Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-34-2008.pdf
PDF · 110.08 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-16C/34/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudkyňou JUDr. Leou Švrčekovou v právnej veci žalobkýň X/ M. Č., narodenej X.X.XXXX, bývajúcej v O., A. S. XX, 2/ P. M., narodenej XX.X.XXXX, bývajúcej v O., S. XX, 3/ Y. F.H.Í.O., narodenej XX.XX.XXXX, bývajúcej v O., Š. XX, 4/ N. A., narodenej XX.X.XXXX, bývajúcej v O.Š., A. S. XX, zastúpených JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou v Košiciach, Mlynárska 19 proti žalovanej obci Bidovce, IČO: 003 239 77, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom v Košiciach, Turistická 11, o vydanie bezdôvodného obohatenia
rozhodol:
Žalobu zamieta.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
odôvodnenie:
Žalobkyne žalobou doručenou tunajšiemu súdu 13.2.2008 žiadali zaviazať žalovanú obec na vydanie bezdôvodného obohatenia - každej po 45.764,- Sk - 1519,08 eur so 14,25 % úrokom z omeškania od 13.2.2008 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností v katastrálnom území Bidovce, zapísaných na liste vlastníctva číslo 836 ako parcely číslo 1364/4
- trvalé trávne porasty s výmerou 4498 m2 a 1366/4 - orná pôda s výmerou 10.489 m2 každá v 1 / 4 z celku, časť z uvedených parciel odčlenených geometrickým plánom vo výmere 5.086 m2 je užívaná v súvislosti so stavbou a prevádzkou vodohospodárskeho diela skupinový vodovod Ďurďošík
- Bidovce - Ďurkov a je zároveň aj súčasťou vytvoreného pásma hygienickej ochrany, Okresný úrad Košice-okolie odbor životného prostredia rozhodnutím číslo 99/02085-OZP/K/ zo dňa 20.5.1999 povolil obci Bidovce užívanie uvedeného vodohospodárskeho diela, v dôsledku tejto stavby a jej prevádzky je využitie predmetných nehnuteľností v uvedenom rozsahu znemožnené, uviedli, že listom zo dňa 22.11.2005, 23.10.2006, 27.11.2006 a 5.2.2007 vyzývali žalovanú obec na uzavretie nájomnej zmluvy o nájme uvedených parciel, listom zo dňa 10.4.2007 ju upozornili na vznik bezdôvodného obohatenia na ich úkor a žiadali mimosúdne vyriešenie tohto stavu, nedošlo však k uzavretiu nájomnej zmluvy ani uspokojeniu peňažných nárokov, žalované sumy predstavujú podiely po 1 / 4 zo sumy 183.057 Sk, ktorú tvorí primeraná náhrada za užívanie uvedených pozemkov za roky 2005, 2006 a 2007, podľa znaleckého posudku číslo 5/2008 Ing. Ivana Lakomého bola stanovená výška nájomného za 1 m2 uvedených pozemkov odčlenených z parcely číslo 1366/4 - orná pôda vo výmere 4882 m2 a z parcely číslo 1364/4 - trvalé trávne porasty vo výmere 204 m2 sumou 12 Sk - t. j. 61.019 ,- Sk za rok. Žalobkyne pred začatím pojednávania vo veci 12.11.2009 vzali žalobu ohľadne nároku uplatňovaného za obdobie od 1.1.2005 do 30.9.2005 spolu v sume 1509,54 eur späť z dôvodu premlčania uplatneného žalovanou obcou a uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za rok 2008, dňa 18.10.2010 upresnili žalobný návrh a žiadali zaviazať žalovanú obec na zaplatenie súm každej po 1812,75 eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie za užívanie uvedených nehnuteľností za obdobie od 1.10.2005
do 31.12.2008 žalované sumy boli upravené podľa znaleckého posudku číslo 9/2010 znalca Ing. Ota Mihalča.
