Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-506-2010.pdf
PDF · 84.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/506/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, IČO: 00 735 825, Kollárova 31, 917 02 Trnava, proti povinnému: L.. A. W., D.. XX.XX.XXXX, B.. B. XXXX/XX, XXX XX H., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Vladimír Usačev, Lehotského 4, 811 05 Bratislava, o vymoženie 33,19 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Usačevovi trovy exekúcie vo výške 41,51 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 086023 zo dňa 24.08.2010 bol súdny exekútor, Mgr. Vladimír Usačev, v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Trnave č.k. AA 2939197 zo dňa 01.12.2008.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 9Er/506/2010-32 zo dňa 23.1.2012 súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, z dôvodu, že považoval námietky vznesené povinným za dôvodné a vedenie exekúcie proti povinnému za neprípustné. Uznesenie o námietkach nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2012.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 50 ods. 4 a 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Nakoľko uznesenie Okresného súdu Trnava, ktorým sa vyhovelo námietkam povinného v celom rozsahu nadobudlo právoplatnosť, súd exekúciu v súlade s citovaným ustanovením Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd na úhradu trov exekúcie zaviazal v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, z dôvodu, že súd má na základe spisového materiálu za preukázané, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, nakoľko už pri vydávaní exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste oprávnený dostatočne nepreveril totožnosť povinného ako páchateľa priestupku. V exekučnom konaní bolo preukázané, že povinný bol neoprávnene stíhaný v priestupkovom konaní. Konkrétne dôvody, na základe ktorých súd vyhovel námietkam proti exekúcii a z ktorých vychádza aj rozhodnutie o zaviazaní oprávneného na náhradu trov exekúcie, súd ozrejmil v uznesení č.k. 9Er/506/2010-32 zo dňa 23.11.2012, preto ich nebude duplicitne uvádzať. Následkom tohto pochybenia príslušného orgánu Policajného zboru SR má súd za to, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti označenému povinnému neoprávnene, preto zavinil zastavenie exekúcie.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 1.1.2009, nakoľko sa exekúcia začala dňa 12.08.2010 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 157,01 EUR (odmenu vo výške 56,44 EUR, náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 vyhlášky vo výške 57,60 EUR, náhradu za stratu času v sume 26,40 EUR, 20 % DPH z odmeny a z náhrady za stratu času v sume 16,57 EUR.
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 EUR podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Súdny exekútor vykonal počas exekúcie päť úkonov subsumovateľných pod taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, za ktoré mu za každý z nich podľa § 14 ods. 2 vyhlášky patrí paušálna odmena 3,32 EUR (5 úkonov po 3,32 EUR: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, 2 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - Geodetický a kartografický ústav Bratislava, Sociálna poisťovňa). Z dôvodu, že súčet týchto paušálnych odmien nedosahuje minimálnu odmenu, súdom priznaná odmena predstavuje minimálnu odmenu, na ktorú má súdny exekútor nárok pri zastavení exekúcie.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za viacnásobné doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie a viacnásobné doručenie príkazu na začatie exekúcie. Tieto písomnosti treba
nepochybne doručiť, avšak z gramatického výkladu § 15 vyhlášky je zrejmé, že sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon a nie každé doručenie. Takéto doručovanie sa premietne do náhrady za poštovné.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
V zmysle konštantnej judikatúry je exekučný súd povinný zaoberať sa pri priznávaní náhrady trov exekúcie otázkou efektivity jednotlivých úkonov súdneho exekútora zahrnutých do jeho vyčíslenia. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za doručenie príkazov na začatie exekúcie a príkazov na odblokovanie účtov zaslaných do 13 bánk, pretože ich považoval za neúčelné. Z dôvodu, že podľa názoru súdu účelným úkonom súdneho exekútora je doručenie príkazu na začatie exekúcie len takej banke, u ktorej skorším zisťovaním podľa § 34 ods. 5 Exekučného poriadku bol zistený účet povinného potenciálne spôsobilý uspokojiť pohľadávku oprávneného a rovnaký záver prijal aj v prípade úkonov exekútora smerujúcich k obnoveniu stavu možnosti povinného nakladať s účtami v bankách (odblokovanie účtov), súd nepriznal náhradu za uplatnené hotové výdavky - poštovné v týchto prípadoch. Súd ďalej nepriznal poštovné za doručenie vyčíslenia trov exekučného konania a postúpenie námietok súdu, nakoľko tieto výdavky nepreukázal.
Súd priznal hotové výdavky, ktoré vznikli len v súvislosti s účelne vykonanými úkonmi. Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 1 doručenkou nachádzajúcou sa v exekučnom spise (1x doručenie doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - povinný). Súdu je z jeho doterajšej činnosti ako aj z platného cenníka poštových služieb známe, že cena odoslania doporučeného listu s hmotnosťou do 100g 1. triedou do vlastných rúk bola do 31.12.2012 1,40 EUR.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za spotrebný materiál vo výške 9,60 EUR (papier, tlač, toner, obálky), nakoľko súd nemal z exekučného spisu preukázané, že súdnemu exekútorovi skutočne vznikli a v akej výške. Súd tiež dáva do pozornosti, že v zmysle § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatňovanú náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 vyhlášky, a to poštovné vo výške 1,40 EUR.
Podľa § 23 ods. 1 Exekučného poriadku, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času konkrétne 30 minút strávených mimo sídla exekútorského úradu pri expedovaní písomností, pošty. V prípade doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času, keďže priložená
doručenka je opatrená poštovou pečiatkou, a teda že súdny exekútor osobne upovedomenie o začatí exekúcie povinnému nedoručil. V prípade náhrady za stratu času za expedovanie ostatných písomností nemá súd za preukázané, že tieto úkony (osobné expedovanie písomností) boli skutočne realizované a účelné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom v čase do 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov o 20% DPH zo sumy 34,59 EUR v celkovej sume 6,92 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky a náhradu za stratu času v celkovej výške 41,51 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti prvému výroku výrokovej časti tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 50 ods. 5 Ex. por.)
Proti druhému výroku výrokovej časti tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 58 ods. 6 Ex. por.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).