Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-7-2012.pdf
PDF · 80.56 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpeného A. práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská č. 87, Prešov, dieťaťa matky - Z. N., nar. X.X.XXXX, prechodne bytom Y. č. XXXX, B., Česká republika a otca - M. N., nar. XX.X.XXXX, C. č. XX, C., o návrhu matky na zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27 P 114/2012 - 42 zo dňa 26. septembra 2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky - navrhovateľky
na zníženie výživného na maloletého N., ktorým žiadala jeho zníženie zo sumy 100,- Eur na sumu 50,- Eur mesačne a to od 1.4.2009 do budúcna, ako nedôvodný, pričom s takýmto návrhom nesúhlasil otec maloletého dieťaťa, ani kolízny opatrovník. Prvostupňový súd tak rozhodol v zmysle ustanovení § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, na základe vykonaného dokazovania, keďže považoval sumu 100,- Eur za preukázaných okolností za primeranú. Zobral pri tom do úvahy, že od poslednej úpravy výživného, v prípade maloletého N., sa podstatným spôsobom zvýšili jeho výdavky, ale na druhej strane došlo k poklesu príjmu matky, ktorá je na materskej dovolenke a nemôže pracovať. Zohľadnil tiež osobnú starostlivosť otca maloletého dieťaťa, skutočnosť, že matka nad rámec stanoveného bežného výživného neprispieva, ako aj to, že otec naďalej spláca dlhy po matke.
Proti rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie matka maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 27.10.2012, ktorým navrhovala zrušenie rozhodnutia okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, alebo jeho zmenu s tým, že výživné súd stanoví sumou 50,- Eur mesačne. Poukázala na svoje výdavky ako nájom vo výške 6.800,- Kč, úver z roku 2011 s mesačnou splátkou 1.800,- Kč po dobu 7 rokov, výživné na maloletého N. v sume 100,- Eur a výdavky na maloletú Z. K.. Ďalej uviedla, že s otcom maloletej Z. nežije v spoločnej domácnosti. Prispieva na ňu sumou 1.500,- Kč. Uznala, že maloletý syn má tiež zvýšené potreby, avšak súd nebral do úvahy rozdiel v príjmoch matky a otca.
K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého písomným podaním zo dňa 8.11.2012. Naďalej nesúhlasí so znížením výživného na maloletého N.. Poukázal na to, že syn nemôže byť ukrátený na výživnom
kvôli skutočnosti, že matka má dieťa, ktoré má svojho otca a ten je povinný sa oňho postarať. Uviedol, že má tiež výdavky, ktoré sa aj v súvislosti s nárokmi syna, zvýšili.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 12.11.2012 k odvolaniu poukázal na to, že háji záujmy maloletého N. N. a tiež na to, že matka už v roku 2009 požiadala o zníženie výživného, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 10 CoP 1/2010 - 62 zo dňa 14.4.2010, keď na základe rodičovskej dohody znížil výživné na maloletého N. na sumu 100,- Eur mesačne. Za nevyhnutné považoval poukázať na skutočnosť, že matka žije dlhodobo v Českej republike, na Slovensku zanechala syna s otcom a niekoľko dlhov, z ktorých otec spláca dlh pre VÚB vo výške 48,- Eur mesačne. Na adresu v Prešove naďalej chodieva na meno matky korešpondencia od mobilných operátorov a nebankových subjektov, ktoré požičiavajú peniaze. To vypovedá o nezodpovednom konaní matky. Maloletý N. je vo vývinovom období a náklady na jeho starostlivosť stúpajú. Odporučil preto potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny, aby nebolo ohrozené finančné zabezpečenie dieťaťa, ktoré je vo vyššom vývinovom stupni.
Na základe podaného odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1, 2 písm. a/O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť.