Žalovaná obec pôvodne namietala premlčanie nároku uplatňovaného za obdobie do 12.2.2006, spochybňovala výšku žalovaných súm ako neprimeranú, následne spochybňovala aj svoju výlučnú vecnú pasívnu legitimáciu z dôvodu, že ide o skupinový vodovod Ďurďošík - Bidovce - Ďurkov v spoluvlastníctve uvedených obcí a navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť aj s poukazom na rozpor uplatňovaných peňažných nárokov s dobrými mravmi z dôvodu prenajatia okrem iných aj dotknutých parciel číslo 1364/4 a 1366/4 spoločnosti AGRO - OL s.r.o. os sídlom v Trebišove, nájomný pomer doposiaľ trvá a trval aj v období , za ktoré sa uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalobkyne odmietajú ponuku žalovanej obce na uzavretie zámennej zmluvy, obec by im poskytla lukratívnejší pozemok s možnosťou využitia aj na rekreáciu. Stanovisko žalovanej obce bolo doplnené vyjadrením zo dňa 24.10.2012 poukazujúc na ustanovenia zákona, číslo 364/2004 Z. z. o vodách, pričom žalobkyne nepreukázali riadne, uplatnenie nárokov podľa uvedeného zákona v spojení s Nariadením vlády SR č. 438/2005 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady, ktoré sú špeciálnou právnou úpravou, a preto nie je možné domáhať sa odškodnenia podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, z opatrnosti uplatnili námietku premlčania uplatňovaného nároku v celom rozsahu.
Žalobkyne nesúhlasili so stanoviskom žalovanej obce spochybňujúcej svoju vecnú pasívnu legitimáciu, v podaní zo dňa 29.11.2012 poukázali na stavebné a kolaudačné rozhodnutie vydané pre obec Bidovce ako pre investora a prevádzkovateľa uvedeného vodohospodárskeho diela, nesúhlasili ani s argumentáciou o neuplatnení práv podľa zákona číslo 364/2004 Z. z o vodách a Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z., pretože doposiaľ príslušný orgán - Obvodný úrad životného prostredia Košice- okolie nevydal žiadne právoplatné rozhodnutie o vytvorení ochranného pásma vodného zdroja Bidovce a obec Bidovce doposiaľ ani nepožiadala o vydanie takého rozhodnutia, aj keď jej táto povinnosť vyplýva z rozhodnutia uvedeného orgánu zo dňa 3.4.2009, ktorým bol povolený odber podzemných vôd. Popierali tiež tvrdenia žalobcu o rozpore uplatňovaného práva s dobrými mravmi z dôvodu prenajatia pozemkov spoločnosti AGRO - OL, s.r.o. so sídlom v Trebišove , tvrdili, že dotknutá časť parciel číslo 1364/4 a 1366/4 s výmerou 5086 m2 síce v nájomnej zmluve nebola odčlenená, nebol ešte k dispozícii geometrický plán, ale uvedená výmera nebola odovzdaná nájomcovi, zmluva je v tejto časti neplatná. Tvrdili, že obec Bidovce má zisk z prevádzky uvedeného vodohospodárskeho diela, popierali tiež tvrdenia žalovanej obce o snahe riešiť vec zámennou zmluvou, pretože im žiadne pozemky rovnakej kvality neboli oficiálne ponúknuté, nevylučujú však takéto riešenie do budúcnosti, avšak nemôžu byť dotknuté ich nároky za uplatňované obdobie a neobstojí ani odôvodňovanie nečinnosti žalovanej obce, ktorá nepožiadala príslušný orgán o určenie ochranného pásma vodného zdroja Bidovce nevysporiadanými vlastníckymi vzťahmi k parcelám číslo 1364/4 a 1366/4.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi a takto zistil skutkový stav:
Výpisom z katastra nehnuteľností bolo preukázané, že žalobkyne sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľností v katastrálnom území Bidovce, zapísaných na liste vlastníctva číslo 836 ako parcely číslo 1364/4 - trvalé trávne porasty s výmerou 4498 a 1366/4 - orná pôda s výmerou 10.489 m2, každá v 1 / 4 z celku, vlastníctvo nadobudli dedením ešte v roku 1942. Na tomto liste vlastníctva je zapísaná aj parcela číslo 1370/18, ktorá nie je predmetom konania. Výpoveďou účastníkov i geometrickým plánom číslo 107/2000 Vincenta Ferka, geodeta v Košickom Klečenove 4 bolo preukázané, že časť parcely číslo 1364/4 - diel číslo 7 s výmerou 204 m2 a časť parcely číslo 1366/4 - diel číslo 4 s výmerou 4882 m2 boli odčlenené a spolu s časťami ďalších parciel zlúčené a zakreslené