Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_17P-23-2011.pdf
PDF · 101.93 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/23/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Martou Ďumbalovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. Q., Z. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov otca: F. Q., Z. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, K., zastúp. JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 23, Trnava, a matky: F. Q., Z. XX.XX.XXXX, I. XX, X., zastúp. Jana Ondrášiková, advokátka, Bernolákova 12, Levice, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú Q. Q., nar. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 13.9.2011 do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku do osobnej starostlivosti otca s tým, že tento ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a matka je povinná platiť výživné na maloletú dcéru v sume 50 € mesačne vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Nedoplatok na výživnom za dobu od 13.9.2011 do 31.12.2012 v sume 250 € za mesiace apríl až august 2012 súd matke povoľuje splácať v mesačných splátkach po 10 €, ktoré splátky je povinná poukazovať k rukám otca vždy do 20. dňa v mesiaci odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zveruje maloletú Q. do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec je povinný platiť výživné na maloletú dcéru v sume 50 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Súd upravuje styk otca s maloletou dcérou Q. tak, že otec je oprávnený sa s ňou stýkať odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku každý nepárny týždeň v roku od piatka od 17.00 hodiny do nedele do 17.00 hodiny , každú stredu v roku od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny , každý nepárny rok od 31.12. od 13.00 hodiny do 2.1. párneho roku do 17.00 hodiny a každý párny rok od 24.12. od 13.00 hodiny do 26.12. do 17.00 hodiny a počas letných prázdnin v mesiaci júl každý druhý a tretí týždeň so začiatkom styku od pondelka od 10.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny a každý druhý a tretí týždeň v mesiaci august tiež od pondelka od 10.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny s tým, že otec prevezme dieťa od matky pred bytom matky v mieste jej bydliska a odovzdá matke dieťa na tom istom mieste.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd o náhrade trov konania štátu rozhodne osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom, doručeným súdu dňa 13.9.2011 domáhal, aby súd zveril maloletú Q. do jeho osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a aby zaviazal matku prispievať na jej výživu v sume 50 € mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci a aby upravil styk matky s maloletou dcérou tak, aby bola oprávnená sa s ňou stýkať každý párny víkend od piatka 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod., kedy bude otec povinný odovzdať ju matke vo svojom byte a matka bude povinná na tom istom mieste mu ju odovzdať. Ďalej v návrhu uviedol, že maloletá sa narodila z manželského vzťahu účastníkov konania, v ktorom vzťahu žili v spoločnej domácnosti do mája 2011, v manželstve však mali dlhšiu dobu problémy, následne matka odišla zo spoločnej domácnosti do svojho bytu v Leviciach a odvtedy sa o maloletú stará on, žije v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho matky, ktorá mu v starostlivosti o maloletú pomáha a od mája 2011 matka bola za maloletou asi 4x a aj to v čase, keď táto spáva, zobrala si svoje osobné veci a maloletej každý večer zatelefonuje, čo však on nepovažuje za dostatočný záujem o dieťa, vzhľadom k jeho veku a matka zobrala maloletú jeden krát na výlet, vyjadrila sa však v tom smere, že si ju zoberie k sebe, pretože dieťa má byť s matkou, on má však pre maloletú vytvorené vhodné podmienky, táto navštevuje materskú školu, kde ju vodí on alebo stará matka, v jeho domácnosti sa maloletá cíti dobre, je na toto prostredie zvyknutá, pričom matka na jej výživu neprispieva a žije v spoločnej domácnosti aj so svojim dospelým synom, ktorý vo zvýšenej miere požíva alkohol, pričom matka pracuje v pohostinskom zariadení, ktoré patrí do jeho firmy a okrem maloletej nemajú tak on, ako aj matka inú vyživovaciu povinnosť a pretože matka o maloletú neprejavuje dostatočný záujem, podal tento návrh.