Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42CoKR/10/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného advokátom JUDr. Ján Čipka, so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa proti žalovanému I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, správca konkurznej podstaty úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o určenie pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -87 zo dňa 24. novembra 2022 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -87 zo dňa 24. novembra 2022 v II. a III. výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Prvoinštančné rozhodnutie 1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím I. výrokovou vetou zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. II. výrokovou vetou zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca je v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu veriteľom pohľadávky proti podstate podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) vo výške 5.073,57 eur titulom nevyplateného odstupného, v zmysle dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej dňa 28.9.2017 medzi úpadcom ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom. II. výrokovou vetou priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca na odôvodnenie podanej žaloby uviedol, že na základe uzavretej pracovnej zmluvy z 1.6.2007 vykonával u úpadcu práce samostatného prevádzkového technika marketingu. Jeho pracovný pomer skončil dohodou zo dňa 28.9.2017 ku dňu 30.9.2017 podľa z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Správca úpadcu sa v dohode o skončení pracovného pomeru zaviazal vyplatiť žalobcovi po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne odstupné, ktorého výška predstavuje 5.073,57 Eur. Podaním zo dňa 31.3.2021 mu správca oznámil, že uznáva jeho nárok na odstupné ako pohľadávku proti podstate podľa vo výške 797, Eur a rozdiel vo výške 4.275,65 Eur uznáva ako nespornú výšku pracovnoprávneho nároku za obdobie mesiaca 9/2017, ktorú si žalobca môže uplatniť prihláškou. Žalobca si pohľadávku prihlásil ako pohľadávku proti podstate. Správca žalobcovi oznámil, že žalobcovu pohľadávku vo výške 5.073,57 Eur neuznáva a poučil ho o možnosti podať žalobu o určenie pohľadávky. Žalobca uvádza, že v posudzovanej veci nie je možné uznať názor žalovaného ak pri posudzovaní predmetnej pohľadávky

odkazuje na ustanovenie . Žalobca tvrdí, že jeho nárok na odstupné, ako nárok zamestnanca z pracovnej zmluvy vznikol po vyhlásení konkurzu. Táto suma vyplýva z dohody medzi ním, ako zamestnancom a správcom, ktorý mu prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, prípadne v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Pohľadávka žalobcu na vyplatenie odstupného má byť teda uspokojovaná v poradí podľa prípadne písm. h) . V tejto súvislosti poukázal na to, že ak by dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpísal, vykonával by pre úpadcu na základe pokynov správcu práce podľa pracovnej zmluvy a vznikal by mu nárok na mzdu počas výpovednej doby. Následne po skončení pracovného pomeru z výpovedného dôvodu podľa by mu tiež vznikol nárok na odstupné v zákonom stanovenej výške. Nemôže preto súhlasiť s dôvodmi žalovaného, že jeho nárok je potrebné posudzovať podľa ustanovenia t.j. desiate poradie a to len čo do výšky 797, Eur, ako časť odstupného zodpovedajúcemu štvornásobku životného minima v posudzovanom období vo výške 199,48 Eur. Nárok žalobcu nesporne vyplýva z dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom, a správcom, na ktorého po vyhlásení konkurzu prešli práva a povinnosti z pracovno-právneho vzťahu a ktorý mu až do skončenia pracovného pomeru prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy. Z dohody o skončení pracovného pomeru jednoznačne vyplýva aj čas, kedy mu bude odstupné vyplatené, teda v najbližšom výplatnom termíne. Dohodnutá splatnosť odstupného podľa žalobcu nesporne preukazuje, že sa jedná o pohľadávku proti podstate, ktorú je možné uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzu, v poradí uspokojovania pohľadávok proti podstate podľa .

2. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.9.2019, oznámením správcu zo dňa 27.7.2021, pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.2007, prihláškou pohľadávky proti podstate, vyjadrením správcu zo dňa 31.3.2021.

3. Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že žalovaný v svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate v uplatnenom rozsahu ani v uplatnenom poradí. Na základe Dohody síce žalobcovi vznikol pracovnoprávny nárok na odstupné, avšak nejde o nárok súvisiaci s prideľovaním práce správcom v súvislosti so správou konkurznej podstaty a vykonávaním práce žalobcom ako zamestnancom úpadcu, teda nejde o nárok, ktorý by napĺňal charakter pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia . Žalobca v žalobe dokonca ani netvrdí, že by akúkoľvek prácu pridelenú správcom v mesiaci 9/2017 v súvislosti so správou konkurznej podstaty alebo prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu vykonal. Vykonanie práce priamo vyvracia aj samotný deň uzatvorenia dohody - len jeden deň pred ukončením pracovného pomeru žalobcu u úpadcu. S dohodou sa spája výlučne ukončenie pracovného pomeru. Odstupné svojou povahou predstavuje minimálny zákonný nárok zamestnanca na peňažné plnenie voči zamestnávateľovi, pre ktorého zamestnanec odpracoval minimálny počet rokov a s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer zo zákonom uvedených dôvodov. Odstupné nie je viazané na vykonanie pracovnej činnosti počas konkurzu a už vôbec nie na vykonanie pracovnej činnosti súvisiacej so správou konkurznej podstaty alebo s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. V prípade žalobcu bolo dohodnuté odstupné vo výške štvornásobku priemerného zárobku žalobcu. Odstupné teda zo svojej podstaty a obsahovo nepredstavuje taký pracovnoprávny nárok, ktorý súvisí s vykonanou prácou v konkrétnom období (v kalendárnom mesiaci). Skutočnosť, že žalobca nevykonal pre úpadcu v septembri 2017 žiadnu prácu vyplýva aj z výplatnej pásky žalobcu, kde je v časti odpracovaných dní vykázaná záporná hodnota. Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenie predpokladá, že správca po vyhlásení konkurzu zhodnotí potrebu zamestnancov na správu majetku alebo prevádzkovanie podniku, upraví im príslušnú pracovnú náplň a dohodne tomu zodpovedajúcu mzdu, resp. sám uzavrie pracovnú zmluvu s osobou, ktorá nebola zamestnancom úpadcu. Pre úspešné uplatnenie pohľadávky proti podstate v poradí podľa ustanovenia preto nestačí, že pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu, ale musí zároveň ísť o takú pohľadávku, ktorá predstavuje pracovnoprávny nárok zamestnanca za prácu pridelenú správcom a súvisiacu s činnosťami týkajúcimi sa správy majetku v konkurze, ktorého výška bola dohodnutá, resp. určená správcom. Obdobne by to platilo v prípade pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia , keďže by išlo o pracovnoprávne nároky zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil výplatný list žalobcu za mesiac 9/2017 a kópiu doručenky, preukazujúcu doručenie oznámenia správcu podľa žalobcovi.

4. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca na pojednávaní nad rámec svojich tvrdení uviedol aj to, že z výplatnej pásky (č.l. 46 spisu) vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na dovolenku ako náhradu mzdy v rozsahu 25 kalendárnych dní.

5. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol v pracovnoprávnom vzťahu s úpadcom, ktorý skončil dohodou zo dňa 28.9.2017 ku dňu 30.9.2017, pričom dohodu uzatvoril v mene úpadcu po vyhlásení konkurzu správca. Nebolo sporné ani to, že v dohode bolo dohodnuté odstupné a bolo dohodnuté, že bude vyplatené po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne. Nesporná bola aj výška odstupného 5.073,57 Eur. Sporné bolo poradie žalobcovej pohľadávky.

6. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pracovnoprávne nároky, ktorými sú mzda zamestnanca a ďalšie nároky z pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený sú pohľadávkami proti podstate upravenými v , a . Konštatoval, že pohľadávkou proti podstate podľa je pohľadávka, ktorá spĺňa nasledovné predpoklady 1/ o pracovnoprávny nárok zamestnanca úpadcu (pričom pracovnoprávnym nárokom sa rozumie nárok zamestnanca na mzdu z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimopracovného pomeru, ako aj všetky ďalšie nároky zamestnanca z takéhoto pracovnoprávneho vzťahu), ktorý 2/ vznikol po vyhlásení konkurzu alebo za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, 3/ musí ísť o zamestnanca, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, pričom zároveň 4/ je tento nárok pohľadávkou proti podstate v uvedenom poradí iba v sume určenej správcom alebo v sume vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom.

7. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že uplatnená pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu a je pohľadávkou titulom pracovnoprávneho nároku zamestnanca úpadcu. Žalobca však nepreukázal existenciu rozhodnutia (určenia) správcu alebo dohodu medzi žalobcom a správcom o rozsahu, resp. v akom rozsahu sa pohľadávka žalobcu bude uspokojovať v poradí podľa . Žalobca rovnako nepreukázal, že ide o nárok zamestnanca, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty. So žalobcom predloženej dohody vyplýva iba vznik pracovnoprávneho nároku žalobcu, nie však existencia dohody o sume v akej pôjde o zvýhodnený pracovnoprávny nárok. Z ustanovenia o výplatnom termíne odstupného uvedeného v dohode, ktorý vyplýva z ustanovení , nemožno existenciu dohody o tom, že má ísť o zvýhodnený pracovnoprávny nárok nijako vyvodiť.

8. Nebolo preukázané ani to, že by malo ísť o nárok zamestnanca, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Túto skutočnosť nemožno odvodiť od existencie nároku na dovolenku za kalendárny rok v rozsahu 25 kalendárnych dní. Odstupné ako zákonný nárok súvisiaci výlučne so skončením pracovného pomeru sám o sebe nijako nesúvisí s prideľovaním práce v súvislosti so správou konkurznej podstaty. V tomto prípade navyše žalobca v mesiaci september 2017 neodpracoval ani jeden deň a odstupné bolo dohodnuté deň pred skončením pracovného pomeru, teda správca žalobcovi žiadnu prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty už ani prideľovať nemohol. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca síce v žalobe tvrdil, že mu správca do skončenia pracovnoprávneho vzťahu prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, nepreukázal však, že by jeho pracovnoprávne nároky boli v dôsledku toho zvýhodnenými podľa písm. g). Ak teda mzda zamestnanca nebola zvýhodneným pracovnoprávnym nárokom o to viac ním nemôže byť ani odstupné tohto zamestnanca.

Odvolanie žalobcu

9. Žalobca sa včas podaným odvolaním odvolal proti druhej a tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia. Žalobca vo včas podanom odvolaní tvrdil, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím boli naplnené odvolacie dôvody podľa , , . Súd sa neriadil princípmi uvedenými v , 2, a odôvodnenie nemá náležitosti podľa .

10. Konkrétne žalobca namietal, že súd prvej inštancie bližšie neodôvodnil konštatovanie o nepreukázaní existencie rozhodnutia (určenia) správcu alebo dohody medzi žalobcom a správcom že, resp. v akom rozsahu sa pohľadávka žalobcu bude uspokojovať v poradí podľa a že za takúto dohodu nemožno považovať dohodu o odstupnom vo vzťahu k tomu, že žalobca sa na skončení pracovného pomeru dohodol so správcom, ktorý mu prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, prípadne v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Žalobca uviedol, že na takomto skutkovom a právnom posúdení trvá bez ohľadu na to, že po vyhlásení konkurzu neodpracoval ani jeden deň z dôvodu svojej práceneschopnosti. Pokiaľ by správca žalobcovi nenariadil čerpanie dovolenky, by mu vzhľadom na počet zamestnancov osobne neprideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, prípadne v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Prideľovať žalobcovi prácu bolo povinnosťou správcu s poukazom na v nadväznosti na .

11. Žalobca v odvolaní uviedol, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.9.2017 z dôvodu uvedeného v , teda z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušil a správca nevedel plniť povinnosti podľa . To ale nemôže byť vykladané jednostranne a účelovo v neprospech žalobcu. Taký výklad je v rozpore s čl. 1 a čl. 2 veta druhá základných zásad . Ďalej poukázal na nesprávnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o tom, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzatvorená deň pred jeho skončením, nakoľko táto bola uzatvorená 2 dni pred skončením pracovného pomeru.

12. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že pokiaľ by nepodpísal dohodu o skončení pracovného pomeru, vykonával by pre úpadcu na základe pokynov správcu práce podľa pracovnej zmluvy, nakoľko správca bol povinný žalobcovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy a vznikol by tak žalobcovi nárok na mzdu počas výpovednej doby. Následne pri skončení pracovného pomeru z výpovedného dôvodu podľa by žalobcovi tiež vznikol nárok na odstupné v zákonom stanovenej výške. Mzda a odstupné by preto mali byť uspokojované podľa .

13. Žalobca ďalej namietal, že nesúhlasí s tým, že dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.9.2017 nemožno považovať za dohodu podľa . Výška a splatnosť odstupného boli dohodnuté zo správcom jednoznačne tak, že žiadnym výkladom nemožno dospieť k názoru, že by malo ísť o pohľadávku uspokojovanú podľa . Výklad, ktorý súd prevzal od žalovaného je v rozpore s . Správca v dohode jednoznačne určil výšku odstupného a jej splatnosť podľa aj keď výslovne toto ustanovenie nepoužil.

14. Žalobca ďalej namietal, že nárok na odstupné pri prijatí výkladu zo strany súdu prvej inštancie by mal byť uspokojovaný za 2 kalendárne mesiace a teda správca mal nárok uznať do výšky 1.595,84 Eur, teda za mesiac v ktorom bol konkurz vyhlásený a aj za mesiac v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený. Súd prvej inštancie mal v prípade, že žalobu nepovažoval za dôvodnú v časti určenia poradia pohľadávky proti podstate podľa rozhodnúť tak, že zmení výšku uznaného poradia žalovaným a určiť, že som veriteľom pohľadávky proti podstate podľa vo výške 1.595, Eur lebo by tým neprekročil a nerozšíril môj žalobný návrh.

15. Žalobca ďalej poukázal na podľa neho absolútnu nelogickosť výkladu súdu prvej inštancie pri poradí uspokojovania pracovnoprávnych nárokov, ako pohľadávok proti podstate. Pri uspokojovaní nárokov podľa sa toto uspokojenie má znížiť o plnenie poskytnuté podľa a . Žalobca je toho názoru, že ak správca uspokojuje pracovnoprávne nároky podľa a prakticky je vylúčené, aby došlo k uspokojovaniu pracovnoprávnych nárokov v poradí podľa . Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že ak je v konkurze podstaty dostatok finančných prostriedkov je v súlade s dobrými mravmi, oprávnenými záujmami zamestnancov tak sa pracovnoprávne nároky ako pohľadávky proti podstate uspokojujú v priebehu konkurzu a nie prísne podľa poradia uvedeného v (poznámka odvolacieho súdu - zrejme malo byť ), teda aj pred odmenou správcu.

16. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že výklad, ktorý súd prevzal od žalovaného je formalistický, nesprávny, bez materiálneho a teologického posúdenia príslušnej právnej normy. Ignoruje jej účel, ktorou je ochrana oprávnených nárokov z pracovnoprávneho vzťahu.

17. Žalobca namietal, že súd mal o trovách konania rozhodovať podľa . Mal zobrať do úvahy, že žalovaným je správca, ktorého spoločníkom je okrem iných komanditista spoločnosť IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie právnych služieb. Ak žalovaný, ako správca, ktorého spoločníkom je obchodná spoločnosť s predmetom podnikania poskytovanie právnych služieb, nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na účasť v konaní má možnosť dať sa zastúpiť advokátom. Zastupovanie žalovaného ako správcu, spoločníkom správcu a priznanie trov konania považuje za nespravodlivé. Pre prípad, že by súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne navrhol, aby bol zmenený výrok o trovách konania tak, že náhradu trov konania súd žalovanému neprizná. Inak navrhol, aby súd zmenil napadnuté rozhodnutie a určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate podľa o konkurze a reštrukturalizácii vo výške 5.073,57 Eur titulom nevyplateného odstupného v zmysel dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej dňa 28.9.2017 medzi úpadcom a žalobcom a žalobcovi prizná náhradu trov konania alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vyjadrenia strán

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje odvolanie a v ňom uplatnenú argumentáciu za vecne neodôvodnené a nesúladné s platnými právnymi predpismi, najmä , z čoho žalobca vyvodzuje nesprávny záver o tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je voči nemu nespravodlivé. Podľa žalovaného je rozhodnutie vecne správne vychádzajúce z náležite a riadne zisteného skutkového stavu veci z vykonaných dôkazov a relevantného právneho posúdenia. Rozsudok mal všetky náležitosti vyžadované v a v konaní, ktoré mu predchádzalo neboli žiadne chyby.

19. Žalovaný uviedol, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená 28.9.2017 medzi úpadcom ako zamestnávateľom, v mene ktorého konala D. E. F. v rozhodnom čase správkyňa úpadcu je dohodou, ktorej obsahom je výlučne dohoda o ukončení pracovného pomeru a dohoda o výške odstupného, ktoré nebolo viazané na vykonanie pracovnej činnosti počas konkurzu a už vôbec nie pracovnej činnosti súvisiacej so správou konkurznej podstaty alebo prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Predmetom nebol ani parciálny výkon pracovnej činnosti žalobcu ako zamestnanca úpadcu. Dohodou nebola žalobcovi pridelená žiadna práca týkajúca sa správy konkurznej podstaty úpadcu po vyhlásení konkurzu ani práca súvisiaca s prevádzkovaním podniku. Žalobca nevykonal pre úpadcu žiadnu prácu v mesiaci september 2017, čo vyplýva aj z predloženej výplatnej pásky v rámci prihlášky pohľadávky proti podstate, kde je v časti odpracovaných dní vykázaná záporná hodnota. Žalovaný ďalej uviedol, že odvolanie žalobcu je účelové, na viacerých miestach nejednotné a nelogické keď tvrdí, že mu bola prideľovaná práca v súvislosti so správou konkurznej podstaty, prípadne v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, avšak zároveň uvádza, že po vyhlásení konkurzu neodpracoval ani jeden deň z dôvodu jeho práceneschopnosti. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu, že správca v dohode jednoznačne určil výšku odstupného a jej splatnosť podľa , aj keď výslovne toto ustanovenie v dohode uvedené nie je. Z dohody vyplývajúce odstupné bolo určené ako štvornásobok priemerného mesačného zárobku, avšak nebola určená jeho splatnosť podľa . Podľa žalovaného z pojmu odstupné je nadmieru akýchkoľvek pochybností zrejmé, že sa nejedná o nárok, ktorý možno spájať s aktuálnym výkonom pracovnej činnosti.

20. Pokiaľ žalobca namietal, že ako pohľadávka proti podstate mala byť podľa pohľadávka vo výške 1.595, Eur žalovaný uviedol, že v zmysle sa odstupné vypláca v jednom (najbližšom) výplatnom termíne. Okrem toho takéto tvrdenie nemá žiadnu relevanciu v danom spore, pretože jeho predmet bol vymedzený žalobným návrhom zo strany žalobcu. K tvrdeniam žalobcu o uspokojovaní mzdových nárokov počas konkurzu prednostne ešte pred odmenou správcu žalovaný uviedol, že s prejednávanou vecou takéto tvrdenia nemajú žiadnu právnu relevanciu a ani oporu v právnych predpisoch, nakoľko poradie uspokojovania pohľadávok proti podstate je dané v , čím sú určené presné pravidlá uspokojovania pohľadávok proti podstate.

21. Žalovaný k úvahám žalobcu o nespravodlivosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že pracovný pomer žalobcu ako zamestnanca u úpadcu trval od 1.6.2007 do 30.9.2017, z toho počas konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu výlučne len od 15.8.2017 do 30.9.2007. Z tohto dôvodu je zrejmé, že nárok na odstupné, ktorý je spojený výlučne so skončením pracovného pomeru nemá s konkurzným konaním žiaden súvis, z pohľadu dĺžky pracovného pomeru (keď rozhodným pre vznik tohto nároku bolo obdobie

pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu), nanajvýš ten, že vznikol počas konkurzu. Zostal tak bez akéhokoľvek logického a vecného zdôvodnenia ten záver žalobcu, že by malo byť spravodlivé voči ostatným konkurzným veriteľom, aby bol tento nárok žalobcu uspokojený v celom rozsahu a prednostne ako pohľadávka proti podstate podľa alebo h) , a to navzdory absencii akéhokoľvek dojednania medzi žalobcom a úpadcom, predmetom ktorého by bolo určenie pracovnej činnosti, ktorú má žalobca vykonať.

22. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na aplikáciu pri rozhodovaní o trovách konania uviedol, že mal možnosť využiť svoje ústavné právo a splnomocniť na zastupovanie advokáta. Podľa žalovaného samotné iniciovanie nedôvodných súdnych konaní, akým je nepochybne aj tento súdny spor, na nedôvodnosť ktorých bol žalobca zo strany žalovaného upozornený, má za následok, že žalovaný je následne z personálnych a iných materiálnych dôvodov, nútený dať sa v rámci súdneho konania zastúpiť právnym zástupcom. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa dal zastúpiť spoločnosťou, ktorá je spoločníkom žalovaného nemá za následok porušenie žiadneho právneho predpisu a ani nie je takéto zastúpenie zakázané. Od žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu nemožno spravodlivo požadovať aby sa nemohol dať zastúpiť v súdnych konaniach iniciovaných zo strany tretích osôb voči nemu. Takáto požiadavka a s tým spojené úvahy žalobcu sú nelegitímne. Zo strany žalovaného ide o irelevantné tvrdenia v snahe zbaviť sa povinnosti nahradiť náklady, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v konaní, ktoré bolo žalobcom od počiatku vedené nedôvodne a tak aj neúčelne.

Posúdenie odvolacím súdom 23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa (ďalej len „“ ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti, ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s , viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (, , ), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 7.8.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 1.8.2024.

24. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ) pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

25. Podľa pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

26. Podľa ,, (3) Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou. (7) Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. (8) Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

27. Podľa , , (6) Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

28. Podľa (ďalej ), (1) Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

29. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

30. Podľa , (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov uplatnených v odvolaním konštatuje správnosť jeho dôvodov a na tieto odkazuje ( ).

32. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že prvoinštančný súd zistil skutkový stav jednak z nesporných tvrdení strán a jednak z dokazovania vykonaného na návrh strán sporu. Nespornými skutočnosťami bolo, že žalobcov pracovnoprávny vzťah s úpadcom skončil počas konkurzu na úpadcu na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.9.2017 ku dňu 30.9.2017. Tvrdenie žalobcu o tom, že mu správca prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty alebo prevádzkovaním podniku a že správca v dohode o skončení pracovného pomeru určil sumu, ktorá bude uspokojená podľa nebolo preukázané vykonaným dokazovaním - dohodou o skončení pracovného pomeru a výplatnou páskou žalobcu za mesiac september 2017.

33. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol svoje úvahy, ktorými predložené dôkazy vyhodnotil. Konštatoval, že dohoda o skončení pracovného pomeru nemá v obsahu zahrnutú dohodu o sume, v ktorej budú pracovnoprávne nároky žalobcu uspokojované v súvislosti s tým, že žalobcovi správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Čo sa týka ustanovenia o výplatnom termíne odstupného uvedeného v dohode o skončení pracovného pomeru, vyplývajúceho

inak z ustanovení , z neho nemožno existenciu dohody o tom, že má ísť o zvýhodnený pracovnoprávny nárok, vyvodiť. Skutočnosť, že ide o zamestnanca, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty nemožno vyvodiť ani z existencie nároku zamestnanca na dovolenku za kalendárny rok a ani z existencie nároku na odstupné, ktorý nijako nesúvisí s prideľovaním práce zamestnancovi úpadcu v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Odvolací súd z uvedeného hodnotenia vykonaných dôkazov zistil, že mu nemožno nič vytknúť, nakoľko je v súlade s obsahom dohody o skončení pracovného pomeru a súčasne ide o úvahy, ktoré neobsahujú žiadnu chybu v logickom uvažovaní.

34. Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k tomu, že žalobca sa na skončení pracovného pomeru dohodol so správcom, ktorý mu prideľoval prácu, pretože ak by mu nenariadil čerpanie dovolenky, musel by žalobcovi prideľovať prácu, ktorá povinnosť mu vyplýva zo . Takáto odvolacia námietka nemala oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, prvoinštančný súd jasne a zrozumiteľne uviedol, že z nároku na dovolenku za kalendárny rok nemožno vyvodiť, že ide o zamestnanca, ktorému správca prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že počas dovolenky zamestnávateľ nie je oprávnený a ani povinný prideľovať zamestnancovi prácu, teda mu neprideľuje ani prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Argumentácia žalobcu, že správca by bol žalobcovi povinný prideľovať prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty v prípade, že by mu nenariadil čerpanie dovolenky, nemá oporu v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Správca naopak, je povinný pri správe konkurznej podstaty postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov ( ). Patrí teda do výlučného oprávnenia správcu určiť, ktorých zamestnancov úpadcu potrebuje a vie využiť na činnosti v súvislosti so správou konkurznej podstaty a tiež, aká je za potrebnú činnosť primeraná mzda a tak určiť, do akej výšky sa budú pracovnoprávne nároky takéhoto zamestnanca uspokojovať ako po pohľadávky proti podstate v poradí podľa . Nesmie zvýhodňovať žiadneho z veriteľov a teda ani zamestnancov úpadcu, ktorých nepotrebuje na činnosti spojené so správou podstaty, ani na činnosti spojené s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu.

35. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemohla obstáť ani ďalšia odvolacia námietka žalobcu, že skutočnosť, že si správca nevedel plniť povinnosti podľa , nemožno vykladať na ťarchu zamestnanca. Posúdenie, či ide o pohľadávku proti podstate a v akej výške, záleží od konkrétnych skutkových okolností, z ktorých vyplýva právny dôvod ich vzniku. Podstatnou skutkovou okolnosťou v predmetnom spore bola skutočnosť, či správca žalobcovi počas konkurzu prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, teda či žalobca je veriteľom pohľadávky na zaplatenie pracovnoprávnych nárokov zamestnanca, ktorému správca prideľoval prácu počas konkurzu v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Vymedzenie, ktoré z pohľadávok zamestnancov úpadcu, predstavujúcich ich pracovnoprávne nároky, sú pohľadávkami proti podstate, upravuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Ak správca konkurznej podstaty počas konkurzu zamestnancovi neprideľuje práce súvisiace so správou konkurznej podstaty a ani práce súvisiace s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, pracovnoprávne nároky takéhoto zamestnanca sú zo zákona považované za pohľadávku proti podstate vo výške štvornásobku životného minima mesačne, pričom sa uspokojujú v poradí podľa . Vo zvyšku si pracovnoprávne nároky zamestnanec uplatňuje prihláškou.

36. Žalobca namietal, že nesúhlasí s tým, že dohodu o skončení pracovného pomeru nemožno považovať za dohodu podľa . Nesúhlas žalobcu nestačí ako dôvod, pre ktorý by odvolací súd mohol dospieť k zisteniu o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. v oprávnil správcu určiť, ktorá časť pracovnoprávneho nároku zamestnanca, resp. v akej výške pracovnoprávny nárok zamestnanca bude uspokojovaný ako pohľadávka proti podstate v poradí podľa výlučne vo vzťahu k zamestnancovi úpadcu, ktorému prideľuje prácu pri správe konkurznej podstaty.

37. Žalobca namietal, že výška a splatnosť odstupného bola dohodnutá so správcom tak, že žiadnym výkladom nemožno dospieť k záveru, že pohľadávka na odstupnom má byť uspokojovaná podľa . Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že treba rozlišovať medzi splatnosťou

pohľadávky a spôsobom a časom jej uspokojovania v konkurze. Podľa ) , odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. To znamená, že čas splatnosti takejto pohľadávky, ak sa zamestnanec nedohodol so zamestnávateľom inak, je stanovený zákonom. Podľa pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne. Z uvedeného je zrejmé, že uvedenie termínu splatnosti pracovnoprávneho nároku v dohode o skončení pracovného pomeru nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť o čase jej uspokojenia v konkurze a ani z neho samotného nemožno vyvodiť v akej výške ide o pohľadávku proti podstate.

38. Ako bolo uvedené, mzdové nároky zamestnancov úpadcu sú pohľadávkami proti podstate za splnenia zákonom stanovených predpokladov. Žalobca vo svojich odvolacích námietkach tieto stanovené predpoklady ignoruje a námietky opakuje napriek tomu, že na ne už dostal odpovede v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nevyhnutnou podmienkou posúdenia pracovnoprávneho nároku zamestnanca ako pohľadávky proti podstate, ktorá sa uspokojuje podľa je, aby išlo o pracovnoprávny nárok zamestnanca, ktorému správca po vyhlásení konkurzu prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty. Text zákona citovaného v bode 25 tohto rozsudku nepripúšťa žiadny iný výklad. Žalobca v konaní nepreukázal, že by v jeho prípade išlo o zamestnanca, ktorému správca prideľoval prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, pričom pre posúdenie pracovnoprávneho nároku ako pohľadávky proti podstate uspokojovanej v tomto poradí je táto skutočnosť podstatná. Argumentácia žalobcu, že by mu správca prácu musel prideľovať v súvislosti so správou konkurznej podstaty, pokiaľ by mu nenariadil čerpanie dovolenky, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Naopak, ako bolo vyššie uvedené, správca v zmysle musí starostlivo zvážiť, či a aké výdavky v súvislosti so správou konkurznej podstaty sú výdavkami nevyhnutnými. Medzi takéto výdavky patria aj výdavky na mzdy zamestnancov úpadcu, ktorým prideľuje prácu v súvislosti so správou podstaty. Povinnosť správcu prideľovať prácu v súvislosti so správou podstaty správcovi nevyplýva ani zo a nemožno ju vyvodiť ani zo znenia , na ktoré odkazuje žalobca v odvolaní, teda z .

39. Mýli sa žalobca, aj keď tvrdí, že výklad súdu prvej inštancie poradia uspokojovania pracovnoprávnych nárokov je nesprávny, nakoľko podľa žalobcu pri uspokojovaní pracovnoprávnych nárokov podľa a je prakticky vylúčené, aby došlo aj k uspokojovaniu podľa . Takýto názor žalobcu nemá oporu v znení . Možno uviesť príklad, keď správca konkurznej podstaty dohodne so zamestnancom s pracovnoprávnym nárokom na mzdu vo výške 1.000,- Eur mesačne, že mu bude prideľovať prácu v súvislosti so správou podstaty, pričom táto práca zodpovedá mzdovému ohodnoteniu vo výške 750,- Eur mesačne, ktorú správca v tejto výške určí, alebo sa na nej zo zamestnancom dohodne a v tejto sume to bude pracovnoprávny nárok zamestnanca, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, ktorý bode uspokojovaný v poradí podľa . Potom vo zvyšku pracovnoprávny nárok zamestnanca bude uspokojený podľa , teda do výšky 797, Eur, čo po odpočítaní 750,- Eur uspokojovaných podľa písm. g), predstavuje sumu 47, Eur a zvyšok ( – 750 ) – 47,92 = 52,08 Eur, si zamestnanec musí uplatniť prihláškou do konkurzu podľa .

40. Žalobca namietal, že v prípade, že súd prvej inštancie žalobu nepovažoval za dôvodnú v časti určenia poradia pohľadávky proti podstate podľa mal súd rozhodnúť tak, že zmení výšku uznaného poradia žalovaným a určiť, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate podľa vo výške 1 595, Eur, pretože tým by neprekročil ani nerozšíril žalobcov návrh. Podľa žalobcu to vyplýva z toho, že konkurz na úpadcu bol vyhlásený uznesením, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 14.8.2017 a teda žalobcov nárok by mal byť uspokojovaný za dva kalendárne mesiace. Takéto námietky nemali žiadny právny základ. Predmetom sporu bolo určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky žalobcu vo výške 5 073,57 Eur titulom nevyplateného odstupného v zmysle Dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej dňa 28.9.2017 ako pohľadávky proti podstate, na tom skutkovom základe, že žalobcovi vznikol pracovnoprávny nárok na odstupné na základe Dohody uzatvorenej so správcom 28.9.2017, v ktorej bola určená predmetná suma na uspokojenie v poradí podľa . Žalobca v žalobe nepredkladal žiadne skutkové tvrdenia o výške jeho pohľadávky podľa ods2 písm. j) . Podľa súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V preskúmavanej veci

absencia zodpovedajúcich skutkových tvrdení bránila tomu aby súd mohol rozhodnúť o tom v akej výške má žalobca pracovnoprávny nárok podľa poradia uvedeného v . Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd sa touto odvolacou námietkou vytýkaného pochybenia nedopustil.