ako parcela číslo 622/8 - ostatné plochy /vodojem/ s výmerou 4347 m2 a ako parcela číslo 622/7 - ostatné plochy /vodojem s výmerou 4.763 m2 v katastrálnom území Bidovce, sú oplotené a tvoria pásmo hygienickej ochrany pre stavbu a prevádzku vodohospodárskeho diela „Skupinový vodovod Ďurďošík - Bidovce - Ďurkov. Rozhodnutím Okresného úradu Košice-okolie, Hroncova 13, Košice, odboru živnostenského prostredia číslo 99/02085 - OZP/K/ zo dňa 20.5.1999 bolo povolené obci Bidovce užívanie vodohospodárskeho diela „Skupinový vodovod Ďurďošík - Bidovce- Ďurkov a bol schválený prevádzkový poriadok pre uvedené vodohospodárske dielo , ktorý bol vypracovaný štátnym podnikom Východoslovenské vodárne a kanalizácie v Košiciach v decembri 1990. Znaleckým posudkom číslo 5/2008 znalca z odboru
stavebníctvo Ing. Ivana Lakomého, ktorý doložili žalobkyne a podľa neho uplatnili žalobný návrh bola zistená všeobecná hodnota odčlenenej časti z parcely číslo 1366/4 - dielu číslo 4 s výmerou 4882 m2 podľa uvedeného geometrického plánu číslo 107/200 geodeta Vincenta Ferka sumou 537 801,12 Sk a rovnako vytvorená časť odčlenená z parcely číslo 1364/4 - diel číslo 7 s výmerou 204 m2 sumou 22.472,64 Sk a ročné nájomné za uvedenú odčlenenú časť z parcely číslo 1366/4 sumou 58571,55 Sk a sumou 2.447,48 Sk za odčlenenú časť z parcely číslo 1364/4. Na návrh účastníkov bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo za účelom zistenia primeranej náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností za obdobie od 1.10.2005 do 31.12.2008 - t. j. za ktoré žalobkyne uplatňujú nároky v tomto konaní, znaleckým posudkom číslo 9/2010 znalca Ing. Ota Mihalča bývajúceho v Košiciach, Cyprusová 1 bola určená výška nájomného za 1m2 parcely číslo 1364/4 za rok 2005 sumou 0,031 eur za rok 2006 sumou 0,033 eur, za rok 2007 sumou 0,34 eur a za rok 2008 sumou 0,026 eur a nájomne za 1 m2 parcely číslo 1366/4 za rok 2005 sumou 0,38 eur, za rok 2006 sumou 0,408 eur, za rok 2007 sumou 0,447 eur a za rok 2008 sumou 0,0245 eur. Nájomnými zmluvami, ktoré uzavreli žalobkyne ako prenajímateľky a spoločnosť AGRO - OL, s.r.o. so sídlom v Trebišove, Kukučínova 184/1, IČO: 36 176 893 dňa 2.1.2006 na obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2015 bolo preukázané, že predmetom nájmu sú okrem iného aj všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo 836 a nájomné bolo dojednané sumou 500 Sk za 1 hektár alebo v naturáliách 1,5 g za hektár. Nájomca potvrdil, že nájomný pomer trvá už od roku 2000 podľa skôr uzavretých zmlúv a tiež platí daň z nehnuteľností obci Bidovce. Výpoveďou účastníkov a spisom tunajšieho súdu sp. zn. 13C85/2010 bolo preukázané, že žalobkyne sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie uvedených nehnuteľností obcou Bidovce aj za rok 2009 znaleckým posudkom číslo 22/2012 Ing. Jána Nováka bývajúceho v Košiciach , Ždiarska 3 bola stanovená výška nájomného za 1 m2 dotknutej časti parcely číslo 1366/4 - ornej pôdy sumou 0,064 eur, v uvedenom konaní týmto znaleckým dokazovaním už nebola zisťovaná výška primeranej náhrady za užívanie časti parcely číslo 1364/4 - trvalý trávny porast, nakoľko záväzným stanoviskom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, Ipeľská 1, číslo 2067/01678-02/212/HŽP zo dňa 14.2.2007 bol vyjadrený súhlas s návrhom žiadateľa obce Bidovce na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja vrtu HB - 3 pre skupinový vodovod Bidovce - Ďurďošík - Ďurkov - Trsťany - Ruskov a osobitného režimu v nich a podľa geometrického plánu číslo 23/2009 geodeta Miroslava Antolíka, Košický Klečenov 15 je dotknutá len časť parcely číslo 1366/4 len vo výmere 2805 m2. Za účelom odstránenia rozporov pri stanovení primeranej náhrady za užívanie časti parcely číslo 1366/4 bolo vykonané dokazovanie aj výsluchom uvedených znalcov, pre spochybnený základ uplatňovaného nároku už neboli vykonané ďalšie dôkazy na zistenie výšky primeranej náhrady za užívanie častí pôvodných parciel číslo 1366/4 a 1364/4.
