Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-118-2012.pdf
PDF · 89.5 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-8T/118/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudca JUDr. Dušan Kán, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. januára 2013 v Košiciach, v trestnej veci proti obžalovanému V. M., pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný V. M. nar. XX.X.XXXX v F. F., trvale bytom M., ul. F. č.X
j e v i n n ý, ž e
- v Košiciach na ul. Južná trieda č. 93 u súdneho exekútora JUDr. Michala Fulku aj napriek tomu, že mu dňa 06.10.2008 bývalá manželka W. M., nar. XX.XX.XXXX v čase o 11,55 hod telefonicky oznámila, že mu uvedeného dňa na jeho účet vo VOLKSBANK Slovensko, a. s. previedla finančnú hotovosť o výške 995.000,- Sk (33.027,95 €) ako podiel vo veci vysporiadania BSM z predaného spoločného bytu v Košiciach, ul. Sokolovská č. X, obvinený dňa 06.10.2008 podal návrh na vykonanie exekúcie a pred exekútorom zatajil, že mu poškodená W. M. poukázanie dlžnej sumy oznámila, pričom dňa 08.10.2008 disponoval potvrdením banky o uhradení vyššie uvedenej sumy a toto exekútorovi predložil až dňa 21.10.2008, následkom čoho vymáhal exekútor od poškodenej sumu vo výške 3.304,45 € ako trovy exekúcie za obdobie od 06.10.2008 a úkonmi exekútora jej bola spôsobená vážna ujma na právach,
t e d a
- inému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že uviedol niekoho do omylu a spáchal taký čin na chránenej osobe,
t ý m s p á c h a l
- prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 375 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá povinnosť obžalovanému nahradiť poškodenej W. M., nar. X.X.XXXX bytom U. č. 8, M. škodu vo výške 3 304,45 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú W. M., nar. X.X.XXXX bytom U. č. 8, M. so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej a oboznámením listinných dôkazov, pričom zistil nasledovné :
Obžalovaný V. M. vo svojej výpovedi uviedol, že je nevinný. Pripúšťa, že je možné, že poškodená W. M. (jeho manželka) mu oznámila, že previedla na jeho účet finančnú hotovosť vo výške 995 000,- Sk (33 027,95 Eur), ako podiel z vyporiadania BSM. On však má viacero dôvodov prečo nebrať toto jej oznámenie vážne, nakoľko už predtým mu ona viackrát volala, nech jej oznámi napr. číslo jeho účtu, na ktorý ma predmetnú sumu poukázať, pričom on si je istý, že toto číslo ona musela vedieť. Poškodenú označil ako profesionálku v spriadaní lží a klamstiev. Absolútne jej, po predmetnom oznámení o zložení peňažnej čiastky neveril, že uvedenú sumu na účet aj v skutočnosti previedla. Návrh na exekúciu podal až dňa 06.10.2008 (hoci lehota splatnosti uvedenej sumy bola stanovená rozsudkom civilného súdu na 27.09.2008), pretože na tento dátum si už skôr dohodol termín stretnutia so súdnym exekútorom JUDr. Fulkom. Poškodená mu telefonicky oznámila zloženie peňažnej čiastky predpoludním dňa 06.10.2008, s exekútorom bol dohodnutý na stretnutie v popoludňajších hodinách. O tom, že peniaze boli na účet prevedené sa dozvedel až dňa 08.10.2008, nakoľko sa v tento deň bol v banke informovať, či k uvedenému prevodu v skutočnosti došlo. Banka mu o realizácii prevodu vystavila aj potvrdenie. Skutočnosť, že mu suma bola poškodenou uhradená, telefonicky v ten istý deň oznámil súdnemu exekútorovi. K tomu, prečo mu hneď neodniesol aj potvrdenie o uskutočnenom prevode, sa vyjadriť nevedel. Je si však istý, že JUDr. Fulka mal vedomosť o tom, že predmetná peňažná čiastka bola už uhradená. Z výpovede obžalovaného ďalej vyplynulo, že je pravdou, že sa v minulosti (v civilnom konaní o určení výživného) vyjadril, že poškodenej urobí škodu, nakoľko ona mu ju taktiež urobila, a to podaním návrhu na začatie exekučného konania z dôvodu jeho omeškania sa s platením výživného. Pokiaľ sa jedná o ich telefonát zo dňa 06.10.2008, v ktorom od neho poškodená požadovala oznámenie čísla jeho účtu, nevie sa vyjadriť prečo jej zložil telefón a neposkytol uvedenú informáciu. Je si však istý, že poškodená mala vedomosť o predmetnom čísle účtu. Jej omisívne konanie považuje len za obštrukcie za účelom oddialiť vykonanie platby. Poškodená W. M. vo svojej výpovedi uviedla, že sumu 995 000,- Sk obžalovanému uhradila až dňa 06.10.2008, nakoľko do tohto času zisťovala aktuálnu adresu a číslo účtu obžalovaného. Pokúšala sa s ním spojiť telefonicky, on však na prichádzajúce hovory nereagoval. Následne mu adresovala písomnú výzvu, aby jej predmetné číslo účtu bezodkladne oznámil. Odpoveď obžalovaného (v ktorej jej bolo oznámené číslo účtu) bola na pošte podaná až deň pred dátumom splatnosti pohľadávky, t.j. 26.09.2008. Pošta jej nechala oznámenie o uložení zásielky dňa 29.09.2008. Dňa 30.09.2008 išla na poštu, pričom zásielku jej vydať nechceli, nakoľko jej chýbal občiansky preukaz (ktorý bol v tom čase vyhotovovaný na OR PZ). Dňa 01.10.2008 opätovne volala obžalovanému s oznámením, že jej z titulu absencie občianskeho preukazu pošta zásielku nevydala. Obžalovaný jej oznámil, že je momentálne mimo Košíc a že jej ho telefonicky nadiktuje dňa 03.10.2008. Dňa 03.10.2008 jej však obžalovaný nezavolal, pričom keď sa s ním pokúšala spojiť, nezdvíhal jej telefón. Dňa 06.10.2008 jej bolo OR PZ KE,ODI-ODD oznámené, že jej občiansky preukaz je vyhotovený a že si ho môže prísť prevziať. Ona tak hneď urobila a následne išla na poštu prevziať si poštovú zásielku, v ktorej jej obžalovaný oznamoval číslo účtu. Hneď potom išla zároveň do banky previesť požadovanú sumu na účet obžalovaného. Keď sa vrátila domov, obžalovanému zrealizovanie predmetného prevodu telefonicky oznámila, po tomto oznámení jej však on povedal, že pôjde za súdnym exekútorom.
Na hlavnom pojednávaní bol súdom oboznámený aj celý rad listinných dôkazov. Z podstatného obsahu zápisnice o konfrontácii z prípravného konanie vykonanej medzi obžalovaným a poškodenou vyplynulo, že obžalovaný podal súdnemu exekútorovi návrh na začatie exekučného konania, pretože telefonátu exmanželky, v ktorom mu oznámila zloženie dlžnej peňažnej sumy na jeho účet, neveril. Aj keď dňa 08.10.2008 disponoval s potvrdením o uskutočnení predmetného prevodu, súdnemu exekútorovi ho neodniesol, nakoľko ten to od neho zrejme nechcel. Toto potvrdenie mu odniesol až dňa 21.10.2008 na základe predošlej výzvy, ktorú mu exekútor adresoval. Skutočnosť, že
nechcel poškodenej oznámiť číslo svojho účtu odôvodnil tým, že tak konal, resp. nekonal preto, lebo poškodená sa zistenia tohto čísla nedomáhala skôr, ale až v období blížiacom sa k termínu splatnosti pohľadávky. Poškodená k veci uviedla, že číslo účtu obžalovaného skôr nezisťovala z dôvodu, že v období po právoplatnosti rozhodnutia civilného súdu o vyporiadaní BSM ešte nemala žiadne peniaze, pretože najprv musela predať byt. Peniaze za predaj bytu sa k jej rukám dostali dňa 30.06.2008.
Potvrdenie vydané bankou Volksbank Slovensko dokumentuje, že na účet V. M. bola dňa 07.10.2008 pripísaná platba vo výške 995 000,- SKK.
Zo zápisnice o pojednávaní v civilnej veci sp.zn. 31C 117/2010, ktorej predmetom bolo určenie výživného pre rozvedeného manžela, zo dňa 04.05.2011 vyplynulo, že obžalovaný M. v tomto konaní uviedol, že pokiaľ navrhovateľka (poškodená M.) udáva, že voči nej podal návrh na začatie exekučného konania, je to pravdou, avšak bola to iba odveta, nakoľko poškodená si to zaslúžila.
Z rozpisu hovorov poskytnutého spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. vyplynulo, že dňa 06.10.2008 bol uskutočnený telefonický hovor medzi obžalovaným a poškodenou v čase o 11:55 hod. v trvaní 00:02:48.
Oboznámený bol taktiež rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 24C 65/2011, zo dňa 31.01.2012, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní peňažnej čiastky vo výške 1 978,38 EUR navrhovateľke (poškodenej), čo je sumou predstavujúcou 50 % z výšky trov exekúcie. Proti tomuto rozsudku podal odporca (obžalovaný) v zákonnej lehote odvolanie, ktorého podstatný obsah bol súdom na pojednávaní taktiež oboznámený (ako aj vyjadrenie navrhovateľky k podanému odvolaniu).V predmetnej veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.
Hlavné pojednávanie v rámci konania pred súdom prebehlo kontradiktórnym spôsobom, za dôslednej realizácie všetkých základných zásad trestného procesu uplatňujúcich sa v tomto procesnom štádiu (najmä zásady bezprostrednosti, verejnosti, ústnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov). Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a následne v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že obžalovaný je vinný zo spáchania skutku, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vina obžalovaného je preukázaná jednak výpoveďou poškodenej W. M. a jednak listinnými dôkazmi.
Výpoveď obžalovaného súd vyhodnotil ako plne účelovú v úmysle vyviniť sa (exkulpovať) zo spáchania žalovaného skutku. Skutočnosť prečo písomne neinformoval súdneho exekútora (predložením príslušného potvrdenia z banky) o zaplatení dlžnej sumy poškodenou, nevedel vysvetliť. Treba podotknúť, že obžalovaný tak urobil až po výzve, ktorú mu za týmto účelom adresoval súdny exekútor. V neprospech obžalovaného znie taktiež súdom vykonaný dôkaz pochádzajúci zo zápisnice o pojednávaní vo vyššie uvedenej civilnej veci, kde sa obžalovaný zreteľne vyjadril, že ním podaný návrh na začatie exekučného konania voči poškodenej je aktom určitej odplaty a pomsty voči poškodenej. Taktiež samotnú skutočnosť, že obžalovaný nemal záujem komunikovať s poškodenou, (nedvíhal jej telefón, resp. rušil prichádzajúce hovory), najmä čo sa týka poskytnutia čísla účtu, možno vo svojej podstate vyhodnotiť ako správanie obžalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Obžalovaný mal bez akýchkoľvek pochybností povinnosť poskytnúť číslo účtu, na ktorý požadoval zaslať predmetnú peňažnú čiastku, keď ho o tento údaj poškodená žiadala. Poškodená totiž evidentne mala snahu svoj dlh (aj keď po lehote splatnosti) zaplatiť. Oprávnený (veriteľ) je totiž v zmysle občianskoprávnych predpisov povinný poskytnúť povinnému (dlžníkovi) náležitú súčinnosť pri splácaní dlhu (pohľadávky), aj keď je tento v omeškaní.
Výpoveď poškodenej súd vyhodnotil ako hodnovernú. Poškodená podrobne popísala spôsob, akým došlo k realizácii samotnej platby, ako aj všetky okolnosti, ktoré jej realizácii bránili, resp. ju oddiaľovali. Všetky tieto okolnosti pramenili z omisívneho správania obžalovaného, ktoré, ako už súd uviedol, bolo jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi.
Skutok, pre ktorý je obžalovaný trestné stíhaný, súd po právnej stránke kvalifikoval ako prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods.1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Všetky znaky predmetnej skutkovej podstaty obžalovaný naplnil po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej.
Svojím konaním obžalovaný porušil objekt chránený Trestným zákonom, ktorým sú iné práva a slobody.
Uvedením iného do omylu v otázke zaplatenia dlhu poškodenou, spôsobil obžalovaný Trestným zákonom sledovaný následok, a síce vážnu ujmu na právach poškodenej, ktorá tak bola povinná znášať trovy exekúcie do výšky 3 956,76 €.
Okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby bolo v prípade obžalovaného to, že tento sa predmetného skutku dopustil na chránenej osobe. Subjekt prečinu poškodzovania cudzích práv je všeobecný, t.j. predmetného trestného činu sa môže dopustiť akákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba. Aj tento obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu je teda u osoby obžalovaného naplnený, nakoľko tento sa predmetného trestného činu dopustil ako plne trestne zodpovedný subjekt.
Subjektívna stránka prečinu poškodzovania cudzích práv spočíva v úmyselnom konaní subjektu tohto trestného činu. Konanie obžalovaného súd vyhodnotil ako konanie v priamom úmysle.
Obžalovaný V. M. je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Podľa odpisu z registra trestov doposiaľ nebol súdne trestaný.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli.
Keďže v prípade obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností na priťažujúcimi okolnosťami zo zákona bude dochádzať k úprave hornej hranice trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona, a to o jednu tretinu.
V zmysle § 38 ods. 8 Trestného zákona je základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Súd teda pri rozhodovaní vychádzal z trestnej sadzby v rozpätí od 6 mesiacov do 26 mesiacov.
V zmysle § 49 ods. 1 Trestného poriadku, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Súd, najmä s prihliadnutím na osobu obžalovaného a síce, že sa jedná o osobu, ktorá doposiaľ nebola súdne trestaná, uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej hranici trestnej sadzby - vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Takto uložený trest odňatia slobody nespojený s jeho bezprostredným výkonom považuje súd za primeraný a postačujúci na dosiahnutie účelu trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež zo zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.
Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená si nárok na náhradu škody v trestnom konaní riadne a včas uplatnila, pričom opodstatnenosť tohto nároku bola dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní s istotou preukázaná len do výšky 3 304,45 €, súd uložil obžalovanému zároveň povinnosť nahradiť poškodenej vyššie uvedenú čiastku.
Zo zvyškom nároku na náhradu škody (z titulu potreby vykonania ďalšieho dokazovania za účelom spravodlivého rozhodnutia, ktoré by však presahovalo potreby trestného konania, resp. by ho neprimerane predlžovalo) súd poškodenú odkázal na občianske súdne konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 /pätnásť/ dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Košice II. na Krajský súd v Košiciach.