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisovým materiálom a listinnými dôkazmi, znaleckým dokazovaním a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Matka vo svojom vyjadrení k návrhu, doručenom súdu dňa 13.10.2011 uviedla, že s návrhom otca, na zverenie mu maloletej dcéry nesúhlasí. Uviedla, že od 1. novembra 2009 do apríla 2011 žila s otcom maloletej u jeho matky v rodinnom dome, predtým však bývali 3 roky v Pukanci a do Trnavy sa presťahovali na naliehanie otca, kvôli jeho zdravotnému stavu, aj kvôli tomu, že sa stala opatrovateľkou svokra trpiaceho na Alzheimerovu chorobu, otec dieťaťa však už pred uzavretím manželstva s ňou, od roku 2005 vlastnil obchodnú spoločnosť, ktorej hlavnou činnosťou bolo prevádzkovanie pohostinstva, baru, nevýherných automatov a takéhoto zamerania prevádzku v Pukanci po ich presťahovaní sa do Trnavy, dal do nájmu jej dcére z prvého manželstva, pričom museli splácať aj plno dlhov, ktoré zobral otec ešte pred uzavretím ich manželstva a robili s otcom aj sprostredkovateľov pre nebankové subjekty, čo však finančne nebolo zaujímavé. Uviedla, že v dôsledku vážnych finančných problémov na návrh otca v apríli - máji 2011 začala na dohodu pracovať v prevádzke otca v Pukanci, ako čašníčka, barmanka, upratovačka. Prevádzkarka stávkovej kancelárie, ktorý prevádzkový čas musel byť stabilný od 9,00 hod. do 21,00 hod. a v dôsledku tejto neúmernej zaťaženosti týždenne autobusom dochádzala na pár hodín autobusom do Trnavy za dcérou, pretože otec nesúhlasil s tým, aby si ju zobrala so sebou, lebo mal výhrady proti tomu, aby jej pomáhala s maloletou jej matka, alebo dospelé deti z prvého manželstva a spočiatku takéto riešenie považovala za nevyhnutné aj ona, pretože im s maloletou pomáhala otcova matka, nakoľko aj otec bol pracovne vyťažený a nemal stabilnú pracovnú dobu, neskôr však pochopila, že otec ju chcel od dcéry eliminovať, pretože si ich dcéru prisvojuje jeho matka, ktorá má záujem ju opatrovať a vychovávať. Pri jednej ceste z Pukanca do Trnavy otec havaroval, a ona utrpela komplikovanú zlomeninu hrudnej kosti, otec jej však ani pri jej pobyte v nemocnici nepriviezol dcéru a ani počas doby, keď bola v domácej liečbe a keď sa pozviechala z tohto zranenia, chodila za dcérou týždenne na 2 až 4 hodiny, kedy ju viezol na aute jej známy, ani v jednom prípade jej však otec nedovolil si dieťa vziať a to ani na prechádzku. Po vyostrení vzájomných vzťahov, keď pochopila, že otec dieťaťa s jeho matkou ju vlastne chceli odpútať od dieťaťa a vylúčiť z rodiny, k čomu prispela aj smrť svokra, pretože v apríli, kedy tento zomrel skončila aj jej starostlivosť oňho, v septembri povedala otcovi, že v jeho prevádzke končí s prácou a podá žiadosť o rozvod manželstva, kedy otec odhlásil z materskej školy maloletú, aby k nej nemala prístup a keď šla do Trnavy za ňou, zistila, že na dome, v ktorom predtým bývali, boli vymenené zámky a svokra jej neotvorila a otec jej potom telefonicky oznámil, že môže za maloletou dcérou prísť, len keď mu to vopred oznámi, preto naposledy dcéru videla 3.10.2011, kedy ju chcela vziať so sebou, otec jej to však s jeho matkou nedovolili, o čom urobila oznámenie na polícii. Uviedla, že podala návrh na rozvod manželstva, v ktorom žiada, aby jej maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti a otec aby bol zaviazaný výživným k nej. Uviedla, že otec je psychicky nevyrovnaný človek, je sebecký, manipuluje ľudí, vykresľuje sa rád v lepšom svetle, pričom jeho zdravotný stav je komplikovaný, po zlyhaní oboch obličiek mu bola transplantovaná oblička v auguste 2009, a poberá
invalidný dôchodok, pričom je závislým hráčom na hracích automatoch a kvôli jeho nezodpovednému prístupu k hospodáreniu a nekontrolovateľnému míňaniu finančných prostriedkov sa ich rodina dostala do vážnej ekonomickej a finančnej situácie, pričom už pred uzavretím manželstva mal veľa dlhov titulom odvodov do poisťovní za seba, ako aj za svojich zamestnancov, ktoré dlhy sa snažili vyrovnať, pričom ona mu v tom pomáhala, peniaze z firmy však nestačili, preto si požičali peniaze aj od rodiny a potom cez kary nebankových subjektov, ktoré boli na jej meno a zobrali si aj tzv. americkú hypotéku, vo výške 14 000 €, ktorou chceli vyrovnať všetky dlhy, preto na zabezpečenie tejto pohľadávky banky založila svoj vlastný byt v Pukanci, ktoré splátky však nie sú uhrádzané otcom, pričom otec zobral aj sám úver na kúpu rodinného domu v Devičanoch, ktorý počas manželstva kúpil výlučne do svojho vlastníctva v roku 2006, ktorý úver má tiež splácať. Uviedla, že keď príde za dieťaťom , keď odchádza tak dieťa plače, s dcérou je citovo naviazaná lebo je v útlom veku, pričom násilné správanie sa otca a jeho matky k nej sa prejavujú v jej psychickej nepohode a traumatizuje to dieťa, ktoré to veľmi pociťuje, z čoho je ona veľmi unavená a vyčerpaná a momentálne je nezamestnaná a hľadá si prácu, aby sa mohla starať o dieťa , pričom v Pukanci má vlastný byt, žije v ňom aj so svojim dospelým synom a má tam aj ostatnú rodinu, žije tam aj jej matka, ktorá jej v starostlivosti o maloletú v jej útlom veku výrazne pomáhala. Uviedla, že na základe uvedeného je zrejmé, že situácia, v ktorej sa maloleté dieťa ocitlo nemôže pozitívne vplývať na jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, dieťa je od matky násilím odlúčené, je mu upierané právo na druhého rodiča, ktorý stav aj ona ťažko nesie a nakoľko má vytvorené v Pukanci vhodné podmienky na výchovu maloletej preto požiadala, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti a aby bol otec zaviazaný výživným k nej a aby bol upravený aj styk otca s maloletou dcérou tak, aby bol oprávnený sa s ňou stýkať každý párny týždeň od piatku 18,00 hod. do nedele do 15,00 hod.