Korešpondenciou účastníkov listami žalobkýň žalovanej obci zo dňa 22.11.2005, 23.10.2006, 27.11.2006, 5.2.2007 a 10.4.2007 a listami žalovanej obce 21.4.2006, 17.5.2006 a 19.4.2007 bolo preukázané úsilie žalobkýň uzavrieť nájomnú zmluvu s obcou Bidovce o nájme dotknutých pozemkov a usporiadať ich nároky, vyplýva to aj zo záznamu spísaného o jednaní strán na Obecnom úrade v Bidovciach zo dňa 16.5.2007, uznesením Obecného zastupiteľstva v Bidovciach číslo 48/2007 zo dňa 22.6.2007 nebol daný súhlas s prenájmom uvedených pozemkov. Žalovaná obec po začatí konania navrhla žalobkyniam zámenu pozemkov, doposiaľ však nedošlo k vykonaniu žiadnych úkonov vo veci, žalobkyne vyjadrili vôľu zachovať si vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.
Z listu žalobkyne Zuzany Nagyovej zo dňa 22.11.2005 adresovaného Obecnému úradu v Bidovciach je zrejmé, že žalobkyne sa pôvodne domnievali, že dotknuté pozemky v súvislosti s výstavbou vodovodu nadobudol štát, avšak po ich identifikácii zistili, že vlastníctvo im ostalo zachované a týmto po prvý krát požiadali o uzavretie nájomnej zmluvy aj so spätnou platnosťou. Pri posúdení nároku žalobkýň podľa § 20 ods. 4 zákona číslo 442/2002 Z. z. , by boli nároky premlčané z dôvodu neuplatnenia v určenej lehote.
Podľa § 3 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa § 451 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 Obč. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 100 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 663 Obč. zák. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 Obč. zák. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
Podľa § 673 Obč. zák. nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.
Podľa § 674 Obč. zák. ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.
Podľa § 19 z. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach k bezprostrednej ochrane verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií pred poškodením a na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti sa vymedzuje pásmo ochrany verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (ďalej len "pásmo ochrany"), ktorým sa rozumie priestor v bezprostrednej blízkosti verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté. Pásma ochrany sú vymedzené vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia alebo kanalizačného potrubia na obidve strany a) 1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm vrátane, b) 2,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm. Pásma ochrany podľa odseku 2 určí rozhodnutím obvodný úrad životného prostredia alebo krajský úrad životného prostredia na základe žiadosti vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa. Vlastník verejného vodovodu alebo vlastník verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ môže na základe žiadosti požiadať obvodný úrad životného prostredia alebo krajský úrad životného prostredia o určenie pásiem ochrany inej vzdialenosti od vonkajšieho pôdorysného okraja potrubia, ako sú ustanovené v odseku 2, z dôvodu miestnych podmienok. Žiadosť musí obsahovať odôvodnenie určenia inej vzdialenosti. Pri vydávaní rozhodnutia prihliadne obvodný úrad životného prostredia alebo krajský úrad životného prostredia na technické možnosti riešenia pri súčasnom
zabezpečení ochrany verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a na technicko-bezpečnostnú ochranu záujmov dotknutých osôb. V pásme ochrany je zakázané a) vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav, b) vysádzať trvalé porasty, c) umiestňovať skládky, d) vykonávať terénne úpravy. Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ je povinný na základe žiadosti poskytnúť žiadateľovi údaje o možnom strete jeho zámeru s pásmom ochrany do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Pri zasahovaní do terénu vrátane zásahov do pozemných komunikácií alebo iných stavieb v pásme ochrany je stavebník, v záujme ktorého sa tieto zásahy vykonávajú, povinný na svoje náklady bezodkladne prispôsobiť novej úrovni povrchu všetky zariadenia a príslušenstvo verejného vodovodu a verejnej kanalizácie majúce vzťah k terénu, k pozemnej komunikácii alebo inej stavbe. Tieto práce môže vykonávať iba so súhlasom vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa.
