Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-377-2006.pdf
PDF · 88.77 KB
Case nature
Subarea
4Er/377/2006
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova 7, Prešov, IČO: 00 735 850, pr. zast. JUDr. Matúšom Karasom, advokátom AK, Kováčskej 25, Košice proti povinnému Q. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. R. XX o vymoženie sumy 16,59 eur takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi, Exekútorský úrad Humenné, Sládkovičova 7, Humenné vo výške 35,93 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 500,- Sk (16,59 eur) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Spišskej Starej Vsi č. AA 669674 zo dňa 25.4.2005. Súdny exekútor JUDr. Jozef Karas požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 14.12.2006 pod číslom 5710 010511.
V priebehu exekučného konania exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu preklúzie vymáhaného nároku podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exek. poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa
nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.
V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup
by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.
Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon
o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zák. o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 9.5.2008.
Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
O trovách exekučného konania rozhodol súd podľa § 197 ods. 1 zák. č. 233/95 Z.z. tak že zaviazal povinného nahradiť exekútorovi jeho trovy. Súd pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy exekúcie povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu, zapríčiní vznik trov exekúcie. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie znáša oprávnený. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (asi rok a pol pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
O trovách exekúcie teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. a §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 35,93 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie
- vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 20 min.
- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 25 min.
- vypracovanie výzvy pre povinného zo dňa 1.3.2007 15 min.
Spolu: 60 min. = 1 začatá hodina á 6,64 eur/hod. 6,64 eur
2/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného Soc. poisť. 3,32 eur
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - 2 x - ODI PZ, Správa katastra 6,64 eur
3/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné (3 x 1,47 eur, 11 x 0,33 eur) 8,04 eur
4/ 20% DPH z odmeny (t.j. zo sumy 23,24 eur) 4,65 eur
Trovy exekúcie celkom: 35,93 eur
Súd pri rozhodovaní o odmene exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhl. 288/95 Z.z. účinnej do 30.4.2008 vychádzal z gramatického výkladu uvedených ustanovení a vzťahu medzi nimi, teda z výkladu založeného na tom, že medzi uvedenými písmenami § 14 ods. 1 nie je žiadna spojka, čo zodpovedá spojke „a“. Exekútorovi teda patrí odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Paušálna odmena za úkony ako doručenie rôznych listín v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 písm. b) až f) cit. vyhlášky je odmenou za ich doručenie, ale na ich vypracovanie je potrebné vynaložiť určitý čas, ktorý sa odmeňuje podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 cit. vyhlášky (samozrejme po posúdení účelnosti toho ktorého úkonu a posúdení jeho časovej náročnosti v zmysle predchádzajúceho odseku). Vypracovanie určitého úkonu teda súd nepovažuje pre určenie odmeny exekútora za úkon totožný s jeho doručením.
Na druhej strane pri úkonoch ako vypracovanie žiadosti o súčinnosť na rôzne orgány, ktorými sa zisťovali osobné a majetkové pomery povinného, resp. stiahnutie internetového výpisu, je súd názoru, že uvedené úkony sú totožné s úkonmi podľa § 15 ods. 1 písm. g) až j) vyhl. č. 288/95 Z.z., pretože odmena v zmysle § 15 ods. 1 písm. g) až j) je odmenou za zisťovanie pomerov povinného, čiže nejde o odmenu za doručenie žiadostí o súčinnosť od súdneho exekútora, ale účel a podstata týchto úkonov sa dosahuje už vypracovaním a odoslaním týchto dožiadaní.
Vzhľadom na uvedené súd priznal časovú odmenu aj za úkony vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a upovedomenia o začatí exekúcie, ale po posúdení časovej náročnosti
tohto ktorého úkonu a s prihliadnutím na účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. Za vypracovanie súčinností na rôzne orgány, za ktoré si exekútor uplatnil aj časovú odmenu, súd priznal len paušálnu odmenu.
Súd však pri priznávaní trov exekúcie zároveň vychádzal z toho, že ak dôvodom zastavenia exekúcie je preklúzia vymáhaného nároku, ku ktorej v danom prípade došlo dňa 5.5.2008, účelne vynaloženými úkonmi na dosiahnutie účelu exekúcie sú len úkony vykonané do tohto dátumu. Na preklúziu musí súd a v danom prípade aj exekútor prihliadať ex offo, to znamená, že ak tu už bol dôvod na zastavenie exekúcie, ďalšie úkony súdneho exekútora sú už neúčelné.
Súd preto do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie nezapočítal čas za úkony „vypracovanie 2 výziev pre povinného (zo dňa 23.6.2009 a 26.6.2009 - tieto navyše vzhľadom na časové rozpätie medzi ich vyhotovením súd považuje za neúčelné)“, „vypracovanie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a exekučného príkazu“, „vypracovanie žiadostí o súčinnosť na Sociálnu poisťovňu, políciu a Správu katastra“ a „návrh na zastavenie exekúcie“ vykonané po dátume prekludovania vymáhaného nároku, teda priznal časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 288/95 Z.z. iba za 1 hodinu a paušálnu odmenu podľa § 15 cit. vyhlášky priznal iba za úkony vyššie uvedené, keďže všetky ostatné úkony týkajúce sa zisťovania osobných, majetkových a príjmových pomerov, za ktoré si exekútor uplatnil odmenu, boli vykonané až po tom, ako uplynula prekluzívna lehota na vymáhanie uplatneného nároku.
Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi DPH z poštovného, pretože podľa § 28 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sú univerzálne poštové služby oslobodené od dane
z pridanej hodnoty, teda súdny exekútor za nich žiadnu DPH neplatil. Súd priznal náhradu poštovného súdnemu exekútorovi iba v skutočne zaplatenej sume.
Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2008 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a tejto vyhlášky, pričom zároveň sumu odmeny a hotových výdavkov v slovenských korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2 ods. 3 tohto zákona.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.