Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-31-2022.pdf
PDF · 101.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.09.2023 vo Zvolene, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E., občan SR,
j e v i n n ý,
že
dňa 20. 10. 2020 v čase medzi 12:00 hod. a 13:00 hod. spôsobil v meste Zvolen v areáli Nemocnice s poliklinikou Zvolen na štvorramennej križovatke v blízkosti urgentného príjmu dopravnú nehodu so špeciálnym vozidlom Toyota Hiace ev. č. E., ktoré viedol cúvaním v smere jazdy od hlavného vchodu urgentného príjmu ku štvorramennej križovatke, pričom v tejto križovatke došlo k zrážke s chodkyňou F. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom E. B., G. XX/XX, ktorá v tom čase stála pri ceste chrbtom otočená k urgentnému príjmu následkom čoho spadla na cestu a utrpela zlomeninu 3. a 4. záprstnej kosti ľavej ruky bez posunu úlomkov, zlomeninu 5. záprstnej kosti ľavej ruky s posunom úlomkov, otras mozgu 1. stupňa, ťažšie pomliaždenie tváre vpravo, podliatiny na sedacích častiach a oboch kolenách s primeranou dobou liečenia 8 až 10 týždňov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
č í m s p á c h a l
prečin: ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodeného -Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO : 35 937 87 s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 2Pv 389/20/6611-32 dňa 21.03.2022 na Okresný súd Zvolen obžalobu na obžalovaného pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že so sanitkou cúval od spoločného pavilónu smerom k dialýze, pričom predkom následne išiel ku križovatke a vtedy za križovatkou na zemi videl na štyroch pani. Prešiel k poliklinike a cúvol k nej s tým, že ju treba odviesť zrejme na chirurgický urgent. Poškodenú videl v smere svojej jazdy za križovatkou na ľavej strane. Keď k nej cúvol tak predná časť sanitky smerovala na spoločný pavilón, nie smerom k poliklinike, lebo táto je do kopca a bolo by náročné naložiť takto pacienta do sanitky. Bol predkom sanitky ku križovatke. Poškodená krvácala z ľavej ruky, povedala im, že spadla a oni ju následne zobrali do sanitky. Potom prišiel ešte manžel poškodenej, ktorému uviedli, že ju našli spadnutú na zemi. Keď prišiel práve ju nakladali do sanitky. Na ďalšie otázky uviedol, že keď cúval k poškodenej, kolega bol už vonku pri nej.
Svedkyňa – poškodená F. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že išla po chodníku, ale tam stáli dve autá tak prešla na druhú stranu a stála tak, že jednou nohou stála na obrubníku. Vo vzťahu k štvorhrannej križovatke bola bližšie k spoločnému pavilónu, otočená bola smerom na staré interné oddelenie a čakala odkiaľ príde manžel. Neregistrovala žiadne vozidlá. Po zdravotnej stránke sa cítila dobre, nikdy jej nebývalo zle, nemávala ani v minulosti nijaké závraty alebo bolesti hlavy. Kým čakala, videla jednu sanitku, táto nebola vodorovne ako smeruje cesta, ale tak šikmo, od nej cca ako je od stredu pojednávacej miestnosti k oknám a jedno iné osobné motorové vozidlo, tieto vozidlá boli bližšie ku križovatke, obe tam stáli. Keď sa prebrala na ambulancii, lekár jej povedal, že bola zrazená autom a je v nemocnici.
Svedok H. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň viezol manželku na vyšetrenie, ale keďže nebolo kde parkovať, tak zaparkoval za traťou s tým, že sa vráti pre manželku. Išiel autom hore k poliklinike a keď prichádzal k štvorramennej križovatke kde bolo bývalé interné oddelenie, tak musel zastať cca 50-l00 m pred touto križovatkou, lebo sa nedalo prejsť. Keď vystúpil a išiel sa pozrieť, manželka stála v strede križovatky, krvavá, ani ho nepoznala. Chlapov, čo tam boli sa opýtal, či zavolali políciu, či nahlásili úraz, na čo sa na seba popozerali a manželku zobrali do sanitky. Tieto sanitky tam stáli dve. Boli na ceste od spoločného pavilónu smerom k hlavnej ceste, ktorá vedie od polikliniky smerom dole. Tieto sanitky boli tak l0-20 m od stredu križovatky kde manželka stála. Sanitka, ktorá manželku nakladala bola otočená prednou časťou smerom k spoločnému pavilónu.