Podľa § 20 z. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach prevádzkovateľ je oprávnený a) v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, b) odstraňovať a okliesňovať v nevyhnutnom rozsahu stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ; nedotknuté zostávajú osobitné predpisy, c) umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave. Prevádzkovateľ je povinný pri výkone svojich oprávnení počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu oprávnenia musí upovedomiť užívateľa nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Ak ide o vstup na cudzie pozemky z dôvodu havárie alebo poruchy verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, táto lehota sa nemusí dodržať. V takom prípade o tom prevádzkovateľ užívateľa bezodkladne upovedomí. Po skončení nevyhnutných prác je prevádzkovateľ povinný uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti aj primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti. Ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa alebo z dôvodu určenia pásma ochrany (§ 19) obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Náhradu môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Vlastník nehnuteľnosti, prípadne iná oprávnená osoba je povinná strpieť umiestnenie orientačných označení a zistené ohrozenie alebo poškodenie tohto označenia je povinná bezodkladne oznámiť prevádzkovateľovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
Podľa § 30 z. č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ten, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu. Vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len "vlastník") poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia. Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 2.
Podľa § 32 z. č. 364/2004 Z. z. na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe posudku orgánu na ochranu zdravia. Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy určiť ochranné pásma aj pre využiteľné vodárenské zdroje a pre vodné zdroje určené na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, ako sú definované vodárenské zdroje. Určené ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany podľa osobitného predpisu. Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné pásmo I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa. Ak podmienky na území ochranného pásma I. stupňa zabezpečujú v dostatočnej miere ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja, ďalšie stupne ochranných pásiem sa neurčujú. Návrh na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je povinný podať ten, kto má povolenie na odber vody, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Pri odberoch vody z vodárenských nádrží návrh na určenie ochranných pásiem je povinný podať správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody v tejto vodárenskej nádrži. Súčasťou návrhu na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je odborný hydrogeologický posudok. Rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené. Za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Náklady spojené s technickými úpravami na ochranu vodárenského zdroja je povinný uhradiť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenských nádržiach správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody. V sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených s technickými úpravami rozhoduje súd. Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnutie o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja zmeniť alebo nahradiť novým rozhodnutím a na ten účel aj vyzvať subjekty uvedené v odseku 4 na podanie žiadosti; ak pominuli dôvody ochrany vodárenského zdroja, vydané rozhodnutie zruší. Vlastník poľnohospodárskych a lesných pozemkov nie je oprávnený pohľadávky voči povinným subjektom uvedeným v odseku 6 postúpiť, poskytnúť ako bankovú zálohu alebo inú garanciu, ako aj inak ich prevádzať na tretie subjekty.
Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, z dôvodu prenájmu sporných parciel číslo 1364/4 a 1366/4 v katastrálnom území Bidovce v celosti spoločnosti AGRO - OL s.r.o. so sídlom v Trebišove od roku 2000 spolu s ďalšími pozemkami za dojednané nájomné nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie žalovanej obce na úkor žalobkýň za uplatňované obdobie. Obmedzené využitie uvedených pozemkov nájomcom neovplyvnilo výšku nájomného. Žalobkyne neuplatňovali nároky ako vlastníčky pozemkov podľa zákona číslo 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách účinného od 1.11.2002 ani pred účinnosťou uvedeného zákona, v takom prípade by súd prihliadol na premlčanie uplatnené žalovanou, pri bezdôvodnom obohatení by sa prihliadlo na premlčanie práva za obdobie od 1.10.2005 do 12.2.2006.
Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice okolie písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.