Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9T/40/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.01.2013 v Dolnom Kubíne takto

rozhodol:

Obžalovaný

A. T., nar. XX.XX.XXXX v K. M., trvale bytom M. E., H. K. Č.. XXXX/XX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, je vinný, že

do dňa 29.01.2012 bezdôvodne nenastúpil výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. zo dňa 29.12.2011, právoplatný dňa 29.12.2011, a takto konal napriek tomu, že dňa 11.01.2012 mu bola doručená výzva Okresného súdu Dolný Kubín na nastúpenie výkonu trestu odňatia slobody,

teda

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom, čím spáchal

prečin „Marenie výkonu úradného rozhodnutia“ podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

a za to mu súd

ukladá

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere trinásť mesiacov.

Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanému dňa 18.05.2012 obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.01.2013 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle vyhlásil, že je vinný a na následne položené otázky v zmysle , , , , odpovedal „áno“. Súd preto takéto vyhlásenie obžalovaného prijal a nevykonával dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný

priznal spáchanie skutku, ale vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste ( ), a to v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že na výkon trestu odňatia slobody nenastúpil z rodinných dôvodov. V tom čase bola totiž jeho ťažko chorá matka hospitalizovaná. Žiadny iný dôvod na nenastúpenie u neho neexistoval. Namietal neprimeranosť výšky trestu. Poukazoval na to, že pred jeho dodaním sa nejako neskrýval, ale sa zdržiaval na mieste trvalého pobytu, kde ho našli policajti. V prípravnom konaní (č.l. 17) však obžalovaný uvádzal iné dôvody nenastúpenia výkonu trestu, preto súd prečítal obžalovanému túto jeho výpoveď. Obžalovaný vtedy uviedol, že v súdom určenom termíne (29.01.2012) nenastúpil na výkon trestu, pretože dňa 05.02.2012 chcel osláviť s kamarátmi svoje narodeniny. Aj po prečítaní tejto výpovede však obžalovaný trval na tom, že dôvodom nenastúpenia boli tzv. rodinné dôvody, t.j. choroba jeho matky. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že obžalovaný bol na základe schválenej dohody o vine a treste uznaný vinným zo spáchania prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa , , , a za to mu súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Tento rozsudok sa stal právoplatný dňa 29.12.2011. Trest odňatia slobody bol nariadený dňa 09.01.2012, pričom obžalovanému bola doručená výzva na nástup výkonu trestu dňa 11.01.2011. Súd určil termín nástupu výkonu trestu až na deň 29.01.2012. Keďže obžalovaný v určenej lehote na výkon trestu nenastúpil súd vydal dňa 03.02.2012 príkaz na dodanie obžalovaného, ktorý bol zrealizovaný dňa 07.02.2012. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. mal súd preukázané, že obžalovaný bol v inej trestnej veci dňa 24.11.2009 právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa , , Tr. zák., a za to mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, následne však súd rozhodol o tzv. premene tohto trestu, keďže obžalovaný v skúšobnej dobe neplnil súdom uložené povinnosti a spáchal voči tej istej osobe opäť ten istý trestný čin. Nariadený trest odňatia slobody obžalovaný začal vykonávať dňa 07.10.2012, t.j. po skončení predchádzajúceho trestu odňatia slobody vo veci . Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 60), vrátane pripojených rozhodnutí Obvodného úradu Dolný Kubín (č.l. 21,22,23), mal súd preukázané, že obžalovaný sa voči svojej matke (r. 1948) dlhodobo správal agresívne a vulgárne, pričom okrem slovných útokov ju v domácnosti aj fyzicky napádal, za to mu bola opakovane uložená v priestupkovom konaní pokuta. Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Pri rozhodovaní o vine súd vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, a preto v tomto smere nevykonával bližšie dokazovanie, ale konštatoval vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle Tr. zák., pričom v zmysle Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť. Obžalovaný sa síce v podanom odpore domáhal zohľadnenia poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zák., avšak súd nezistil existenciu zákonných predpokladoch pre aplikáciu tohto ustanovenia. Podmienkou pre zohľadnenie takejto poľahčujúcej okolnosti je totiž nielen priznanie sa páchateľa, ale je nevyhnutná aj jeho úprimná ľútosť nad spáchaným činom. Prejavy ľútosti páchateľa nad spáchaním trestného činu, môžu byť rôzne, pričom sú závislé od osobnosti páchateľa, úrovne jeho emocionálnej inteligencie, ako i od povahy, spôsobu spáchania trestného činu a jeho následku. Ľútosť je potrebné definovať ako inteligenčnú a emočnú antipatiu k minulej osobnej aktivite a správaniu. Skutočnosť, že niekto neprejavuje ľútosť spôsobom, akým sa to všeobecne predpokladá, neznamená, že žiadnu ľútosť vôbec necíti. K hodnoteniu vnútorného postoja páchateľa k spáchanému trestnému činu nemožno pristupovať paušálne bez zohľadnenia všetkých vyššie uvedených vplyvov a okolností, ktoré nepochybne determinujú prejavy tohto postoja navonok (rozh. KS Žilina č. Jtk-20/10). Z dokazovania vykonaného v priebehu tohto trestného konania nebolo ničím preukázané, či obžalovaný svoje konanie úprimne ľutuje. Obžalovaný síce v prípravnom konaní (č.l. 18) formálne prejavil ľútosť nad svojím činom, v ďalšom konaní (ani v záverečnej reči) sa však už v tomto smere bližšie nevyjadroval. V tejto súvislosti nemožno prehliadať motív konania obžalovaného a spôsob jeho obhajoby. Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní tvrdil, že dôvodom nenastúpenia bola starostlivosť o ťažko chorú matku, ktorá bola v tom čase už hospitalizovaná, avšak obžalovaný nijako nešpecifikoval v čom mala spočívať jeho starostlivosť voči nej. Okrem toho v prípravnom konaní obžalovaný spontánne uviedol diametrálne

