Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23P-175-2012.pdf
PDF · 91.93 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/175/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
F. A., Z.. X.X.XXXX,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice, dieťa rodičov : matky D. A., Z.. XX.X.XXXX, trvale bytom O. Š. Č.. XXX, t. č. bytom O. Š. Č.. XXX a otca P. E., Z.. X.XX.XXXX, bytom O. Š.K. Č.. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, mal. dieťa bytom u matky, o návrhu otca na zmenu priezviska a uloženie povinnosti poskytovať informácie o mal. dieťati, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého F. A., Z.. X.X.XXXX zamieta.
Matka D. A., Z.. XX.X.XXXX je povinná poskytovať otcovi dieťaťa P. E., Z.. X.XX.XXXX informácie o maloletom synovi F. A.J., Z.. X.X.XXXX, a to najmä o zdravotnom stave dieťaťa, jeho školskej dochádzke, záujmovej činnosti ako aj iných podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to písomnou formou, v rozsahu jedenkrát za dva mesiace počínajúc od právoplatnosti tohto rozsudku, a to vždy najneskôr do posledného dňa toho ktorého mesiaca.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec mal. dieťaťa F. A., Z.. X.X.XXXX sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.8.2012 doplneným v priebehu konania domáhal, aby súd rozhodol o uložení povinnosti matke D. A. poskytovať mu informácie o maloletom dieťati, keďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, pričom matka ho o synovi neinformuje. Zároveň navrhoval, aby súd rozhodol aj o udelení súhlasu k zmene priezviska dieťaťa z priezviska „A.“ na „E.“.
Otec pri výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom Trenčín dňa 8.11.2012 doplnil svoj návrh tak, že žiada poskytovať informácie o synovi raz za týždeň písomnou formou, a to o jeho školských výsledkoch, zdravotnom stave a ďalších podstatných okolnostiach. Uviedol, že trvá i na zmene priezviska, pretože keď uznal otcovstvo pri narodení dieťaťa bol psychicky dotlačený matkou dieťaťa a jej rodičmi k tomu, aby súhlasil s priezviskom „A.“. Vo výkone trestu odňatia slobody sa nachádza od 25.2.2011 a koniec trestu má mať 25.10.2015. Keďže pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol, že súhlasí s rozhodnutím aj
bez jeho prítomnosti, pričom o termíne pojednávania bol riadne a včas upovedomený, súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
Matka na pojednávaní pred súdom uviedla, že návrh otca pokiaľ ide o udelenie súhlasu na zmenu priezviska mal. dieťaťa žiada zamietnuť ako nedôvodný. V časti návrhu týkajúcej sa poskytovania informácií o mal. dieťati súhlasí len čiastočne. Pokiaľ takáto povinnosť vyplýva zo zákona navrhuje, aby bola povinná poskytovať otcovi dieťaťa písomnou formou informácie maximálne raz za dva mesiace. Na zmenu priezviska nie je žiaden dôvod. Maloletý má priezvisko po nej, nie je v žiadnom ohľade opodstatnené, aby sa mu priezvisko zmenilo po otcovi. Čo sa týka jej pomerov ako aj pomerov dieťaťa, od predchádzajúceho rozhodovania, kde sa konalo na tunajšom súde vo veci sp. zn. 20P/195/2009, nenastali zásadnejšie zmeny s výnimkou skutočnosti, že syn začal chodiť do 2. triedy základnej školy. Ona je zamestnaná, maloletý býva u nej a pokiaľ je v práci tak u jej rodičov. Výživné zo strany otca bolo určené vo výške 100,-Eur mesačne s tým, že v súčasnosti sú z ÚVTOS posielané zrážky na výživné po 20,-Eur. Otec dieťaťa z ústavu na výkon trestu posiela pravidelne listy s rôznymi vulgárnymi vyjadreniami, urážkami na jej adresu ako aj jej rodičov.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že pokiaľ ide o návrh otca na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, poukazuje na to, že maloletý žije s týmto priezviskom už 7 rokov, vyrastá v rodine svojej matky ako aj starých rodičov. Svoje priezvisko si uvedomuje a identifikuje sa s ním. V danej veci tiež bolo vykonané prešetrenie pomerov ( i na podnet podaný zo strany otca ) s tým, že neboli preukázané žiadne nedostatky pokiaľ ide o starostlivosť o maloletého, jeho zdravotný stav, nemá žiadne osobitné vážnejšie zdravotné problémy. Takisto výsledky v škole má dobré, starostlivosť je zo strany matky a jej rodičov riadne zabezpečená. Sám maloletý sa vyjadroval, že chce mať priezvisko A.. Na strane maloletého sú citlivo vnímané rôzne vulgárne vyjadrenia, vyhrážky adresované písomne zo strany otca matke ako aj starým rodičom. Vzhľadom na uvedené má za to, že nie je dôvodný návrh na zmenu priezviska dieťaťa, a pokiaľ ide o informovanie ohľadne maloletého, bude postačovať písomne raz za dva mesiace.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky; výsluchom otca pred dožiadaným Okresným súdom Trenčín; prešetrením rodinných pomerov mal. dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka; prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise ako aj oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20 P 195/2009.
Podľa § 35 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 42 ods. 2, 3 ZR, ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.
Podľa § 9 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v platnom znení, na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný obvodný úrad podľa trvalého, prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 300/1993 Z.z., žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Návrh otca na udelenie súhlasu nahrádzajúceho súhlas matky na zmenu priezviska mal. F., Z.. X.X.XXXX z priezviska „A. na priezvisko „E.“ súd zamietol ako nedôvodný. V danom prípade súd nezistil žiaden právne relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu priezviska mal. dieťaťa. Matka so zmenou priezviska v žiadnom prípade nesúhlasila, vyjadrila sa okrem iného, že otec jej zasiela z výkonu trestu rôzne vulgárne listy, urážlivo sa vyjadruje na jej adresu ako aj na jej rodičov ( fotokópiu takéhoto listu, ktorý mal byť písaný otcom dieťaťa matka doložila ako listinný dôkaz, nachádzajúci sa na č.l. 33 - 37 spisu ). Prostredníctvom kolíznej opatrovníčky bol zisťovaný i názor samotného dieťaťa, ktoré uviedlo, že chce mať priezvisko „A.“. Súd dospel k jednoznačnému záveru, že prípadná zmena priezviska nie je v záujme mal. dieťaťa. V tomto smere poukazuje i na osobu otca, ktorý má 15 ( ! ) záznamov v odpise registra trestov, pričom naposledy bol odsúdený Okresným súdom Martin v konaniach sp. zn. 23 T 96/2009, 13 T 97/2010 a 13T 108/2010, a to napr. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., prečiny porušovania domovej slobody a krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 194 ods. 1, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a v súčasnosti v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia vykonáva tresty odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov a 24 mesiacov.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“ ), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia ( § 28 ods. 2 Zákona o rodine ), ktorí sú si pri ich výkone rovní. Súčasťou výkonu rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodiča možno pozbaviť výkonu rodičovských práv a povinností len osobitným rozhodnutím súdu, ak sú na to obzvlášť závažné dôvody ( § 38 ods. 4 Zákona o rodine ). Právu rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na informovanie o mal. dieťati, naproti tomu zodpovedá povinnosť druhého rodiča mu takéto informácie poskytovať. Tohto práva sa oprávnený rodič môže domáhať na súde v zmysle ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 20 P 195/2009-56 zo dňa 19.1.2010, právoplatným dňom 4.3.2010 bol mal. F. A., Z.. X.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky. Zo strany otca bolo určené výživné vo výške 100,-Eur mesačne, počnúc od 1.8.2009. V súčasnosti otec vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, pričom predpokladaný koniec trestu má 25.10.2015. Ako vyplynulo zo správy kolíznej opatrovníčky, matka zabezpečuje riadnu a zodpovednú starostlivosť o mal. syna po všetkých stránkach, dieťa navštevuje základnú školu, výsledky v škole má dobré a vážnejšie zdravotné problémy nemá.
Vzhľadom na skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody a objektívne nemá možnosť realizovať všetky svoje rodičovské práva a povinnosti ( čo si však zavinil sám páchaním trestnej činnosti ), ani získavať iným spôsobom informácie o mal. synovi napr. prostredníctvom styku s ním a pod., súd jeho návrhu vyhovel a matke uložil povinnosť písomne ho informovať, najmä o zdravotnom stave dieťaťa, dochádzke do základnej školy, záujmovej činnosti, ako aj o ďalších podstatných veciach
mal. dieťaťa súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Súd matke uložil povinnosť otca informovať pravidelne písomnou formou, v 2-mesačných intervaloch, vždy najneskôr do posledného dňa príslušného mesiaca počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Otcom navrhovaný týždňový interval by neprimerane a nedôvodne zaťažoval matku, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, chodí do práce a má samozrejme aj iné povinnosti. Zároveň takto časté písomné informovanie by bolo z hľadiska reálnej možnosti výkonu rodičovských práv a povinností otca, ktorý sa nachádza v ÚVTOS, ako aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúci nezodpovedný prístup k výchove a výžive mal. syna i neúčelné a nadbytočné. To samozrejme nebude prekážkou tomu, aby v prípade naliehavej potreby matka informovala otca i nad rámec uloženej povinnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v platnom znení ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. tzn.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ) tzn.
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
V Martine, dňa 14.1.2013
JUDr. Jozef Medveď
Samosudca