Podľa § 62 ods. 1,2,4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá a ods. 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení, predpokladom pre opätovné rozhodovanie o výživnom pre dieťa, je zmena pomerov, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Ide o hmotnoprávnu podmienku toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť. Za zmenu pomerov na účely zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom, sa vo všeobecnosti považuje napríklad podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, výrazné zvýšenie, strata, či zníženie zárobku niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu ním vyživovaných osôb a podobne. Vyživovacia povinnosť, vyplývajúca z citovaných zákonných ustanovení, slúži na zabezpečenie výživy dieťaťa a to vždy, aj keď na úkor povinnej osoby, pričom povinnými sú v tomto prípade rodičia dieťaťa. Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti, sú odôvodnené potreby oprávneného, v danom prípade maloletého N.a a to vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy; ako aj majetkové pomery, zárobkové schopnosti a možnosti povinnej matky - navrhovateľky. Pri skúmaní možností a schopností matky, ktoré sú určujúcimi kritériami stanovenia výšky výživného, súd skúma a prihliada na jej možnosti, schopnosti, majetkové pomery. Majetkové pomery pritom treba chápať pojmovo v širších súvislostiach, nakoľko v sebe zahŕňajú nielen zárobkové pomery, ale i životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa podľa práva a možností rodičov podieľajú ich deti. Je potrebné mať na zreteli, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Pri zverení dieťaťa pre čas po rozvode do výchovy jedného z rodičov, určuje sa rozsah vyživovacej povinnosti tomu z rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené, sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení jej rozsahu sa berie do úvahy aj
priama starostlivosť o dieťa. Povinnosť spolupodieľať sa na vyživovacej povinnosti, starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojho maloletého dieťaťa, majú obaja rodičia dieťaťa rovnocenne.
Počas doplnenia dokazovania odvolacím súdom na pojednávaní dňa 15.1.2013 odvolateľka - matka maloletých, trvajúc naďalej na podanom odvolaní, predložila prehľad príjmov za obdobie od januára do decembra 2012 s preukázaným tak čistým príjmom za január a február 2012 v sume 5.025,- Kč; ďalej potvrdenie o nároku na dávky, ovplyvňujúce nárok a výšku rodičovského príspevku na Z. K. v určenom dennom výmere vo výške 509,- Kč denne; výpis z účtu z novembra 2012 preukazujúci mesačnú peňažnú pomoc v materstve v októbri 2012 pri dennej dávke 509,- Kč v sume 15.779,- Kč, ktorú bude mať do 15.2.2013 a následne by sa jej mal príspevok znížiť na sumu 7.500,- Kč; potom výdavky, súvisiace s pôrodom a následne starostlivosťou o maloletú dcéru, ktoré popísala v zozname. K výdavku 8.000,- Kč za nemocnicu doplnila, že z dôvodu, že je občianskou Slovenskej republiky išlo o ošetrovanie novorodenca, pričom túto sumu si požičala a spláca ju v 2.000,- Kč splátkach.
Odvolací súd sa, vyhodnotiac vyššie uvedené, na základe preukázaných skutočností, stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, pričom uvedené skutočnosti zakladajú správnosť jeho rozhodnutia. V danej veci došlo, oproti stavu v čase vydania posledného rozhodnutia o výške výživného rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 25 P 109/2009
- 40 zo dňa 3. decembra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 10 CoP 1/2010
- 62 zo dňa 14. apríla 2010, nesporne k zmene pomerov na strane navrhovateľky - povinnej matky maloletého N., ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, v dôsledku čoho sa jej tiež zvýšili pravidelné mesačné výdavky, pričom jej majetok je navyše opäť zaťažený úverom. Ku zmene pomerov však došlo aj u oprávneného maloletého N. a to v súvislosti s jeho prirodzeným vývojom. V súčasnosti je vo veku bezmála 17 rokov, je študentom strednej školy, čo jednoznačne od poslednej úpravy výšky výživného, kedy bol žiakom základnej školy, predstavuje zvýšenú záťaž na zabezpečenie jeho výchovy a výživy s ohľadom na vývoj dieťaťa, jeho osobné potreby i výdavky súvisiace so štúdiom a záujmami. Matka sa v prípade syna nijakým iným pravidelnejším spôsobom, okrem súdom stanoveného výživného, na výchove a výžive dieťaťa preukázane nepodieľa. Vychádzajúc z uvedených skutočností, považuje odvolací súd doterajšie súdom stanovené mesačné výživné za daných podmienok za primerané, vzhľadom k schopnostiam a možnostiam matky, berúc do úvahy zvýšené potreby maloletého dieťaťa, ktoré je v štádiu prípravy na budúce povolanie. Zmena situácie u povinnej matky v súvislosti s narodením jej ďalšieho dieťaťa, je v tomto prípade porovnateľná na druhej strane so zmenou v súvislosti s vývojom jej maloletého syna, ktorý je v súčasnosti o dva roky starší, pričom i mesačný príjem matky sa v posudzovanom období zvýšil a je tak v jej reálnych možnostiach a schopnostiach naďalej prispievať na výživu svojho syna výživným v súdom určenej výške. V konečnom dôsledku tak zmeny pomerov účastníkov nie sú takými, ktoré by mohli mať za následok zmenu rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti voči maloletému N. v danom prípade.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 219 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., keďže predmetom odvolacieho konania bola výchova a výživa maloletého dieťaťa, pričom ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu ( § 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.