Podľa znaleckého posudku znalkyne F.. F. W., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých , poradenská psychológia, č. 17/2012, zo dňa 15.5.2012, znalkyňa na základe vyšetrenia konštatovala, že intenzívnejší záujem o dieťa oboch rodičov sa začal prejavovať až pri debaklovom vyústení ich manželstva, dovtedy bola ťarcha zodpovednosti v starostlivosti a výchovu maloletej v podstatnej miere skôr delegovaná na staré mamy, preto pri posudzovaní znalkyňa brala do úvahy predovšetkým prejavy intenzity a záujmu vzájomnej emočnej väzby dieťaťa a toho-ktorého rodiča, spolu s dôrazom na vzťah dievčaťa a matky ako rodiča rovnakého pohlavia nielen teraz, ale i perspektívne. Na základe týchto faktorov ako vhodnejšiu pre zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti považovala osobu matky, za nevyhnutné však považovala doriešiť najskôr otázku jej existenčného zabezpečenia /stabilnejší príjem/, a došetrenie situačných faktorov spojených so spoločným bývaním so synom so suspektnou aktívnou závislosťou od alkoholu za predpokladu, že by tieto dve okolnosti doriešené neboli, konštatovala, že je pre dieťa stabilnejšie, istejšie a bezpečnejšie prostredie na ktoré je teraz zvyknuté, kde výraznou mierou na istote a bezpečí participuje stará matka. Ďalej znalkyňa doporučila v prípade rodiča, ktorému maloleté dieťa nebude zverené do osobnej starostlivosti upraviť kontakt s ním každý druhý víkend /piatok-nedeľa/, každú stredu v čase ukončenia pobytu v predškolskom zariadení do prípravy k večernému režimu a polovicu prázdnin a sviatkov, pričom striedavú osobnú rodičovskú starostlivosť znalkyňa s ohľadom na potreby dieťaťa, jeho harmonický vývoj nepovažovala za vhodnú , a akcentom na vzdialenosť bydliska oboch rodičov, ktorá by v zásadnej miere ovplyvňovala stabilitu denného režimu i sociálneho ukotvenia v inom ako základnom rodinnom prostredí a znalkyňa konštatovala, že ani u jedného z rodičov nebola jednoznačne preukázaná neprekonateľná a neodstrániteľná prekážka, brániaca im v spôsobilosti o maloleté dieťa sa starať. Znalkyňa sa týchto záverov uvedených v znaleckom posudku pridržiavala aj pri výsluchu na pojednávaní dňa 15.1.2013 a požiadala aj o priznanie jej znalečného za účasť na tomto pojednávaní, o ktorej znaleckej odmene nebolo ešte rozhodnuté.
Uznesením 17P/23/2011-206, zo dňa 8.8.2012, bola znalkyni priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku v sume 280,24 € zo štátnych rozpočtových prostriedkov.
Podľa daňového priznania otca za rok 2011, základ dane uňho činil 2 575,93 €. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky, zo dňa 18.9.2012, matka je zamestnaná od 21.5.2012 na dobu určitú do 31.7.2013. Podľa potvrdenia tohto zamestnávateľa, z 22.11.2012, matka dosahuje priemerný mesačný príjem 448,68 €. Podľa výmenného listu - poukazu F.. F. T., všeobecného lekára pre dospelých, zo dňa 26.6.2012, klinický i laboratórny obraz syna matky nepotvrdzuje jeho chronickú závislosť od alkoholu. Podľa vyjadrenia otca, z 23.11.2012, matka posledný krát zaplatila výživné na maloletú 50 € v mesiaci
marec, potom zaplatila 100 € za mesiace september a október 2012 a matka na tomto pojednávaní výpisom z účtu preukázala, že poukázala otcovi výživné vo výške 50 € aj za mesiac november 2012.