odlišný dôvod nenastúpenia výkonu trestu, a to oslavu narodenín s priateľmi. Súd v tomto smere prihliadal na prvotnú výpoveď obžalovaného, ktorá bola učinená spontánne, krátko po spáchaní činu a ním spomínaná udalosť plne korešponduje s dátumom narodenia obžalovaného. Okrem toho je nehodnoverné, aby obžalovaný odďaľoval nástup výkonu trestu kvôli osobnej starostlivosti o matku, ktorú dlhodobo predtým psychicky aj fyzicky trápil (č.l. 21,22,23). Oproti tomu však súd na strane obžalovaného zohľadnil existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Obžalovaný bol totiž pred spáchaním tohto trestného činu právoplatne odsúdený, a to nielen vo veci, ktorej výkon rozhodnutia maril (), ale aj v inej veci (), ktorej odsúdenie nie je zahladené. Neboli teda zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by súd nemal na túto priťažujúcu okolnosť prihliadať. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd podľa Tr. zák. upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti (0 až 2 roky) a zvýšil dolnú hranicu o jednu tretinu. Následne uložený trest odňatia slobody sa teda z hľadiska výmery stále nachádza v prvej polovici takto upraveného rozpätia trestnej sadzby (8 mesiacov až 2 roky). Trestný čin „Marenie výkonu úradného rozhodnutia“ podľa Tr. zák. nie je nijako marginálnym prečinom a nemožno bagatelizovať jeho závažnosť. Obžalovaný síce nebol na úteku, ani sa neskrýval na neznámom mieste, avšak svojím správaním dal jasne najavo, že nerešpektuje autoritu odsudzujúceho rozsudku. Hoci mal do 29.01.2012 nastúpiť na výkon trestu a výzvu v tomto smere prevzal pár týždňov predtým, a teda mal dostatok času na usporiadanie si svojich rodinných a súkromných záležitostí, svojvoľne ignoroval súdom určený termín z dôvodu (oslava narodenín), ktorý vonkoncom nenasvedčuje prevýchovnému vplyvu samotného odsúdenia na správanie sa obžalovaného. Súd neuložil obžalovanému iný druh trestu, keďže obžalovaný napriek opakovaným odsúdeniam žiadnym spôsobom neprejavil ochotu zmeniť spôsob svojho života, a to ani pod hrozbou výkonu trestu odňatia slobody. Najskôr mu predsa bol uložený len podmienečný trest odňatia slobody (). Namiesto toho, aby v skúšobnej dobe zmenil nastavenie svojich životných priorít a začal platiť výživné voči svojmu synovi, pokračoval v neplnení vyživovacej povinnosti, čím spáchal ďalší trestný čin toho istého druhu. Ani toto ďalšie odsúdenie () ho nijako neprimälo zmeniť jeho hierarchiu hodnôt. Nemožno prehliadať, že aj na samotné verejné zasadnutie vo veci schvaľovania dohody o vine a treste č. , musel byť obžalovaný predvedený policajtmi. Neobstojí ani argument obžalovaného poukazujúci na záujem jeho maloletého syna, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Obžalovaný bol v minulosti kvôli sústavnému neplateniu výživného opakovane odsúdený, pričom nič nenasvedčuje zmene jeho správania sa. Jeho syn teda objektívne nemôže byť výkonom trestu na jeho otcovi významnejšie dotknutý. maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.