Svedok A. A. I. uviedol, že poškodenú priviezol obžalovaný, ktorý robil sanitkára. Poškodená nevedela uviesť čo sa stalo, mala otras mozgu. Obžalovaný uvádzal, že ju našli ležať na zemi.
Svedok J. K. uviedol, že v deň skutku viezli s obžalovaným pacienta do spoločného pavilónu, pričom on sedel v sanitke vedľa obžalovaného. Po odchode zo spoločného pavilónu vycúvali smerom k dialýze a potom ako odtiaľ predkom vychádzali, vtedy ešte boli stále so sanitkou na zákrute dialýzy, videli pani na kolenách, na rukách. Pani bola na ceste, ktorá vedie k starému internému pavilónu, v strede tejto cesty. Vystúpil, snažil sa pani zdvihnúť, táto bola dezorientovaná. Obžalovaný so sanitkou vyšiel predkom hore na kopec smerom k poliklinike a cúvol smerom dolu, smerom k internému oddeleniu. Predok sanitky keď zacúvala zasahoval trochu do križovatky cca 2m, teda trochu sa jej bolo treba vyhnúť a zadná časť bola smerom k starému internému oddeleniu. Poškodená im uviedla, že spadla. Videl p. D., ktorá išla z polikliniky dolu.
Svedkyňa L. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že išla z budovy polikliniky smerom k chirurgickému pavilónu a videla tam sanitku niekde v križovatke, presnejšie to uviedla v prípravnom konaní, kde to aj zakreslila. Sanitka bola prednou časťou smerom k spoločnému pavilónu.
Na hlavnom pojednávaní sa čítal aj znalecký posudok č. 204/2020 Znaleckej lekárskej organizácie s.r.o. (čl. 123- 147). Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že poškodená utrpela zlomeninu krčku 3. a 4. záprstnej kosti ľavej ruky bez posunu úlomkov, otras mozgu 1. stupňa, ťažšie pomliaždenie tváre vpravo, menšie oválne podliatiny na oboch sedacích častiach, menšie podliatiny na oboch kolenách a menšia podliatina na báze dlane pravej aj s povrchovou odreninou. Ďalej uviedol, že najpravdepodobnejším mechanizmom bol akcelerovaný pád poškodenej smerom vpred, pričom energia pádu sa spotrebuje v oblasti základných kĺbov prstov ľavej ruky, súčasne dopadla poškodená aj pravou dlaňou o vozovku, čo zanechalo podliatinu. Podobne vznikli aj podliatiny kolien nad obomi jabĺčkami. Ide o typické pádové zranenia, pri akcelerovanom páde tela smerom vpred. Hneď následne došlo k nárazu pravou časťou tváre o vozovku, čo spôsobilo jej pomliaždenie a plošný hematóm pravého líca. Dve oválne podliatiny na oboch stranách sedacej časti mohli vzniknúť nárazom plošného predmetu, mohlo ísť o slabší náraz automobilu do zadnej sedacej časti poškodenej, ktorý spôsobil akcelerovaný pád poškodenej smerom vpred. Tieto podliatiny mohli vzniknúť aj pri silnom dosadnutí na zadok nárazom o tvrdšiu podložku. Znalec stanovil primeranú dobu liečení zranení poškodenej na 8 – 10 týždňov.
Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ ČES : PPZ-KEU-BA-EXP-2021/261 (čl. 151-153) vyplynulo, že bol skúmaný odev poškodenej – tmavozelené nohavice a biele nohavičky, ktoré boli v ľavej časti pod pásom silno znečistené čiernymi škvrnami, pričom sa môže jednať o výfukové spaliny od motorového vozidla. V miestach s čiernymi škvrnami na povrchu nohavíc je materiál lokálne slabo termicky poškodený. Skúmaním nebola na povrchu textílie nohavíc zistená prítomnosť žiadnych oterov plastov, ktoré by mohli pochádzať z materiálu plastu zadného nárazníka vozidla zn. Toyota Hiace. Na stere z pravej časti zadného nárazníka vozidla zn. Toyota Hiace ani na úlomku zo sivého plastu zo zadného nárazníka vozidla zn. Toyota Hiace nebola zistená prítomnosť žiadnych fragmentov textilných vláken, ktoré by mohli pochádzať z materiálu predložených odevov od poškodenej.
Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ ČES : PPZ-KEU-BA-EXP-2021/2613 (čl. 154-161) vyplynulo, že porovnávaním dámskych nohavíc a nohavičiek poškodenej s fotograficky zadokumentovaným otvorom výfuku vozidla zn. Toyota Hiace ev. č. E. XXX F. možno dospieť k záveru, že odtlačky na odevoch poškodenej boli pravdepodobne vytvorené časťami otvoru na výfuku vozidla zn. Toyota Hiace ev. č. E. XXX F..
Podľa § 269 Tr. poriadku sa čítali aj listinné dôkazy a to zápisnica o ohliadke miesta činu a fotografická dokumentácia (čl.183 –203), evidenčná karta vodiča (čl. 254-265), evidencia priestupkov (čl.267-269), RT (z čl. 270, čl. 1 z prílohovej obálky), lustrácia priestupkov (čl. 1-18- z prílohovej obálky), nákres (čl. 416).
Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prvou skupinou dôkazov bola výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie skutku poprel, popísal spôsob jazdy so sanitkou a uviedol, že poškodenú videl spadnutú na zemi, následne k nej zacúval, pričom jeho kolega pri cúvaní bol už pri nej. Svedok J. K. potvrdil verziu obžalovaného, keď uviedol, že po vycúvaní smerom k dialýze, keď už boli predkom sanitky na zákrute dialýzy videli pani na kolenách. Snažil sa poškodenú zdvihnúť. Obžalovaný so sanitkou vyšiel predkom hore na kopec smerom k poliklinike a cúvol smerom dolu, k internému oddeleniu. Predok sanitky, keď zacúvala zasahoval trochu do križovatky cca 2m. Druhou skupinou dôkazov bola výpoveď poškodenej,
ktorá síce nevedela uviesť akým spôsobom došlo ku skutku, ale na rozdiel od výpovede obžalovaného a svedka J. K. opísala svoju polohu tak, že vo vzťahu k štvorhrannej križovatke bola bližšie k spoločnému pavilónu, otočená bola smerom na staré interné oddelenie a čakala odkiaľ príde manžel. Videla sanitku, ktorá nebola vodorovne ako smeruje cesta, ale šikmo, od nej cca 4 metre (ako od stredu pojednávacej miestnosti k oknám) a jedno iné osobné motorové vozidlo, bližšie ku križovatke, obe tam stáli. Manžel poškodenej H. B. sa ku skutku nevedel vyjadriť, ale potvrdil, že keď prišiel pre manželku, túto videl v strede križovatky, pričom sanitky tam boli dve, na ceste od spoločného pavilónu smerom k hlavnej ceste, cca 10-20 metrov od stredu križovatky. Svedkyňa L. D. sa vyjadrila k polohe sanitky, pričom uviedla, že táto bola v križovatke prednou časťou k spoločnému pavilónu. Zároveň svedkovia ako aj obžalovaný v prípravnom konaní zakreslili polohy sanitného vozidla ako aj polohu poškodenej ako ho zo svojho pohľadu vnímali. Z vyššie uvedených vykonaných dôkazov súd ustálil, že nebol produkovaný žiadny priamy dôkaz svedčiaci o vine obžalovaného. Avšak z vykonaných dôkazov a to z výpovedí svedkyne – poškodenej F. B., svedkov : H. B., L. D., J. K. ako aj zo záverov znaleckých posudkov a listinných dôkazov, ktorými boli aj nákresy zachytávajúce polohu poškodenej a sanitky mal však súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, tak ako je mu to kladený za vinu obžalobou, keď pri manévri cúvania so sanitným vozidlom Toyota Hiace týmto narazil do zadnej časti tela poškodenej F. B., ktorá následkom zrážky spadla na cestu a utrpela zlomeninu 3. a 4. záprstnej kosti ľavej ruky bez posunu úlomkov, zlomeninu 5. záprstnej kosti ľavej ruky s posunom úlomkov, otras mozgu 1. stupňa, ťažšie pomliaždenie tváre vpravo, podliatiny na sedacích častiach a oboch kolenách s primeranou dobou liečenia 8 až 10 týždňov, t.j. ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona v spojení s § 123 ods. 4 Tr. zákona.