41. Navyše možno uviesť, že táto odvolacia námietka, okrem jej nedôvodnosti, ako bolo uvedené vyššie, a nedôvodnosti z dôvodu, že bola založená na skutkových tvrdeniach neuplatnených v prvoinštančnom konaní, na ktoré odvolací súd nemôže prihliadnuť s výnimkou že by išlo o novoty podľa , čo v danom prípade naplnené nebolo, je aj výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Pracovnoprávne nároky zamestnancov vznikajú na mesačnej báze. Zo znenia nemožno žiadnym výkladom ani gramatickým ani logickým ani systematickým a ani teleologickým dospieť k inému výkladu , ako k tomu, že pohľadávkou proti podstate podľa tohto ustanovenia je z pracovnoprávneho nároku, ktorý zamestnancovi úpadcu vznikol v konkrétnom mesiaci po vyhlásení konkurzu, tiež za mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený a tiež za mesiac v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, teda vždy z nároku vzniknutom za daný mesiac suma najviac do výšky štvornásobku životného minima. Predmetom sporu bolo určenie právneho dôvodu, výšky a poradia pohľadávky žalobcu vzniknutej ako pracovnoprávny nárok zamestnanca úpadcu za mesiac, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, teda len za 1 mesiac.

42. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil žalobcom uplatnené dôvody jeho odvolania ako nedôvodné . Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa ako vecne správne potvrdil.

43. Žalobca v odvolaní namietal, že v predmetnej veci bol na rozhodnutie o trovách konania dôvod aplikovať . Podľa žalobcu, dôvod hodný osobitného zreteľa spočíval v odbornosti žalovaného a povinnosti vykonávať správcovskú činnosť s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí podľa zákona číslo 8/2005 Z. z o správcoch, a v tom že žalovaný správca, ktorý je komanditnou spoločnosťou má spoločníka, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie právnych služieb. Žalobca tvrdil, že ak správca, ktorého je spoločníkom obchodná spoločnosť s predmetom podnikania poskytovanie právnych služieb, ak nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na účasť v konaní, mal možnosť využiť svoje ústavné právo a splnomocniť na zastupovanie advokáta. Zastupovanie žalovaného ako správcu, spoločníkom správcu a priznanie trov konania považuje za nespravodlivé.

44. Takejto námietke žalobcu nebolo možné vyhovieť, nakoľko nemá oporu v znení . Súd toto ustanovenie na rozhodnutie o trovách konania aplikuje len výnimočne a len v prípade, ak zistí, že sú na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu v konaní zistené dôvody hodné osobitného zreteľa. Mýli sa žalobca, keď tvrdí, že ak správca nemá potrebné skúsenosti alebo odborné vedomosti na účasť v konaní, má možnosť dať sa zastúpiť advokátom v konaní, nakoľko správca, ktorý je stranou v spore, má rovnaké práva ako každá iná strana sporu, a teda právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom. Toto právo správcovi patrí bez ohľadu na to, aké sú jeho odborné vedomosti pre vedenie sporu v civilnom sporovom konaní. Nebráni tomu ani ustanovenie zákona o správcoch, na ktoré žalobca poukazoval, nakoľko z neho nemožno vyvodiť zákaz dať sa v civilnom spore zastúpiť advokátom. Potom skutočnosť, že sa žalovaný v konaní dal zastúpiť advokátom nemožno samú o sebe vyhodnotiť ako dôvod, ktorý by mal byť hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v prípade úspechu v spore. Pri aplikácii súd neposudzuje otázku oprávnenosti či účelnosti vynaložených trov ale zisťuje, či existujú okolnosti ktoré možno vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie vzniknutých trov úspešnej strany sporu. Potom tak nemožno vyhodnotiť ani skutočnosť, že strana sporu má potrebné odborné znalosti na vedenie sporu a ani skutočnosť že ide o komanditnú spoločnosť, ktorej spoločníkom je spoločnosť, ktorá poskytuje právne služby. Dôvody hodné osobitného zreteľa nemôžu spočívať v dôvodoch vzniku trov strany sporu. Vždy záleží na konkrétnych okolnostiach danej veci a vždy musí ísť o výnimočnú situáciu. Odvolací súd v preskúmavanej veci žiadne okolnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako okolnosti hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov úspešnému žalovanému nezistil. Preto nebolo možné vytknúť napadnutému rozhodnutiu nesprávnosť rozhodnutia o trovách z dôvodu, že prvoinštančný súd neaplikoval na svoje rozhodnutie .

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100% priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. Odvolací súd ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode

tohto rozsudku nezistil také dôvody, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa pre ktoré by bolo možné úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznať. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie .

46. Rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).