

13. I keď súd nevyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, poukazuje na skutočnosť, že policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky;

súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov ( a o Policajnom zbore v platnom znení).

14. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Nakoľko týmto rozhodnutím sa končí konanie o neodkladnom opatrení, súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Neúspešná navrhovateľka nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému odporcovi v konaní doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (, . Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (, , ).