Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoE-16-2013.pdf
PDF · 79.65 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/16/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej : Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Michalovce, Námestie osloboditeľov 81, IČO: 30 807 487, proti povinnému : E. G., bytom v T., Y. XX, pre vymoženie 65,32 € s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 39Er 3248/2010-53 zo dňa 20.9.2012
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Uznesením súd prvého stupňa zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Borisovi Gerberymu trovy exekúcie vo výške 78,43 €, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
Rozhodol tak potom, čo uznesením č.k. 39 Er 3248/2010-32 zo dňa 22.2.2011 námietky povinného proti exekúcie a trovám exekúciám zamietol a exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.
O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 197 ods. 1 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a zaviazal na ich náhradu povinného, keďže návrh na vykonanie exekúcie podala oprávnená dôvodne a povinný uhradil pohľadávku oprávnenej až po začatí exekučného konania. Súdnemu exekútorovi priznal odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhl. vo výške 33,19 €, 20% DPH vo výške 6,64 €, spolu odmena 39,83 € a náhradu hotových výdavkov, pozostávajúcich z poštovného vo výške 38,60 €, spolu trovy exekúcie 78,43 €.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie povinný a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že vo veci bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach, ktorým bol súd prvého stupňa zaviazaný rozhodnúť v intenciách ním vysloveného právneho názoru, v zmysle ktorého, pokiaľ ide o výšku priznaného poštovného, v tejto časti je pôvodné uznesenie nepreskúmateľné, lebo súd prvého stupňa nekonkretizoval poštové výdavky spôsobom, aby bolo možné určiť, v súvislosti s akými úkonmi súdneho exekútora boli vynaložené a posúdiť, či išlo o skutočne a účelne vynaložené hotové výdavky. Tento právny názor podľa povinného nebol rešpektovaný a zohľadnený v napadnutom rozhodnutí, keďže poštové výdavky neboli konkretizované a absentovalo uvedenie príslušných úkonov súdneho exekútora, s ktorými súvisela potreba vynaloženia skutočných a účelných hotových výdavkov na poštovné a ich datovanie. Uznesenie súdu prvého stupňa je preto opäť nepreskúmateľné a nedostatočne zdôvodnené. Samotné uvedenie množstva ceny poštovného za určitý počet odoslaných zásielok nie je možné považovať za dostatočnú špecifikáciu nákladov hotových výdavkov (poštovného). Namietal ďalej, že výška trov exekučného konania sa v značnej miere odvíja od nesprávneho postupu oprávnenej. Oprávnená neoznámila bezodkladne súdnemu exekútorovi uhradenie vymáhanej istiny, ale urobila to až cca 4 mesiace od vyplatenia istiny povinným, a týmto postupom podstatným spôsobom zvýšili sa trovy exekúcie. Takto došlo k nárastu nedôvodných hotových výdavkov. Z týchto dôvodov navrhol zrušiť napadnuté uznesenie, vrátiť vec súdu prvého stupňa s tým, aby doplnil dokazovanie na poštovné a hotové výdavky, resp. zmenil rozhodnutie a zaviazal na úhradu exekučných trov oprávnenú, ktorá vznik týchto trov zavinila.
Oprávnená vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že povinný prevzal rozhodnutie o predpísanom poistnom 24.6.2010 a toto nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 26.7.2010, pričom dlžnú sumu mal uhradiť do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Keďže pohľadávka nebola dobrovoľne uhradená v určenej lehote, podala oprávnená návrh na začatie exekúcie, ktorý doručila súdnemu exekútorovi 13.9.2010 a tento deň sa považuje za deň začatia exekučného konania. Povinný uhradil pohľadávku dňa 29.9.2010, teda po začatí exekučného konania. Oprávnená oznámila úhradu exekútorovi 13.1.2011. Z týchto dôvodov bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dôvodne. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie povinného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor vyslovený Krajským súdom v Košiciach v jeho uznesení č.k. 6 CoE 27/2012-50 zo dňa 23.4.2012, hoci ním bol viazaný v zmysle ust. § 226 O.s.p., čím došlo k takej vade konania, na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p., keďže táto vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V dôsledku nerešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu je uznesenie súdu prvého stupňa opätovne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu, teda aj uznesenie, musí podávať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať správnosť výroku, ako aj odôvodnenia rozhodnutia a musí byť prostriedkom kontroly správnosti postupu pri preskúmavaní rozhodnutia tak účastníkmi konania, ako aj odvolacím súdom v odvolacom konaní.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd rozhodoval o trovách exekúcie v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s vyhláškou 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008, avšak rovnako ako v uznesení č.k. 39Er 3248/2010-38 zo dňa 21.11.2011, ani z napadnutého uznesenia opakovane nie je zrejmé, ako dospel k výške poštovného v sume 38,60 €, keďže poštové výdavky nie sú konkretizované.
V odôvodnení uznesenia súdu prvého stupňa je uvedené, že súdny exekútor špecifikoval poštovné v sume 38,60 € následovne : doporučená zásielka ÚZ-Š 1,30 € x 4, doporučená zásielka ÚZ-Š 1,50 € x 21, doporučené zásielky ÚZ-Š 1,90 € x 1.
Z týchto použitých skratiek súdnym exekútorom nie je možné zistiť, v súvislosti s akými úkonmi súdneho exekútora boli vynaložené poštové výdavky a súd toto poštovné priznal bez toho, aby sám špecifikoval tieto poštové výdavky vychádzajúc z pripojeného exekučného spisu, prípadne bez toho, aby vyzval exekútora na takú špecifikáciu týchto poštových výdavkov, ktorá by bola zrozumiteľná aj súdu a účastníkom konania, a teda aj súdom preskúmateľná.
Napriek skutočnosti, že práve tento nedostatok bol vytknutý súdu prvého stupňa v zrušujúcom uznesení č.k. 6 Co 27/2012-50 zo dňa 23.4.2012 a keď bolo súdu uložené, aby z pripojeného exekučného spisu zistil, v súvislosti s akými úkonmi súdneho exekútora boli vynaložené poštové výdavky, v akej výške a následne, aby posúdil ich účelnosť a v odôvodnení uznesenia špecifikoval priznané poštové výdavky tak, aby bolo možné zistiť, v súvislosti s akými úkonmi súdneho exekútora boli vynaložené a aby bolo možné posúdiť, či boli účelne vynaložené, súd sa týmito pokynmi odvolacieho súdu neriadil, neodstránil vadu konania, ktorá mala za následok zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia a opakovane tak zostáva jeho rozhodnutie v časti priznania hotových výdavkov - poštovného nepreskúmateľné.
Povinnosťou súdu prvého stupňa je v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní vo veci a tieto úvahy nemôžu byť nahrádzané odvolacím súdom.
Pokiaľ teda súd prvého stupňa priznal poštovné vo výške 38,60 €, bolo jeho povinnosťou tieto hotové výdavky v odôvodnení rozhodnutia špecifikovať tak, aby bolo možné účelnosť týchto výdavkov a správnosť ich vyčíslenia odvolacím súdom preskúmať.
Pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky, ohľadne týchto odvolací súd poukazuje na svoje uznesenie č.k.6 Co 27/2012-50 zo dňa 23.4.2012, v ktorom sa s týmito námietkami vyporiadal.
Súd prvého stupňa správne postupoval pri rozhodovaní o trovách exekúcie v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a správne zaviazal na ich náhradu povinného, pretože zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie v prejednávanej veci preukázané nebolo. K zastaveniu exekúcie došlo zavinením povinného, ktorý po začatí exekučného konania, ktoré sa nezačína doručením upovedomenia o začatí exekúcie, ale doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, uhradil vymáhanú pohľadávku oprávnenej v plnej výške, v dôsledku čoho súd nemal inú možnosť ako exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku zastaviť. Keďže zavinenie sa skúma výlučne vo vzťahu k zastaveniu exekúcie, teda súd skúma, kto zavinil zastavenie exekúcie (a niekto zavinil vznik trov exekúcie), sú odvolacie námietky povinného v tomto smere nedôvodné a povinnému vznikla v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť uhradiť náklady za výkon exekučnej činnosti.
Správne súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorá je určená najmenej vo výške 33,19 €, pretože ako vyplýva z obsahu exekučného spisu, súdny exekútor vykonával úkony smerujúce k uspokojeniu pohľadávky oprávnenej až do času, kým mu oprávnená neoznámila, že došlo k uspokojeniu jej pohľadávky (13.1.2011), teda išlo o účelne vykonané úkony, v súvislosti s ktorými vznikli aj účelné trovy, ktorých náhrada súdnemu exekútorovi patrí. Konkrétne súdny exekútor požiadal príslušný exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, doručil upovedomenie o začatí exekúcie a príkaz na odblokovanie účtu.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru.
Z exekučného spisu súd zistí, v súvislosti s akými úkonmi súdneho exekútora boli vynaložené poštové výdavky, v akej výške, prípadne môže požiadať aj súdneho exekútora o zrozumiteľnú špecifikáciu poštových výdavkov v nadväznosti na ním vykonávané úkony a následne bude úlohou súdu posúdiť ich účelnosť a v odôvodnení špecifikovať priznané poštové výdavky tak, aby bolo možné zistiť, v súvislosti s akými úkonmi súdneho exekútora boli vynaložené a aby bolo možné posúdiť, či boli účelne vynaložené, teda v súvislosti s úkonmi smerujúcimi bezprostredne k vymoženiu pohľadávky.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.