Matka na pojednávaní dňa 15.1.2013 uviedla, že navrhuje, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, podľa záverov znaleckého posudku a navrhla, aby zo strany otca bolo určené výživné na maloletú minimálne vo výške 80 € mesačne a aby bo upravený styk otca s maloletou v rozsahu, ako uviedla znalkyňa v znaleckom posudku a preukázala poštovou poukážkou, že v mesiaci december poukázala otcovi sumu 50 €, titulom výživného na maloletú dcéru a uviedla, že syn sa od nej odsťahoval a len z času na čas sa zastaví na návštevu, pričom tento nemá problém s alkoholom a taktiež sa u nej zastaví iba na návštevu aj jej bývalý manžel, s ktorým majú v spoluvlastníctve záhradu a prinesie jej nejakú zeleninu alebo ovocie zo záhrady . Otec na tomto pojednávaní uviedol, že v prípade zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky navrhoval by styk s maloletou podľa znaleckého posudku a výšku výživného aby určil súd, uviedol však, že rodičia nemali rovnaké východiskové podmienky pri starostlivosti o maloletú, pretože matka opustila spoločnú domácnosť je to rok a 9 mesiacov dozadu, odkedy sa od mája 2011 on výhradne o maloletú staral, v ktorej starostlivosti neboli preukázané nedostatky a matka sa začala dožadovať úpravy práv a povinnosti k maloletej dcére až v septembri 2011, čiže v domácnosti, v ktorej dieťa býva, býva prevažnú časť svojho života, na ktoré prostredie je dieťa zvyknuté, má tam kamarátov a zázemie, preto nemá za to, že je vhodné dieťa vytrhnúť z tohto prostredia, preto sa pridržiaval svojho návrhu, aby maloleté dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti, pretože dieťa sa vyjadrilo aj pred znalkyňou, že chce zostať bývať s ním.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa , ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre riadnu výchovu maloletej, súd však vzhľadom na vek dieťaťa aj rovnaké pohlavie, kedy matka môže byť príkladom pre dcéru s ohľadom na postavenie ženy v spoločnosti ako aj v rodine, aj vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 17/2012, z 15.5.2012, v ktorom znalkyňa odporučila zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, aj vzhľadom na intenzívnejšiu citovú väzbu matky s dcérou, pričom znalkyňa neodporučila s ohľadom na potreby dieťaťa, jeho harmonický vývoj, aj vzhľadom na vzdialenosť bydliska oboch rodičov, striedavú osobnú rodičovskú starostlivosť, zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, pričom mal za to, že sa eliminoval prípadný negatívny vplyv syna matky na toto dieťa požívaním ním alkoholických nápojov, pretože tento s matkou už nebýva a do nadobudnutia jeho právoplatnosti ponechal dieťa v osobnej starostlivosti otca, ktorý stav fakticky od podania návrhu trvá, a zaviazal tak matku ako aj otca, po dobu, po ktorú im súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti prispievať naňho výživným vo výške 50 € mesačne, tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, pričom vychádzal z priemerného mesačného príjmu otca z podnikateľskej činnosti za rok 2011 v sume 214,66 € a z priemerného mesačného príjmu matky 448,68 €, v ktorom rozsahu matka aj výživné poskytovala na dcéru, a zároveň v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine, upravil styk otca s maloletou dcérou, podľa záverov znaleckého posudku tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, proti ktorému styku rodičia nemali výhrady a doporučil tento rozsah styku aj kolízny opatrovník, pričom styk matky s maloletou dcérou do doby nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku je upravený predbežnými opatreniami.
Súd zároveň zaviazal matku na doplatenie výživného na maloletú dcéru, za mesiace apríl 2012 až august 2012; t. j. za 5 mesiacov po 50 €, v sume 250 €, ktoré výživné povolil matke splácať po 10 € mesačne, v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., k rukám otca, t. j. za dobu, kedy bolo dieťa v jeho osobnej starostlivosti a matka toto výživné nezaplatila.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.
Nakoľko o náhrade trov znalkyne, ktorá sa zúčastnila pojednávania dňa 15.1.2013, nebolo ešte rozhodnuté, súd rozhodol tak, že o tejto náhrade, včetne náhrady za vypracovanie znaleckého posudku, rozhodne osobitným uznesením, v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa odvolanie v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 22l ods. l Občianskeho súdneho poriadku,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205 a Občianskeho súdneho poriadku/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť súdu s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľne súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie.