Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51P/26/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: Z. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom S. XX, L., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom S. XX, L. a otec - Z. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. X, L., o návrhu otca na zníženie výživného a o vzájomnom návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh otca zamieta.

Súd vzájomný návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava I dňa 27.03.2012 sa otec maloletého Z. domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému, a to zo sumy 140,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil najmä tým, že po rozvode s matkou maloletého si musel vyriešiť svoju bytovú otázku a zakúpil si z prostriedkov poskytnutého hypotekárneho úveru a ďalších dvoch spotrebných úverov 1- izbový byt. Celková splátka úverov, z ktorých bol zakúpený byt predstavuje mesačne čiastku 475,- eur, pričom od poslednej úpravy výživného prišlo na jeho strane k zníženiu jeho príjmov. Otec s nikým nevedie spoločnú domácnosť a po zaplatení predmetných úverov a vyživovacej povinnosti mu už nič nezostáva na živobytie.

Matka maloletého Z. s návrhom otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti nesúhlasila, pričom vzájomným návrhom voči návrhu otca žiadala zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti na maloletého Z. zo sumy 140,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2012. Uviedla, že od septembra roku 2012 nastala na strane maloletého Z. podstatná zmena pomerov, súvisiaca s jeho nástupom na strednú školu - Hotelovú akadémiu, ktoré štúdium je spojené so značnou finančnou účasťou rodičov. Okrem štandardných poplatkov ZRPŠ, cestovného, stravného, úhradou školských pomôcok a potrieb a pod., matka musí maloletému uhrádzať i pracovné oblečenie a rôzne iné náklady spojené so štúdiom na predmetnej škole. Maloletý Z. trpí i rôznymi zdravotnými obtiažami, je liečený na astmu, alergie a kardiologické problémy. V súvislosti s jeho zdravotným stavom vznikajú matke nevyhnutné náklady na medikamentóznu liečbu. Od poslednej úpravy výživného sa taktiež zvýšili náklady na uspokojovanie základných potrieb maloletého, ako je strava, bývanie či ošatenie. K dôvodom otca, ktoré uviedol vo svojom návrhu na zníženie svojej vyživovacej povinnosti, a síce, že uhrádza

hypotekárny úver vo výške 475,- eur mesačne uviedla, že uvedená skutočnosť nesúvisí s určovaním vyživovacej povinnosti a svedčí len o zabezpečení majetkových pomerov na strane otca, resp. o zabezpečení jeho životnej úrovne. Na dôvažok tieto skutočnosti boli súdu známe už v čase posledného rozhodovania o výživnom, a teda sa nejedná o zmenu pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Taktiež pokiaľ ide o zárobkové pomery otca maloletého, tieto musia byť také, aby si otec bol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému dieťaťu v primeranom a dostatočnom rozsahu, pričom otcom predložené doklady svedčia o tej skutočnosti, že v mesiacoch apríl až jún roku 2012 bol otec schopný zarobiť sumu cca 900,- eur mesačne a je teda zrejmé, že je schopný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému Z. v potrebnom rozsahu tak, aby boli uspokojené všetky odôvodnené potreby a záujmy maloletého Z.. Poukázala na to, že otec sa zamestnáva v rôznych bezpečnostných agentúrach od roku 1993, teda nejde o prechodné zamestnanie otca a tento sa ani v inom odvetví nezamestnáva. Z jeho zárobku v mesiaci máj - jún 2012 vo výške cca 900,- eur mesačne je zrejmé, že je v schopnostiach otca dosiahnuť zárobok takej výšky, aby bol schopný prispievať na potreby svojho syna vo vyššej než doposiaľ stanovenej výške. Na základe uvedených skutočností mala za to, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti je v plnom rozsahu nedôvodný a žiadala, aby ho súd v celom rozsahu zamietol. Zároveň žiadala, aby súd vyhovel jej návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloletého Z., a to na sumu 300,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2012.

K vzájomnému návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého Z. otec uviedol, že s týmto nesúhlasí a navrhuje, aby ho súd v celom rozsahu zamietol. K matkou uvádzaným tvrdeniam o jeho skutočných zárobkových pomeroch uviedol, že plat v čase od apríla do júna roku 2012 bol výsledkom jeho enormnej snahy a v podstate výkonom dvoch pracovných pozícii u toho istého zamestnávateľa. Vzhľadom ku skutočnosti, že od nového roku musia zamestnanci pracujúci na dohodu odvádzať vyššie odvody, dôjde i k zníženiu príjmu otca. Jeho súčasný príjem predstavuje mesačne sumu cca 500,- eur mesačne, pričom jeho náklady spojené s úverom, nákladmi na domácnosť a základnými potrebami predstavujú sumu cca 819,- eur, z čoho je zrejmé, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami otca je - 328,- eur. Otec nie je dlhodobo schopný zarobiť si ani na svoje základné potreby a neustále sa nachádza vo finančnej tiesni. Finančne mu vypomáhajú rodičia a brat prispievaním finančnej hotovosti do doby, kedy si otec nenájde zamestnanie, ktoré by mu umožnilo pokrývať v plnej miere všetky jeho potreby. Poukázal na skutočnosť, že jeho príjem predstavuje sumu 490,- eur mesačne v priemere za celý kalendárny rok, príjem matky však predstavuje sumu cca 712,- eur mesačne vrátane výživného poskytovaného otcom a rodinnými prídavkami. Pokiaľ ide o zvýšenie cien potravín či služieb spojených s bývaním mal za to, že tieto sa týkajú aj otca. Návrh matky maloletého na zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 300,-eur mesačne považoval za likvidačný. Zároveň trval na svojom návrhu na zníženie svojej vyživovacej povinnosti na maloletého Z. na sumu 70,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník doporučil súdu návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko tento nie je v záujme maloletého dieťaťa. Mal za to, že zníženie vymeriavacieho základu na strane otca si tento vyvolal vlastným pričinením, bez existencie objektívnej príčiny. Rovnako kolízny opatrovník doporučil zamietnuť návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca z dôvodu nedostatočnej schopnosti a možnosti otca prispievať na maloletého zvýšeným výživným.

Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom otca zo dňa 27.03.2012, rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. - 34, zo dňa 28.10.2010, vyjadrenie matky k návrhu zo dňa 14.05.2012, potvrdením o zdravotnom stave maloletého Z., potvrdením o príjme matky, rozhodnutím Strednej odbornej školy zo dňa 26.04.2012 o prijatí maloletého na strednú školu, potvrdenie o platení výživného zo strany otca, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 15.05.2012, vzájomným návrhom matky na zvýšenie výživného zo dňa 19.07.2012, potvrdeniami o nákladoch spojených s návštevou školy u maloletého Z., potvrdením o výške nákladov spojených s bývaním na strane matky a maloletého Z., vyjadrením otca k vzájomnému návrhu matky zo dňa 28.08.2012, potvrdením o príjmoch otca za rozhodné obdobie, potvrdením o výške hypotekárneho úveru na strane otca, podaním matky zo dňa 01.10.2012, podaním otca zo dňa 14.01.2013 a ďalšími dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletého Z. upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. -34, zo dňa 28.10.2010, ktorým rozsudkom bola vyživovacia povinnosť otca na maloletého zvýšená zo sumy 1 500,- Sk mesačne na sumu 140,- eur mesačne, počnúc dňom 01.11.2010 V tom čase navštevoval maloletý 8. ročník Základnej školy. Matka maloletého bola rozvedená a pracovala vo firme Ševt, a.s. ako vedúca predajne s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavoval čiastku cca 600,- eur. Otec maloletého Z. bol rozvedený a pracoval ako výjazdový vodič vo firme Ochranná služba, s.r.o. s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavoval čiastku cca 850,- eur mesačne. Mal hypotekárny úver na byt, kde mesačné splátky predstavovali čiastku 475,- eur mesačne. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.

Maloletý Z. v školskom roku 2012/2013 navštevuje 1. ročník Hotelovej akadémie na H. ulici v L.. Štúdium je s finančnou účasťou rodičov, matka zakúpila maloletému špeciálne ošatenie v hodnote 126,- eur a obuv v hodnote cca 68,- eur. Matka maloletému uhrádza 1-ročne električenku vo výške 33,- eur a uhrádza všetky ostatné poplatky spojené s návštevou školy, ako je ZRPŠ vo výške 30,- eur, aktivity poriadané školou a pod. Taktiež matka uhrádza maloletému bežné náklady na stravu doma vo výške cca 200,- eur, hygienické potreby, ošatenie a obuv a pod. Matka uhrádza maloletému tiež poistné vo výške 6,54 eur mesačne. Zdravotný stav maloletého je v súčasnosti dobrý, ale je potrebné ho udržiavať medikamentóznou liečbou, kde matka vynakladá finančné prostriedky vo výške cca 20-30 € raz za dva mesiace. Celkové náklady na maloletého predstavujú podľa vyčíslenia matky sumu cca 300,- eur mesačne.

Matka maloletého Z. od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Naďalej je zamestnaná vo firme Ševt, a. s. ako predavačka s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 550,- eur, otec na výživu maloletého prispieva sumou 140,- eur mesačne, matka poberá na maloletého rodinné prídavky vo výške 22,- eur mesačne, iné príjmy nemá. Spolu s maloletým Z. obýva 1- izbový byt na S. ulici v L., ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Náklady spojené s užívaním bytu predstavujú čiastku cca 264,77 eur mesačne. Taktiež má matka výdavky spojené s uspokojením svojich vlastných potrieb.

Otec maloletého Z. od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený a nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. V januári roku 2011 bol ukončený jeho pracovný pomer vo firme Ochranná služba, s.r.o. Jeho ďalším zamestnávateľom bolo SBS NVK Security, s.r.o. so sídlom v Bratislave, kde pracoval od februára roku 2011 do 25.05.2011, kedy skončil pracovný pomer dohodou a kde jeho priemerný mesačný netto príjem predstavoval čiastku cca 500,- eur. Ďalším zamestnávateľom bola firma IC Almond, s.r.o., kde pracovný pomer otca vznikol dňa 16.06.2011 a trval nepretržite do 30.09.2011 a kde jeho priemerný mesačný netto príjem predstavoval čiastku cca 430,- eur a kde pracovný pomer skončil taktiež dohodou. Od septembra 2011 bol potom zamestnaný vo firme G4S Cash Solutions, a.s., a to do decembra roku 2011, kde predstavoval jeho príjem sumu 430,- eur mesačne. Odo dňa 05.01.2012 do 12.03.2012 bol otec zamestnaný v spoločnosti JAZA, s.r.o. a kde bol jeho priemerný mesačný netto príjem rovnako 430,- eur. Od 28.03.2012 do 30.06.2012 bol otec maloletého zamestnaný v spoločnosti BONUL, s.r.o., kde bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a kde vykonával strážnu službu v TESCO Stores, a. s, ktorému TESCO vypovedalo zmluvu ku dňu 30.06.2012. Jeho priemerný mesačný netto príjem predstavoval čiastku cca 652,- eur. Ku dňu 01.07.2012 uzatvoril otec maloletého zmluvu na dobu určitú do 30.06.2013 so spoločnosťou Mark Corporation Slovakia, s.r.o., z ktorej činnosti má otec podľa vlastných vyjadrení priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 700,- eur, iné príjmy nemá. Obýva 1-izbový byt, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve a ktorý si zakúpil z prostriedkov hypotekárneho úveru a dvoch spotrebných úverov a kde mesačná splátka týchto úverov predstavuje mesačne čiastku 475,- eur mesačne dovedna. Náklady spojené s užívaním bytu predstavujú u otca čiastku dovedna 144,- eur mesačne. Taktiež si otec uhrádza mobil vo výške cca 40,- eur mesačne a električenku vo výške 26,- eur mesačne. Na maloletého prispieva sumou 140,- eur mesačne, inou formou si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému Z. neplní a nie je s ním v kontakte.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti je nedôvodný a v rozpore so záujmami maloletého Z.. Maloletý Z. je vo veku, v ktorom náklady nevyhnutne potrebné na zabezpečenie uspokojovania jeho odôvodnených potrieb a záujmov stúpajú. Od poslednej úpravy výživného prišlo na strane maloletého Z. k podstatnej zmene pomerov, spočívajúcej v nástupe maloletého na strednú školu, ktorá je spojená s finančnou účasťou rodičov a návšteva takejto školy a aktivít s tým spojených, je pre rodiča, ktorý má dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti finančne zaťažujúca.

Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd prihliada na všetky okolnosti daného prípadu, v prvom rade na výšku nákladov, potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, na subjektívne okolnosti, spočívajúce v možnostiach a schopnostiach rodičov maloletého dieťaťa, v ich majetkových a finančných pomeroch, ako aj na objektívne okolnosti, spočívajúce v možnostiach a schopnostiach zabezpečenia si ďalšieho príjmu prostredníctvom ďalších, primeraných pracovných príležitostí rodičov

dieťaťa. Najpodstatnejším dôvodom, pre ktorý otec žiadal návrh matky na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti zamietnuť, bolo uhrádzanie hypotekárnych úverov, ktorými si zabezpečil bývanie a kde mesačná splátka úverov predstavuje dovedna sumu 475,- eur. Súd sa s uvedeným dôvodom na zníženie výživného zo strany otca nemohol stotožniť a ani naň pri svojom rozhodovaní nemohol prihliadať, čo je zrejmé i zo znenia Zákona o rodine. Najprv musia byť uspokojené odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa, až potom, zo zvyšnej časti finančných prostriedkov, ktoré rodičovi zostanú, si môže tento uspokojiť svoje životné potreby, pričom zákon vôbec nerozlišuje medzi nevyhnutnými potrebami rodiča alebo inými potrebami. Samozrejme súd pri svojom rozhodovaní prihliadne na také potreby rodiča, ktoré skutočne je nevyhnutné vynaložiť, nakoľko sa jedná o základné životné potreby, takpovediac existenčné. Za takéto však súd úverové zaťaženie otca nepovažuje. Podľa otcom deklarovaných zárobkových schopností a možností si musel byť vedomý, že platenie hypotekárneho úveru v takej výške bude pre neho finančne náročné, ak nie likvidačné, a to aj v dobe, keď mu bol tento úver poskytovaný, pričom však svojej vyživovacej povinnosti k maloletému Z. a nákladov na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb a záujmov si musel byť plne vedomý. V žiadnom prípade nemohlo byť dôvodom jeho rozhodnutia sa predmetnými úvermi zaťažiť tá skutočnosť, že nebude musieť na výživu svojho maloletého dieťaťa prispievať priamo úmerne jeho potrebám a nákladom na ich uspokojovanie. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, ak teda otec deklaroval svoje príjmy v určitej výške, je zrejmé, že uvedeným hypotekárnym úverom prevzal na seba neprimerané majetkové riziko, a to aj v čase jeho poskytovania, keďže vtedy deklaroval svoj príjem cca 850,- eur mesačne, t. j. už vtedy predstavovali mesačné splátky úverov sumu vyššiu, než bola polovica jeho vtedajšieho príjmu. V súčasnosti je, podľa otcom deklarovaných príjmov vo výške cca 700, - eur mesačne, tvorí výška mesačnej splátky jeho úverov 2/3-iný príjmu otca, pričom mu na úhradu iných nákladov, alebo na uspokojovanie svojich vlastných životných potrieb prakticky nič nezostane, čo považuje súd za nereálne, a to i vzhľadom k tej skutočnosti, že zo skúmania zárobkových pomerov otca za rozhodné obdobie mal súd za preukázané, že otec je schopný dosiahnuť taký príjem, aby bol schopný prispievať na výživu maloletého Z. v súdom stanovenej výške, hoci takýto príjem dosiahne pri vyššom pracovnom zaťažení. Otec si však uvedenej skutočnosti, a síce že splácanie tohto úverového zaťaženia spolu s úhradou ostatných nákladov a v prvom rade svojej vyživovacej povinnosti, bude spojené so zvýšeným pracovným zaťažením na strane otca, musel byť vedomý už v čase, kedy sa rozhodol predmetnými úvermi zaťažiť. Na dôvažok úverové zaťaženie otca nie je novou skutočnosťou, ktorá by nastala až po poslednom rozhodnutí súdu o výške jeho vyživovacej povinnosti. Už v čase posledného rozhodovania súdu bol otec maloletého zaťažený týmito úvermi a tieto boli predmetom predchádzajúceho súdneho konania. Rodič má zo zákona povinnosť vyživovať svoje maloleté deti, pričom táto povinnosť má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Na základe uvedeného je zrejmé, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa primeranou sumou, za ktorým účelom by mal i vyvíjať dostatočnú snahu nájsť si také zamestnanie, resp. pracovať toľko, aby si bol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Skutočnosť, že výdavky povinného rodiča v iných oblastiach jeho života sú vysoké a jeho príjem nedosahuje takej výšky, aby ich mohol riadne uhrádzať, nie je možné kompenzovať znížením vyživovacej povinnosti na strane takéhoto rodiča, keďže táto má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Suma, ktorou bol otec ochotný prispievať na výživu maloletého Z., a to 70,- eur mesačne, je suma, ktorá zodpovedá len úhrade základných životných potrieb, ako je strava a prípadne cestovné do školy. Otec by sa teda vôbec nepodieľal na úhrade pomerných nákladov na bývanie u maloletého, na zabezpečení stravy v domácom prostredí, na ostatných nákladoch spojených s návštevou školy, ako je nákup učebníc a pomôcok, nepodieľal by sa ani na nákladoch na ošatenie maloletého, na úhrade jeho voľnočasových aktivít či poplatkov spojených so zdravotnou starostlivosťou a ani na žiadnych iných výdavkoch spojených so starostlivosťou o maloleté dieťa. Otec si na dôvažok svoju vyživovaciu povinnosť žiadnym iným spôsobom neplní a s maloletým Z. sa ani nekontaktuje tak, aby bol matke s vyživovaním maloletého aspoň čiastočne nápomocný, čo je skutočnosť, na ktorú súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prihliada.

Vzájomný návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého Z. súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodný. Matka svojim návrhom žiadala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého Z. na sumu 300,- eur mesačne, pričom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je otec povinný prispievať na výživu maloletého sumou 140,- eur mesačne.

Matka počas konania uviedla, že jej celkové náklady na výchovu a starostlivosť o maloletého Z. predstavujú čiastku cca 300,- eur mesačne, pričom súd tieto matkou preukazované výdavky

vyhodnotil a dospel k záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti otca maloletého nie je potrebné, a to vzhľadom na matkou preukázané výdavky na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich príjmov a je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa. Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace so vzdelávaním a všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a napokon podieľanie sa na jeho vývoji a napredovaniu. Naproti tomu ani určovanie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je bez obmedzení, nakoľko výživné nie je možné určiť v sume vyššej, než sú preukázané náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa, a to ani v prípade, že to zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú. To znamená, že určovanie výšky výživného sa odvíja od individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich príjmov a je obmedzená skutočnými potrebami maloletého dieťaťa. Matka počas konania vyčíslila náklady na starostlivosť o maloletého Z., ktoré predstavovali čiastku cca 300,- eur. Otec pritom na výživu maloletého prispieva sumou 140,- eur mesačne, čo pokrýva asi polovicu nákladov na starostlivosť o maloletého. V prípade zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na matkou žiadanú sumu 300,- eur mesačne by došlo k nerovnomernému rozdeleniu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému Z., keďže otec by finančne zabezpečoval krytie všetkých odôvodnených potrieb a záujmov maloletého podľa vyčíslenia matky maloletého, a teda by plne suploval vyživovaciu povinnosť matky. V danom prípade však súd nezhliadol potrebu takejto úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému a na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že matka zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého zo strany otca nepreukázala a táto nie je, vzhľadom na vykonané dokazovanie, potrebná.

Súd nevyhovel vzájomnému návrhu matky maloletého Z. na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca maloletého i s poukazom na porovnanie životnej úrovne oboch rodičov a ich celkových osobných, majetkových a sociálnych pomerov, nakoľko po vyhodnotení uvedených skutočností dospel súd k záveru, že životná úroveň rodičov maloletého Z. je v zásade rovnaká. Obaja rodičia majú rovnaké bytové podmienky, obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému Z. a ich príjem je taktiež v zásade rovnaký. Na strane ani jedného z rodičov pritom neboli zistené také majetkové hodnoty či práva, od ktorých by bolo možné odvodiť vyššiu životnú úroveň niektorého z rodičov maloletého. Za daných okolností nie je možné zaťažiť otca vyživovacou povinnosťou v matkou žiadanej výške, keďže na strane otca ako povinného rodiča na to nie sú dané ani osobné, ani majetkové ani celkové zárobkové možnosti a pomery.

Súd pri svojom rozhodovaní nezhliadol dôvody a dôkazy, ktoré by dostatočne odôvodňovali zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého rovnako ako jej zvýšenie. Vzhľadom k veku a odôvodneným potrebám maloletého Z. má súd za dostatočne preukázanú odôvodnenosť zamietnutia návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti a ponechania výživného v pôvodnej, súdom stanovenej výške.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa odseku 1 písmena a) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním ( ). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.