Obžalovaného zo spáchania skutku v spojení s ostatnými nepriamymi dôkazmi usvedčuje výpoveď poškodenej, ktorá uviedla, že stála otočená chrbtom k spoločnému pavilónu, otočená smerom na staré interné oddelenie. Za sebou vnímala dve motorové vozidlá, z toho jednu sanitku. Výpoveď poškodenej ohľadne jej polohy vo vzťahu ku križovatke potvrdzuje aj výpoveď svedka H. B., ktorý uviedol, že po príchode do križovatky poškodenú vnímal v strede križovatky, nie na ceste, resp. v strede cesty k bývalému internému oddeleniu ako vypovedali obžalovaný so svedkom J. K., pričom sanitné vozidlo bolo cca 10-20 metrov od stredu križovatky smerom k spoločnému pavilónu, ktorý sa nachádza na opačnej strane od križovatky, oproti bývalému internému oddeleniu. Zároveň zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku zranení poškodenej bol akcelerovaný pád poškodenej smerom vpred, pričom oválne podliatiny na oboch stranách jej sedacej časti mohli vzniknúť nárazom plošného predmetu, mohlo ísť o slabší náraz automobilu do zadnej sedacej časti poškodenej, ktorý spôsobil akcelerovaný pád poškodenej smerom vpred. Z vykonaných dôkazov súd ustálil, že zranenia poškodenej nemohli vzniknúť silným dosadnutím na zadok nárazom o tvrdšiu podložku, ktorý spôsob znalec pripustil ako ďalší možný mechanizmus ich vzniku, keďže ani poškodená, ani obžalovaný a ani ostatní vypočutí svedkovia neuviedli, že by poškodená mala spadnúť na zadok, naopak aj samotný obžalovaný, svedok J. K. potvrdili, že videli poškodenú spadnutú na kolenách, na rukách, čo zodpovedá aj záverom znalca, ktorý uviedol, že zranenia poškodenej zodpovedajú akcelerovanému pádu smerom vpred. Ďalším naväzujúcim dôkazom sú aj závery znaleckého posudku KEÚ PZ ČES : PPZ-KEU-BA-EXP-2021/261 podľa ktorých silné znečistenie na nohaviciach a nohavičkách poškodenej spôsobili výfukové spaliny od motorového vozidla a podľa záverov znaleckého posudku KEÚ PZ ČES : PPZ-KEU-BA-EXP-2021/2613 (čl. 154-161) porovnávaním dámskych nohavíc a nohavičiek poškodenej s fotograficky zadokumentovaným otvorom výfuku vozidla zn. Toyota Hiace ev. č. E. XXX F. možno dospieť k záveru, že odtlačky na odevoch poškodenej boli pravdepodobne vytvorené časťami otvoru na výfuku vozidla zn. Toyota Hiace ev. č. E. XXX F.. Porovnaním zhotovených nákresov vyhotovených obžalovaným a poškodenou na hlavnou pojednávaní (čl. 416a) s nákresom zhotoveným svedkyňou L. D. (čl. 117) je zrejmé, že nákres zhotovený svedkyňou L. D. sa zhoduje s polohou a výpoveďou poškodenej, ktorá uviedla, že stála na okraji cesty, na obrubníku, bližšie k spoločnému pavilónu, tvárou otočená k internému oddeleniu. Uvedenej polohe poškodenej zodpovedá následne aj postavenie sanitky pri jej nakladaní, keď podľa nákresu svedkyne L. D. sanitné vozidlo stálo na príjazdovej ceste k spoločnému pavilónu, zadnou časťou trochu zasahujúcou do štvorramennej križovatky a za ním stálo ďalšie vozidlo. Zároveň takéto postavenie sanitky je v zhode aj s výpoveďou svedka H. B., ktorý uviedol, že po príchode na miesto stáli dve vozidlá v križovatke, bližšie k spoločnému pavilónu. Nie je teda ani technicky možné, aby bola poškodená, ktorá stála pred križovatkou bola spozorovaná obžalovaným na druhej strane križovatky a nakladaná tiež na druhej strane križovatky do sanitného vozidla, keďže za sanitkou stálo v križovatke ďalšie osobné motorové vozidlo, ktoré bolo bližšie k internému oddeleniu. Súd preto neuveril obrane obžalovaného,
