Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-10-2023.pdf
PDF · 69.58 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/10/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06.09.2023, v trestnej veci proti ods. A. B., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/2/2022 zo dňa 18.05.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že odsúdený A. B., ktorému bol trestným rozkazom Okresného súdu Humenné č. k. 1T/2/2022-166 zo dňa 13.01.2022 právoplatným dňa 05.02.2022 uložený trest odňatia slobody na 4 mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka sa osvedčil, a to na základe toho, že aj keď sa v skúšobnej dobe nedopustil žiadneho trestného činu, pre ktorý by bol právoplatne odsúdený, a z centrálnej evidencie priestupkov vyplynulo, že sa dopustil troch priestupkov, išlo o menej závažné priestupky (znečistenie verejného priestranstva, verejné pohoršenie, vulgárne vynadanie bratovi), a preto nebolo potrebné vysloviť, že výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, je potrebný.
Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor včas sťažnosť. Predovšetkým poukázal na to, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil troch priestupkov, a to dva proti verejnému poriadku, za ktoré mu bola uložená pokuta 30,- Eur a 10,- Eur, a jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, za ktorý mu bola uložená pokuta 20,- Eur. Tieto skutočnosti vyplynuli z centrálnej evidencie priestupkov. Pokračoval, že v skúmanom období sa odsúdený nedopustil žiadneho trestného činu. Citoval § 50 ods. 4 Tr. zákona a uviedol, že s názorom súdu, že odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil, sa nestotožnil. Podľa názoru prokurátora z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie a v záujme dosiahnutia účelu trestu je namieste rozhodnúť o premene trestu a pôsobiť na odsúdeného represívne výkonom nepodmienečného trestu. Vzhľadom na spáchané priestupky u odsúdeného nemožno konštatovať, že viedol riadny život v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zákona a splnil podmienky zákona pre vyslovenie záveru, že sa osvedčil. Išlo totiž o úmyselné konanie a porušenie spoločenských noriem, teda odsúdený neviedol riadny život, pritom vedel, že mu plynie skúšobná doba a hrozí výkon uloženého trestu odňatia slobody. Išlo o svojvoľné a pohŕdavé správanie vo vzťahu k povinnosti viesť riadny život a dodržiavať spoločenské normy. Podľa prokurátora sa účel trestu len hrozbou jeho výkonu nedosiahol, podmienečné odsúdenie na odsúdeného nemalo vplyv z hľadiska rešpektu k súdnej moci a povinnosti viesť riadny život, a to napriek možnému hodnoteniu uvedených priestupkov ako menej závažných vybočení z noriem spoločenského správania. Prokurátor navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vysloviť, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a uložený trest vykonaná so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Na základe takto riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeného krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Z obsahu spisu vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/2/2022 zo dňa 13.01.2022 právoplatným 05.02.2022, bol A. B. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona (išlo o použitie vyhodeného mobilného telefónu bez vedomia jeho vlastníka o tom, že sim karta aparátu je aktívna, ktorý sa do dispozície odsúdeného dostal od inej osoby ako vlastníka mobilného telefónu, pričom odsúdený spôsobil jeho používaním škodu vo výške 395,18 Eur), za čo mu bol uložený podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Skúšobná doba tak trvala do 06.02.2023.
Okresný súd napadnutým uznesením zo dňa 18.05.2023 vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený A. B. v priebehu skúšobnej doby nespáchal trestný čin, pre ktorý by bol právoplatne odsúdený.
Z centrálne evidencie priestupkov vyplýva, že odsúdený sa dopustil dňa 11.06.2022 priestupku kvalifikovaného podľa § 47 ods. 1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ako priestupok proti verejnému poriadku, vzbudil verejné pohoršenie, dňa 17.04.2022 sa dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. e/ zákona o priestupkoch, teda proti občianskemu spolunažívaniu, a to tým, že sa vyhrážal bratovi, že dostane po papuli, dňa 11.04.2022 sa dopustil priestupku kvalifikovaného podľa § 47 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch ako priestupok proti verejnému poriadku, a to znečistením verejného priestranstva.
Tieto skutočnosti mal okresný súd správne zistené.
Podľa § 50 ods. 4 veta prvá Tr. zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná.
Podľa § 50 ods. 7 Tr. zákona ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
Krajský súd sa na základe týchto zistených skutočností stotožnil s názorom okresného súdu, že napriek takto zistenému stavu vecí, je v súlade so zákonom záver, že odsúdený A. B. sa v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia osvedčil, a teda sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Krajský súd sa stotožnil s názorom prokurátora, že skutočnosť, že odsúdený sa v skúšobnej dobe dopustil priestupkov, je povšimnutia hodná. Nestotožnil sa však s výsledným názorom prokurátora, že už v zásade samotný fakt, že sa odsúdený dopustil uvedených priestupkov, hoci menšej závažnosti, je nevyhnutné premietnuť do záveru, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil. Krajský súd zastáva názor, že aj takúto skutočnosť je potrebné zvážiť zo všetkých dôležitých hľadísk, nie automaticky vyhodnotiť v neprospech odsúdeného, keď navyše ani explicitná zákonná úprava neuvádza fakt spáchania priestupku v priebehu skúšobnej doby ako takú skutočnosť, ktorá sama osebe bez ďalšieho vedie k výroku, akého sa domáhal prokurátor. Aj podľa názoru krajského súdu bola rozhodujúcou miera závažnosti spomenutých priestupkov, ktorá bola jednoznačne nepatrná vo všetkých prípadoch, išlo zjavne až o triviálne vybočenie z noriem spoločenského správania. Aj výška uložených sankcií (nízkych pokút) napokon vyjadruje mizivú nebezpečnosť týchto konkrétnych závadných konaní odsúdeného pre spoločnosť. Vzhľadom na to, že prostriedky trestného práva, navyše tie zasahujúce do základného práva odsúdeného na osobnú slobodu, sú prostriedkami ultima ratio, teda majú charakter krajného riešenia, berúc do úvahy túto povahu trestných sankcií ani krajský súd nezistil zásadné dôvody, pre ktoré by odsúdený mal nastúpiť výkon trestu odňatia slobody.
Krajský súd na základe doteraz uvedených skutočností a citovanej zákonnej úpravy tiež dospel k záveru, že vo veci zistené skutočnosti nepreukázali, že by sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil, pretože uvedené priestupky nepredstavujú okolnosť, ktorá by poukazovala na to, že v skúšobnej dobe odsúdený neviedol riadny život, v tom zmysle, v akom to vyjadruje § 50 ods. 4 Tr. zákona.
Preto krajský súd jednomyseľne sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol. jednohlasne
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.