keď tento uviedol, že nedošlo k stretu motorového vozidla zn. Toyota Hiace, ktoré viedol s poškodenou a zároveň keď tento uvádzal polohu poškodenej na druhej strane štvorramennej križovatky, bližšie k starému internému oddeleniu. Za nedôveryhodnú považoval aj výpoveď svedka J. K., ktorý vypovedal v zhode s výpoveďou obžalovaného, keďže jeho výpoveď ohľadne polohy poškodenej na druhej strane križovatky v strede cesty bola v rozpore s výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že bola spadnutá na okraji cesty, ale najmä v rozpore s výpoveďou a nákresom svedkyne L. D.. Zároveň výpoveď tohto svedka mohla byť ovplyvnená aj tou skutočnosťou, že tento svedok bol spolujazdcom obžalovaného v sanitnom vozidle a jeho nadriadeným v čase tejto dopravnej nehody, pričom inou výpoveďou by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania, prípadne pracovnoprávneho postihu v prípade, že by sa preukázalo, že počas zácviku obžalovaného, pod dozorom svedka došlo k dopravnej nehode s poškodením zdravia poškodenej. Z výpovede svedka H. B. tiež v rozpore s výpoveďou obžalovaného a svedka K. vyplynulo, že až po naliehaní svedka, keď sa tento domáhal privolania polície a vyšetrenia kolízie, obžalovaný a svedok poškodenú naložili do sanitného vozidla a odviezli na ošetrenie. Výsledky vykonaného dokazovania tak vo vzájomnej súvislosti tvoria ucelenú reťaz dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku.
K osobe obžalovaného bolo zistené, že v evidencii priestupkov MV SR má desať záznamov, všetky za priestupky v doprave. Obžalovaný má jeden záznam v registri trestov, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Taktiež prihliadal na zásadu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.
U obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mu bolo možné ukladať trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až dva roky. Obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Zároveň s prihliadnutím k tomu, že k trestnému činu došlo pri prevádzke motorového vozidla ako aj prihliadnutím k tomu, že obžalovaný sa aj v minulosti dopustil viacerých priestupkov v doprave mu ukladal aj trest zákazu činnosti vo výmere 12 mesiacov.
Poškodená F. B. si náhradu škody neuplatnila, súd teda o nej samostatným výrokom nerozhodoval. Poškodeného – Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. súd odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže obžalovaný v čase spáchania skutku vykonával pracovnú činnosť a bol v pracovnom pomere k NsP Zvolen, Nemocnica AGEL Zvolen, a.s a zároveň aj škoda bola spôsobená motorovým vozidlom Toyota Hiace, ktoré je vo vlastníctve Banskobystrického samosprávneho kraja, IČO : 37 828 100, Nám. SNP 23/23 a držiteľom je Nemocnica AGEL Zvolen, a.s., Kuzmányho nábrežie 835/12, Zvolen, IČO : 45 594 929. Podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
V tomto ustanovení je teda vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ právnickou alebo fyzickou osobou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.